Proti vojnový satirický román Hlava XXII napísal v roku 1961 Joseph Heller. Dielo má tragikomický charakter. Autor potom pracoval s námetom tejto knihy až do roku 1995 kedy napísal poslednú poviedku, venovanú tejto úspešnej knihe.

1.Životopis a tvorba JOSHEPA HELLERA

Životopis

Narodil sa 1.5.1923 v židovskej rodine v Brookline (New York). Študoval na Newyorskej univerzite, a po roku 1941 odišiel na vojnu, kde prešiel výcvikom pilota bombardéru. V roku 1945 skúšal písať poviedky, ktoré boli neskôr uverejnené v časopisoch: The Atlantic, The New Yorker a Esquire. Potom odišiel na vojnu, kde bombardoval nemecké postavenia v severnom Taliansku. V roku 1982 ochorel na svalovú atrofiu (ochabnutie svalstva). Liečil sa približne dva roky, a musel absolvovať aj psychologickú terapiu. Jeho žena sa s ním rozviedla v roku 1986. Zomrel 12.12.1999 na zlyhanie srdca.

Tvorba

Román:

Hlava XXII         zúročil v nej svoje skúsenosti z vojny( 1961)

Divadelná hra:

Bombardovali sme New Haven(1968);

Romány:

Niečo sa stalo(1974);

Zisk nad zlato(1979);

Boh vie (1984);

Neveselá Záležitosť v spolupráci so Speedom Vogelom (1986);

Nebolo mi do smiechu(1988);

Záverečná(1994).

Po autorovej smrti vyšlo:

Portrét umelca pokročilom veku(2000);

Hlava nehlava- zbierka už publikovaných i nepublikovaných poviedok a textov(2003)

Hlava XXII bola jeho najúspešnejším dielom, bola sfilmovaná, dokonca ju autor prepísal do divadelnej podoby venoval jej ďalšie poviedky a texty:

Po stopách Hlavy XXII(1967);

Súd s Clevingerom (povodne ju Heller zapracoval do divadelného spracovania ale musel ju vynechať r.1973);

Joseph Heller hovorí o filme Hlava XXII(1977);

Niekoľko nesúvislých poznámok o Hlave XXII(1977);

Yosarian žije ďalej(1978);

Hlava XXIII: Yosarian stále ešte žije(1990);

„Ja som bombometčík!“(1995).

2.Štruktúra analyzovaného literárneho diela

Námet

Priblíženie ďalšieho frontu čitateľovi.

Téma

Témou diela sú medziľudské vzťahy v Yossarianovej letke, nesúhlas niekedy až a absurdnými príkazmi veliteľstva, konflikty a problémy jednotlivých postáv, strach vojakov, túžba po návrate domov a k pokojnému životu.
Idea

Odsúdenie absurdnosti vojny a zabíjania, vojenskej mašinérie a byrokracie.

Motívy

Statické: opisy nemocnice a vojenskej leteckej základne, úvahy o zmysle života.

Dynamické: bojové lety, rozkazy veliteľstva, úteky vojakov, tzv. „úlety“ vojakov napr.: Milo zbombardoval za peniaze vlastnú letku.

Časopriestor

Obdobie pred koncom druhej svetovej vojny, po obsadení južného talianska, na malom ostrove Pianosa ležiacom v stredozemnom mori, na leteckej základni 256. leteckej eskadry americkej armády.

Dej

28-ročný vojak americkej armády Yossarian, slúžiaci na ostrove Pianosa v severnom Taliansku sa necíti ako dobrý vojak, a už vôbec nie ako hrdina. Rozhodne sa nechystal položiť svoj život za vlasť, svedčí o tom aj jeho názor: „Len pár krajanov by obetovalo život by to, aby zvíťazili.“ Dej sa začína v nemocnici. (Yossarian často simuloval aby nemusel až tak často bojovať.)

Ako dôstojník musí počas liečby cenzurovať listy, ktoré posielajú vojaci z frontu domov. Často začierni všetko okrem oslovenia a podpisu, podpíše iba tie ktoré nečíta. Tie, ktoré prečíta často celé prečiarkne, alebo doplní o nejakú vetu a podpíše falošným menom. Kontrarozviedka príde hľadať tajomného muža Washingtona Irvinga.

