Dej sa odohráva v roku 1941 na periférii mesta na južnom Slovensku.
Zaujímavé je, že názov mesta sa nikde v diele nespomína, autor o ňom
píše ako o „meste pod viničným vrchom“. Jedná sa o NITRU. Hlavné
postavy sú ľudia žijúci na Námestí sv. Alžbety. Je to najchudobnejšia
časť mesta, kde žije veľa Židov, ale i katolíkov. Žijú pokojný život a
svojich susedov neposudzujú podľa náboženstva, všetci sú si rovní. Až
nástup fašistického režimu všetko zmení a rozdelí obyvateľov námestia
na Židov a nežidov.

Autor dielo uvádza mottom :“Láska je nesmrteľná. Neumiera. Len ide do
hrobu.“ Už tento citát prezrádza, že ideovo – tematickým ťažiskom diela
je LÁSKA. V tomto prípade ide o lásku medzi osemnásťročným Igorom
Hamarom a židovským dievčaťom Evou Weimannovou, ktorá sa však nemohla
naplniť pre neľudskosť fašizmu.

Na diele je najsmutnejšie v podstate to, že čerpá námet zo skutočných
udalostí. Približuje osudy židovského obyvateľstva u nás v čase ich
prenasledovania, transportov, zabíjania – v čase fašizmu.Hoci príbeh
Igora a Evy je vymyslený, v skutočnosti sa mohol naozaj odohrať.

HLAVNÉ POSTAVY:
Igor Hamar
Je polosirota. Matka ho nechcela dať vyučiť, bála sa, že by s ním
majster zle zaobchádzal, tak študoval na gymnáziu.V prvom ročníku mu
však zomrel otec, preto nedoštudoval.Spolu s matkou odišli z mesta za
prácou vo viniciach. Po troch rokoch sa vrátili. Matka znova pracovala
ako slúžka, Igor sa už do školy nevrátil. Zvykol si na tvrdú prácu, tak
ho nezlomilo ani keď matka vážne ochorela, iba v jeho charaktere sa
ešte viac zvýraznila jeho uzavretosť. Chodieval na žel. Stanicu skladať
tovar, občas robieval nosiča. Bol šikovný, sám robieval všetky domáce
práce, staral sa o chorú matku. Mal ju veľmi rád, ale odkedy ochorela,
ich vzťah sa zmenil. Nevedel, o čom sa má s ňou rozprávať, vyhýbal sa
jej, pretože sa už nemohol pozerať na to, ako trpí. Jedinou radosťou v
živote sa mu stala jeho láska Eva.

„V Eve nevidel ženu. Nahrádzala mu prialeľa, ktorému sa možno
vyžalovať, s ktorým sa možno podeliť o radosť i strasti. Matkina
choroba a jej vyčítavé pohľady ho vyháňali z domu a Eva mu nahrádzala
rodičovský príbytok. Dobre mu bolo pri nej na srdci, teplo. Eva sa
zmocnila jeho myšlienok, naplnila každú minútu jeho života. S jej
obrazom líhal, vstával, bez Evy by bolo mesto pustatinou a život ničím.“