veršoch, dej sa odohráva vo Vyšnom Kubíne.
Hlavné postavy:
Ežo – je národne uvedomelý zeman
Ester – Ežova matka, je hrdá schudobnená zemianka
Žofka Bocková - chudobné sedliacke dievča ;
Dej:
Konflikt deja sa zakladá na protiklade vzťahu zemianstva a ľudu. Hlavná problematika je obsiahnutá v spore zemianskej matky so synom, ktorý si chce vziať sedliacke dievča Žofku. Vyhnaný z domu, uchýli sa k strýkovi Eliášovi, nepriateľovi jeho nebohého otca i matky. Strýko Eliáš vystrojí Ežovi svadbu, aby urobil sestre napriek. Obraz svadby dáva básnikovi možnosť ukázať prednosti sedliactva a jeho morálne víťazstvo nad zemianstvom. Na svadbe dochádza k roztržke medzi zemanmi a sedliakmi, keď si začnú vymieňať názory strýko Eliáš so starým sedliakom Blažkom. Ežo- zeman, hlboko humánny človek rieši roztržku slovami: „Zeman, nezeman všetko jedno.“ Nakoniec sa Ester zmieri s Ežom prostredníctvom vnúčika Benka. Dielo je rámcované obrazom rodostromu na začiatku a zdravej jablone v závere skladby. Práve jabloň svojimi plodmi pritiahne vnúča za starou materou a súčasne symbolizuje životaschopnosť sedliactva.Hrdinovia diel Pavla Országha-Hviezdoslava už nie sú zaťažení majetkami ako možnou zemianskou hrdosťou a zaťatosťou. Hviezdoslav naznačil v diele zánik zemianstva ako spoločenskej vrstvy, jeho záchranu vidí iba v tom, že splynie s ľudom a začne žiť sedliackym životom;

O autorovi:
Jako je známe P. O. Hviezdoslav pochádzal z tej spoločenskej vrstvy dorbných zemanov, ktorú neskôr jako básnik Hviezdoslav zobrazil vo svojom Vlkolíne. Takýto pôvod mu nepochybne poskytol celkom dôverné poznanie malozemianskeho spôsobu života, jeho zvykoslovia i jeho mentality. Jaroslav Vlček na citovanom mieste poznamenáva o autorovi Eža Vlkolínskeho: ,,Jeho mladé letá (narodil sa 1849) padli do doby, keď starousadlé figúry svojej rodnej osady vídal ešte v plnom rozvoji. Volieb ,reštarácii´ a bojových patálií už sotva zažil; zato pri kršteniach, svadbách, tancoch a pohraboch, pri poľnej práci i domácich svároch býval iste častým svedkom, ktorému sa vrývala hlboko v pamäť každá zaujímavá podrobnosť.“ Avšak svetonázorovo Hviezdoslav už v čase svojho národného i umeleckého uvedomenia prekonal akúkoľvek mentálnu zaťaženosť zemianskym pôvodom.K takémuto zmýšľaniu mu zrejme pomohlo aj to, že rozpoznal vlastnosti, ktoré nijako nezdobili ,stavovskú´ povahu jeho zemianskych spolurodákov: ,,nadutosť, exkluzívnosť..., pritom panovačnosť, bujnosť, prostopašnosť, hašterivosť, hlavatosť... a jako hlavná vlastnosť: desný konzervativizmus, zrovna spiatočníctvo, neprístupnosť každému pokroku...“, píše sa v liste P. O. Hviezdoslava pánovi Albertovi Pražákovi z 2. novembra 1918;

Novotvary:
Strieť, obrvy, kornatá ruka, znojné čelo, posvit, frskol, trudieť, totá, kejs´, obapolné, ustrnúť, víčko, ver´, moch, pá´rechtor, ťažkovať, ľze;
Básnické obrazy:
Viem síc´, že ten diabol tvoj mňa iba dráži, Judka vyjakla, čo fakľa rozpálená, sama Judka vpálila raz do Beňov, sám by zhltal i tú prsť, snáď vánok nasluchoval pod oknom, umknúc letkom;

odporúčam písať rukou, bude toho viac... ;-)