Po návrate z nemocnice zistí že počet náletov zvýšili na 50, a simulovanie mu nebude pomáhať večne. Myslí na to, že sa mu vojna stane osudnou, jeho a panické kľučkovanie medzi proti lietadlovou paľbou, mu paradoxne vynesie nečakané zásluhy, má si prevziať letecký kríž, avšak na slávnosť prichádza nahý. Blíži sa útok na Bolognu, Yossarian si nedokáže pomôcť (bojí sa, lebo vie že je tam najsilnejšia protiletecká obrana) a tak posunie hranicu bombardovania. Aj keď padlo mesto do rúk spojencov, nebezpečenstvo stále trvá, preto podá celej jednotke preháňadlo, aby sa útok znova doložil. Pri nálete je zranený, keď sa vráti do útvaru, postupne tu zomierajú jemu nesympatický ľudia, ale i jeho priatelia. Raz, keď bol na pláži so sestrou Ducketovou, jeho pilot sa predvádzal na pláži. Nezbadal mávajúceho Simpsona a preťal ho vrtuľou napoly. McWatt po tejto udalosti spácha samovraždu. Doktor Daneeka, chorobne sa obávajúci o svoje zdravie na to doplatí najhoršie, lebo mal letieť spolu s McWatom. Smrti neunikol aj keď z neho administratíva urobila živého ducha. Zomrie aj Yossarianov najlepší priateľ Nately, počas bitky v ktorej mala letka veľké straty. Počas dovolenky ide do Ríma a podujme sa oznámiť Natelyho smrť jeho talianskej priateľke, hoci s ním mala povrchný vzťah tvári sa že ju správa hlboko zasiahla. Pokúsi sa zabiť Yossariana.

Po zvýšení počtu náletov na 80 odmieta chodiť na nálety. Cez deň sa s ním nikto nerozpráva, no v noci ho navštevujú vojaci a pýtajú sa, či nedostal za odmietanie náletov nejaký trest. Plukovník Cathart a podplukovník Korn pristúpia konečne na to, že dovolia Yossarianovi odísť s frontu pod podmienkou, že bude vychvaľovať a neprezradí nič o podmienkach v tábore.

Yossarian sa opäť dostáva do Ríma a prechádza mestom, plného stratených existencií. V dôstojníckom byte zistí, že Aarfy znásilnil a potom vyhodil z okna nepríťažlivé mladé dievča, paradoxne zatknú Yossariana pretože nemá priepustku. Po informácii, že Orr žije a emigroval do Švédska, sa rozhodne konať sám, na vlastnú päsť(emigrovať do Švédska).

Postavy

Autor zobrazoval postavy veľmi reálne, opisoval kladné ale i záporné vlastnosti postáv. Rôzne, pomaly až čudné vlastnosti niektorých postáv dokonale dokresľujú satiru, tragickosť diela, a pomáhajú poukazovať na absurditu vojny.

YOSSARIAN

– hlavná postava, je tragikomický(trochu klaun a trochu blázon).

CATHART

–plukovník zúfalo túžiaci sa stať generálom, snaží sa na seba upozorniť rôznymi administratívnymi trikmi – zvyšuje počet náletov.

„Plukovníkom smrť Kida Simpsona tak otriasla. Že zvýšil počet náletov na 65, potom ako prišiel o život doktor Daneeka v McWatovom lietadle zvýšil počet náletov na 70.“

MAJOR MAJOR MAJOR

– poznamenaný svojím menom ktorí mu dal otec bez vedomia matky, na vojne dostal hodnosť major. Postupom času sa utiahol do svojho stanu kde si nechal nosiť jedlo. A do svojho veliteľského stanu chodil vykopanými zákopmi v tábore, v tomto stane prestal prijímať návštevy a prijímal ich len vtedy keď tam nebol. Jeho život bolo 31 chmúrnych rokov osamelosti a sklamania.

McWatt

Yossarianov pilot, bol asi najväčším bláznom celej letky, bol normálny a predsa sa mu vojna nezhnusila. Veľmi rád sa predvádzal nízkym letom na pláži a strašil tak ostatných vojakov. Raz nešťastnou náhodou zachytil vrtuľou Kida Simpsona a po pár sekundách letu rozbil svoje lietadlo o útes.

Daneeka

bol doktorom, trápilo ho že kvôli vojne nemôže zarábať vo svojej súkromnej ambulancii, na nálety nechodil a tak sa stalo že ho vyhlásili za mŕtveho.

