Božena Slančíková-Timrava: Skon Paľa Ročku

AUTOR: Božena Slančíková-Timravá
DIELO: Skon Paľa Ročku

POSTAVY:
▪ hlavné postavy: Paľo Ročko, jeho žena Zuza, jeho matka Mara
▪ vedľajšie postavy: tetka Petrášová, farár

HLAVNÁ MYŠLIENKA: Človek v ťažkých chvíľach prehodnocuje svoj život a snaží sa napraviť krivdu, čo napáchal.
TÉMA: Ľudský osud zo sedliackeho rodu.
KOMPOZÍCIA: 42 strán, próza rozdelená na 4 kapitoly, er-forma
ČAS: neurčitý
PROSTREDIE: dej sa odohráva v malej dedinke, väčšinou v dome Paľa Ročku

OBSAH: Chudobný Paľo sa oženil s bohatou Zuzou, ale jej rodičia s tým nesúhlasili a tak jej nedali žiadne veno. Narodil sa im narodil synček. Paľo jedného dňa ochorel. Žena sa ale začala sťažovať, že roboty majú vyše hlavy a on by len polihoval. Paľo sa predsa len vychystal a išiel za dedinu, kde mali tri kubíky kamenia. Aj napriek bolestiam, čo ho už dlhší čas trápili, sa dal do práce. Zuza zatiaľ nanosila trávy a začala pripravovať Paľove obľúbené jedlo, keď ju vyrušil susedov hlas, oznamujúci, že Paľa našli omdletého za dedinou. Paľo tri dni polihoval, kým sa mu trochu neuľavilo. Zuze sa to nepozdávalo, stále myslela na robotu. Paľov stav sa stále zhoršoval a už by aj súhlasi, aby išiel k lekárovi, ale nemali povoz.

Pomôcť im mohol len pán farár, ale Paľo má výčitky svedomia, pretože sa k nemu kedysi zle zachovali. Popritom tvrdí, že chce polievku z fary, len tá by mu pomohla. Slúžka od farára nakoniec doniesla polievku. S chuťou ju zjedol a vedel, že mu odpustil. Paľo sa v meste u doktora dozvedel, že má chorú pečeň a pomôcť mu môže len operácia. On však tvrdil, že radšej umrie ako by sa myl nechať operovať. Opäť ho ťažilo zlé svedomie. Tentoraz kôli matke. Vyhodil ju na cestu za to, že sa oňho v detstve nestarala a a ni mu nepomohla so stavbou domu a šla radšej pomáhať susedom.

Rozhodol sa, že pred smrťou ju chce ešte vidieť. Zuza už začína veriť, že je s ním zle a vyberie sa navštíviť jeho matku Maru. Tá sa však nechce so synom uzmieriť a posiela Zuzu preč. Hoci by už Paľo súhlasil s operáciou, ale je neskoro. Jeho matka stále nechodí, aj keď jej tetka Petrášová, u ktorej bývala dohovárala, aby sa nad Paľom zľutovala a odpustila mu poníženie, čo jej spôsobil. Po čase sa aj v nej začínalo ozývať svedomie. Či aj ona sa nezhrešila voči synovi? Paľov stav sa zhoršil natoľko, že už takmer nedokázal ani hovoriť a stále volal po matku. Tá nakoniec syna navštívila. Ten sa s ňou zmieril, zavolal si k sebe svoju ženu a naposledy vydýchol.

ČO SA MI V DIELE (NE) PÁČILO: Páčilo sa mi, že sa chcel s každým zmieriť.

CITÁT: „Keď teba tvoje dieťa zneúcti tak ako mňa syn, potom vrav; dosiaľ nevieš, aký je môj žiaľ”