V Turci stretáva fúzatého mladíka, ktorý mal tiež rád Magdalénu. Ten mu však oznamuje zlú správu : „Je to neuveriteľné, ale Magdaléna sa vydala, je tomu vyše roka.“ Najprv je Peter nahnevaný a Magdalénin sľub pokladá za žart a hnevá sa, že kvôli nej dva roky tak ťažko pracoval. Niečo v jeho vnútri ho však prinúti vydať sa do Leštín. „Nevedel som presne, prečo vlastne idem do Leštín. Nemal som tam už čo hľadať. Nemal som po čo ísť za vydatou ženou. Nechcel som sa jej pomstiť a nechcel som ju ani zvádzať. Ale čím rozumnejšie dôvody som pretriasal vo svojom mozgu, tým ďalej som zachodil.“

V Leštinskej krčme ho hostinský okamžite spoznáva, no Peter si získa jeho dôveru. Vypytuje sa na Magdalénu : „Nuž, Magdaléna... trpký má pri ňom život. Ale od počiatku človeka v tom prípade čosi zarážalo. Vraví sa, že v tom bola akási nečistá vec. Zápotočný ju vraj násilnícky zneužil hneď po vašom odchode v deň svätého Jána, keď sa pálili na vrchoch ohne. Našiel ju na kraji lúky samu s jeho koňom, keď sa vrátil z hory po tej bitke s vami. Tam sa jej bezbranne zmocnil. Ešte toho roku, donútili ju vydať sa za neho, lebo sa jej malo narodiť dieťatko.“

Rozhodne sa v dedine vyhľadať dom Zápotočného, avšak nezastihne nikoho doma. Robotníci mu prezradia, že Zápotočnovci orú v Okružinách, kam majú cestu. Peter preto ide s nimi. Po ceste zisťuje ďalšie bolestné správy súvisiace s Magdalénou. Dieťa, ktoré vraj bolo na ceste potratila.
Po dvoch rokoch sa opäť stretáva s Magdalénou, avšak nenachádza ju v takom stave, aký si vo svojich snoch vybájil. Zápotočný pri práci týra koňa, (jedného z tých troch, na ktorých pred pytačkami prišli do Turca). Udrie Zápotočného, až stratí vedomie a opäť zachraňuje Magdalénu spod konských kopýt.
Krátko na to Magdaléna ochorie a takmer umiera. Hladina zlosti Zápotočného nemá hraníc. Ak sa k tomu ešte pridá aj jeho sklon k opíjaniu, takmer to Magdalénu opäť pripraví o život. Donúti ju byť svedkom týrania Turčianskeho koňa (kutáčom mu na brucho vypaľuje slovo tulák a vypáli mu oko), kôň sa však Magdaléne vytrhne a sám Zápotočného zabije.

Magdaléna je najprv nešťastná, lebo Petrovi sľúbila, že ho bude čakať čistá a slobodná, no Peter ju presviedča o tom, že ju miluje napriek tomu.Stará Maliarička je proti tomu, aby Magdaléna odišla z Leštín, aj proti spojeniu Petra a Magdalény. Preto sa musia zobrať tajne. Magdaléna sa zriekne dedičstva. Všetko napokon dobre dopadne a konečne spolu odchádzajú do Petrovho nového domu.
„A nič si už nežiadam, len aby to, čo nás spojilo, zostalo medzi nami neporušené navždy.“

- objavujú sa tu prvky rozprávky – Peter symbolizuje dobro, Magdaléna vernú lásku a Zápotočný stelesnené zlo, dobro víťazí napokon nad zlom, príroda zasahuje do deja – dáva možnosť láske Petra a Madgalény, objavuje sa trojka, ako symbolické
- expresionizmus – v niektorých situáciách konajú postavy pudovo, vyjadrujú sa tu ich vnútorné pocity – napr. bezmocnosť Petra, keď zisťuje, že sa Magdaléna vydá za Zápotočného
- nezvyčajné postavy – fúzkatý mladík, ktorý tiež miluje Magdalénu, Zápotočný
- vysokohorské prostredie – okolie Turca, Leštiny, Babia hora,...
- nezvyčajné situácie – týranie koní Zápotočným