Smiešne lásky sú zbierka poviedok ktoré vydával Milan Kundera od roku 1958 do roku 1969. Tieto poviedky vyšli aj v množstve prekladov, napríklad francúzštine, taliančine alebo hebrejčine. Pre príklad vyberiem dve ktoré ma najviac oslovili :

Nikdo se nebude smát

Hlavné postavy :
• On ;)
• Klára
• p. Záturecký
• p. Záturecká

Dej tejto poviedky sa začína situáciou keď hlavná postava dostáva list od istého pána Zátureckého ktorý ho prosí o napísanie recenzie na jeho prácu o istom českom maliarovy. Naša hlavná postava je teda historik umenia. Po prečítaní práce pána Zátureckého však usúdi, že práca je len skombinovaním dávno známych faktov a tak sa rozhodne, že recenziu nenapíše, keďže nechce pána Zátureckeho sklamať, napriek tomu, že sa dozvedel, že jeho recenzia je smerodajná, pre literárny časopis v ktorom chcel byť dotyčný pán publikovaný. Napíše list pánovy Zátureckému a dávamu len neurčité sľuby. O niekoľko týždňou ho tento pán začne prenasledovať a žiadať ho o splnenie jeho sľubu. Naša hlavná postava, to však celé berie ako hru a z príncípu odmieta túto recenziu napísať. Po úpornej snahe sa pán Záturecký dozvedá adresu jeho „obete“ a navševuje ho doma. Nachádza tam však jeho priateľku ktorá sa tam v podstate nachádza nelegálne keďže išlo o nájomný byt a nebola tam registrovaná. Neskôr hlavný hrdina obvní pána Zátureckého, že obťažoval jeho priateľku. Na to zareaguje pani Záturecká začne všade hľadať Kláru. Tieto zmeny v živote hlavného hrdinu mu prinášajú veľa problémov. Prichádza dokonca o miesto asistenta na katedre. Nakoniec sa predsalen stretne s pani Zátureckou a dokazuje jej, že práca jej muža je vedecky bezcenná, napriek tomu však príde o miesto a dokonca aj o Kláru.

Symposion

Hlavné postavy:
• Alžbeta
• Doktor Havel
• Primár
• Flajšman
• Doktorka

Dej sa začína na lekárskej izbe kde sa všetky postavy tejto poviedky zišli, aby si krátili dlhé chvýle nočnej služby – volali to symposion.

Problémom sú však vzťahy v tejto spoločnosti. Alžbeta bola v tvári škaredá, no mala perfektné telo, bola zdravotná sestra a robila všetko preto aby si ju muži všimli. Doktor Havel bol príťažlivý muž ktorého si ženy hneď všimli a on tiež väčšinou nebol proti. Primár bol štastne ženatý, čo považoval za to najhoršie čo sa mu mohlo v živote stať, lebo „kto je štatne ženatý nemôže sa rozviesť“ a tak spával s doktorkou. Flajšman mal veľký záujem začať si s doktorkou no toto sa mu nepodarilo. Zápletka románu spočíva v tom, že v daný večer sa Alžbeta opije začne robiť stryptíz. Nikto si ju však veľmi nevšíma a je len na posmech. Nakoniec Alžebetu nachádzajú v sesterskej izbe kde sa priotrávila plynom. Flajšman s Havlom si robia výčitky, že je to ich vina, lebo si ju nevšímali, doktorka si myslí, že to bola náhoda. Keď Flajšman zistí, že to Alžbeta prežila, zamiluje sa do nej.