referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Alfonz
Utorok, 28. januára 2020
Ladislav Ťažký - Amenmária - Samí dobrí vojaci
Dátum pridania: 04.08.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: currahee
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 642
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 1.7
Priemerná známka: 3.00 Rýchle čítanie: 2m 50s
Pomalé čítanie: 4m 15s
 

Ladislav Ťažký: Amenmária – Samí dobrí vojaci

- autobiografický román, v kt. autor opisuje osudy slovenských vojakov odchádzajúcich na východný front, kde po boku nemeckej armády bojovali proti Rusom.
- hlavnou témou je konflikt medzi nezmyselnou vojnovou povinnosťou a túžbami mladého človeka, čatára Matúša Zraza

Ako 16 –ročný vstupuje do vojenského kartografického ústavu v Bratislave, kde si musí zvykať na príkazy a zákazy svojich nadriadených. Po čase štúdia dostáva Matúš povolávací rozkaz. Pred odchodom na front trávi krátku dovolenku doma, kde sa aj vplyvom otca, komunistu, rozhodne, že prejde na stranu Rusov.

Cesta vlakom na Ukrajinu je veľmi únavná. Na zastávkach si uvedomuje krutosť vojny ešte pred príchodom na bojisko. CITÁT: „Idem na vojnu. A vojna je všade, fakt, vojna je aj tam kde sa nestrieľa. Len ja som o tom dosiaľ nevedel. Je to špinavý výlet, na ktorý ma poslali špinaví... Na tomto výlete sa kolísky na rakvy a hroby premieňajú."

Po príchode na Krym vystrieda svojho spolužiaka Jasenčeka. Dostáva sa pod velenie stotníka (kapitána) Skaličana, prezývaného Amenmária. Už krátko po príchode dostáva Slovenská divízia príkaz na ústup. Matúš sa 1. krát zaľúbi do Viery, ktorú „ukoristil“ knieža Haluška na tureckom trhu na stanici. Vidí aj smrť svojho známeho, ktorého musí pochovať. CITÁT: „Strašné. Vidím prvého zabitého Slováka na fronte. Je to strašné preto, že toho Slováka poznám. Len nedávno som sa s ním rozprával. Už nemá zaprášenú tvár, neusmieva sa..."

Ústup je náročný a Matúš so svojimi kamarátmi iba o vlások uniká smrti, keď ruské lietadlá bombardujú most, po ktorom práve prechádzajú. CITÁT: „Sám som ich privolal svojím strachom. Vrúcne som si želal, aby teraz neprileteli, a oni prileteli práve teraz. NEPREJDEME! Budeme 10 metrov od brehu keď doletia..."

Divízia pokračuje v ústupe a usadí sa v ukrajinskej dedinke. Matúš Býva so starými ľuďmi, s ktorým je ako syn. Jeho úlohou je kresliť mapy, zakresľovať pozície jednotiek, robiť menovky, vlajky a jedálne lístky pre dôstojnícke schôdzky.

Neskôr sa vojaci zastavia v podobnej dedinke, kde sa Matúš 2. krát zaľúbi do Aglaji.
- hanbil sa za seba, lebo bol v podstate okupant...

Pri ďalšom presune na západ, do Rumúnska, sa slovenská divízia usadí v dedine Svätý Ondrej. Matúša spolu s vojakom Maarom vyšlú na nemecké veliteľstvo po nové mapy.
Keď sa však nemecký vojaci dozvedia, že sú Slováci, odzbroja ich. Matúš a Maarom utečú naspäť na slovenské veliteľstvo a prinášajú neuveriteľnú správu o vypuknutí SNP.

V ten istí deň prichádzajú Nemci s tankami do dediny. Matúša sa zmocnil strach a všetky svoje veci aj zbraň schoval. Nemci zajímajú celu divíziu.

CITÁT: "Odviedli ma. Dvaja jedného. Esesmani mapára. Prečo tak vypínam prsia? Frajer, vzdal sa! Uprostred dediny sústredili mužstvo štábnej roty. Na veľkej kope sú pohádzané pušky, sumky, bodáky, pištole, na druhej plynové masky. Všetko to vyzerá ako staré železo.

Na poslednú kopu som hodil prilbu s dvojitým krížom. Skotúľala sa mi k nohám. Vrátila sa ako pes ku gazdovi."

- Ťažký nezatvára oči pred realitou.
- typické sú hovorové výrazy z nemčiny, ruštiny a iných jazykov
- časté sú i vulgarizmy
- hanbil sa za všetko, čo spáchali okupanti

 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.