Útvar: poviedka
Kompozícia: Skladá sa zo štyroch kapitol
Jednoduchá dejová línia je prerušovaná pohľadmi autorky do psychológie
Postávy. V 4. Kapitole sa strieda prostredie Paľovho domu s prostredím domu u
Petrášovcov.

Prevažuje charakteristika postáv nad ich opisom a opisom prostredia.
Téma: Príbeh o rozplývajúcej sa láske, o vzdore proti chudobe, o snahe získať mravnú čistotu
po predchádzajúcej vine.
Hlavná myšlienka: Ani ľudský osud človeka zo sedliackeho rodu nie je uchránený pred
tragickými zvratmi.

Postavy:

Paľo Ročko - syn chudobných sedliackych rodičov; musel od detstva pracovať, aby
si zarobil na chlieb; z majetku rodičov zostal len kúsok pôdy, kde si
postavil dom; po otcovej smrti matke nepomáhal a vyhnal ju z domu
- oženil sa so Zuzou, bohatou dievkou, ktorú mu nechceli dať; zmrzačil si kvôli nej ruku, aby nemusel ísť na vojnu a mohol si ju vziať
-l áska v biede dlho nevydrží a Paľo začína pochybovať, že ho Zuza ešte ľúbi, keď ho večne poháňa do roboty a má ho ako za otroka
- nedodržal dojednanie s farárom, u ktorého slúžil a na zuzino naliehanie opustili službu
- neskôr si uvedomuje, čo zlé napáchal a před smrťou prosí o odpustenie

Zuza Ročková - dedinská boháčka; vydáva sa za Paľa z veľkej lásky proti vôli
rodičov; jej rodina, okrem matky, sa s ňou nikdy nezmieri; mala
Paľa rada natoľko, že sa zriekla majetku svojej rodiny, ale nie
dosť na to, aby s ním celý život prežila v biede
- je presvedčená, že aj z pracovitých rúk povstane majetok
- Paľovi stále vyčíta, že sa poneviera a neženie do roboty;
nechce ľahší život pre seba, ale chce, aby ich syn sa mal lepšie
ako oni

- zakázala Paľovi, aby matke vypomáhal, lebo ani ona im
nepomáhala, keď stavali; so svokrou sa nezhovárala, lebo vedela,
že ona nesúhlasila s bohatou nevestou
- Paľovi najskôr neverí, že je chorý, myslí si, že sa len poneviera
- keď neskôr Paľo začína blúzniť, uverí mu jeho chorobu, pocíti
ľútosť a zanechá aj robotu, ktorá bola pre ňu tak dôležitá

Mara – Paľova matka

Dej: I. Paľo Ročko ochorel.
II. Paľo Ročko sedí na dvore na pažiti.
III. Je teplý, jasný podvečer. S Paľom práve čo došli z mesta od doktora.
IV. Paľo živorí dosiaľ, hoc lepšie bolo by mu umrieť už.

I.kapitola: Paľo Ročko ochorel. Ako dostal dom, do ktorého zakázal matke čo i len vkročiť, lebo ho ničím nepodporovala, ba žiadala, aby ju on opatril, začala ho pobolievať pečeň. Zuza, jeho žena, len nerada pozerala na jeho polihovanie: „ No, ver´ sme pekne! Dom nový, dlhy po samé uši, a ty ideš ležať. To je just pre chudobného človeka, aby hlivel!“ Paľo ženu zahriakne a pohrozí jej, že ju z domu vyženie tak ako svoju matku. Zuza sa bráni, že je dom aj jej. Keď jej Paľo povie, že dom prepíše na syna, so smiechom sa ho opýta, či sa už chystá zomrieť. Paľo sa predsa vychystá do roboty. Medzitým zuza nanosila batohy trávy, uvarila skromné jedlo, ale také, čo má Paľo rád, aby si ho udobrila, a chystala sa ísť ho hľadať. Tu ju vyruší hlas suseda. Paľa našli v bezvedomí a v plachte ho priniesli domov. Zuza nazháňa liekov, lebo „ jesto roboty moc… teda nech rýchlo vyzdravie.“

II.kapitola: Tri dni Paľo polihuje, kým vôbec na dvor vyjde. Zuza sa len obáva, z čoho budú žiť cez zimu, keď v lete polihuje. Paľov stav sa zhoršuje a začína mať vidiny. Krúžia okolo neho čierne kavky – výčitky svedomia. Rád by si zajedol polievky, ktorú pani farárka posiela chorým a nechce nič iní. Zuza sa hanbí ísť na faru. Slúžka od farára prinesie polievku a pán farár mu odpustí. Paľovo svedomie je o niečo ľahšie.

III.kapitola: Paľo si nahovára, že Zuza ho nemá už rada, a že čaká už len na jeho smrť, aby si mohla vziať druhého. Zuza s plačom vyhlási, že nikdy nikoho okrem Paľa nechcela a ani nechce. Neskôr si spomenie na matku, jako ju vyhnal z domu: „ Nuž čo, vystrčil som ju z domu a ona tak vyfrkla na dvor, že sa tam prestrela na zemi – tak jej bolo načim!“ Paľo prevalí sa horko-ťažko zas na druhý bok a kavky sú i tek tam okolo neho… vidí Paľo, že tvár materi padla na drevo a skrvavila sa tam, vidí, ako sa zozbiera trápne, jako s plačom a rozhorčenosťou riekla, odchádzajúc: „ Nech teba Boh vyženie z tohoto domu tak jako si ty mňa!“ Zuza začína veriť, že Paľo je na smrť chorý. Posiela stále po matku, ona – ktorá sa so svokrou 3 roky nerozpráva, nakoniec sa predsa vyberie k Petrášovcom, kde starena býva. Matka sa ale nechce zmieriť: „ Ako on nemal milosrdenstva, nemám ho ani ja…!“

IV:kapitola: Na operáciu je už prineskoro. Paľov stav sa natoľko zhoršil, že nevládze povedať nič iné, len: „Pošlite po mater…“ Starej Mare všetci dohovárajú a tej začína byť ťažko na duši: Či nezhrešila proti synovi aj ona? Či nemohla byť lepšou matkou?… A či nemá uznať synovi, že len zlé zakusoval a dobrého nikdy, že sa plietol po službe, lebo mu oni ani ten odev, ba ani to jedlo nemohli dať!… Načo sa starala i do toho, koho si vzal…? A starej, zhrbenej, srdce sa zviera bolesťou. Len ona je vinná, nik iný… Kavky, ktoré ďubali srdce Paľovo, doliehajú na ňu a teraz ďubú ju.
Matka sa nakoniec rozhodla ísť za synom a ten v pokoji mohol konečne zomrieť.