MILO MINDERBINDER

proviantný dôstojník trochu cvok a trochu génius , nemal morálku no bol vynikajúcim obchodníkom na čiernom trhu. Zo 70 náletov si odlietal len 4 vrátane bombardovania vlastnej letky.

DUNBAR

Yossarianov priateľ, často ležali spolu v nemocnici. Vynikajúco si rozumeli a spoločne privádzali lekárov i nadriadených do šialenstva.

ORR

Yossarianov spolubývajúci, ktorý bol veľmi zručný. V ústach nosil plánky, lebo boli lepšie ako divé gaštany, ktoré v ústach skutočne nosil, aby mal líca ako jabĺčka. V rukách nosil gumové loptičky, ktoré vznikol stláčať, aby mohol bez výčitiek každému povedať, že v ústach nosí plánky. Skoro počas každého náletu skončil vo vode, celú dobu sa hral na „blbečka“ no pritom poctivo trénoval svoj útek a prežitie.

NATELY

syn z dobrej rodiny, beznádejne sa zamiluje do dievčaťa ľahších mravov. Kvôli láske nechce ísť domov a chodí na ďalšie nálety, kde aj zomiera.

WASHINGTON IRVING

pseudonym ktorý používa pri cenzurovaní Yosssarian a neskôr aj Major Major. Nakoniec z toho bol obvinený kaplán Tappman.

TAPPMAN

kaplán pluku, anabaptista, nikto ho nemá rád, priateľov nachádza až v Yossarianovi a Dunbarovi. Desiatnik Whitcombh o udá že je Washington Irving, vyšetrujú ho a až správa o Yossarianovom úteku mu dodá chuť znovu veriť.
Konflikt

Má hlavná postava s byrokraciou veliteľstva a s niektorými postavami.

Postavenie autora v diele

Autor je rozprávačom – 3 os. singuláru.

Významové zafarbenie diela

Je tragikomické.

3.Kompozícia literárneho textu

Kompozícia

Dielo má 42 kapitol, z ktorých je väčšina nazvaná podľa postáv, všetky kapitola sú označené číslom.

Kompozičný postup

Je reťazový – na seba nadväzujúci.

Fázy sujetovej organizácie literárneho diela:

Expozícia – príchod Yossariana z nemocnice a počiatočné pôsobenie v letke.

Kolízia – zbytočné umieranie Yossarianových priateľov.

Kríza – zvyšovanie počtu náletov na 80.

Peripetia – Yossarian sa dostane z ostrovu Pianosa, po tom ako o tom svojským spôsobom presvedčí veliteľov.

Rozuzlenie – Yossarian sa dozvie že Orr nezomrel ale ušiel do Švédska., a rozhodne sa už nečakať a tiež sa rozhodne emigrovať do Švédska.

Horizontálne členenie textu (Architektonika)

Kniha má 42 kapitol, ktoré sú zväčša nazvané podľa postáv ktoré v nich vystupujú. Všetky kapitoly sú označené číslom.

Vertikálne členenie textu

Dialógy, monológy a vnútorné monológy vytvárajú hlavnú časť deja, a autor svojím rozprávaním dokresľuje a čiastočne vysvetľuje konanie postáv.

4.Štylistika literárneho tetu

Útvary jazyka

Autor použil nespisovný jazyk, vojenský slang a vulgarizmi.

Štylistické rozvrstvenie slovnej zásoby

         Slová štylisticky príznakové napr.: letka, major, bombometčík, nálet, bodrel, karbid

         Slová citovo zafarbené: zdrapiť, zúrivo, chlapček, krv stuhla v žilách, chumáčik

Štylistické figúry

         „Hlave XXII neprešiel nikto cez rozum.“

Vetné figúry

Apoziopéza: „Kaď povieš Natelymu, že som v poriadku...“ povedal Yossarian a stratil vedomie.“

Elipsa: „Vyleť vyššie, vyššie, vyššie!“

Parentéza: „Došľaka,“ vyhlásil zdvorilo, hoci sa už nevedel ovládať, „čo sa s vami stalo?“

Paradox: „Kto je Španielsko?“

               „Prečo je Hitler?“

            „Kedy je v ľavo?“

Rečnícke figúry

Zvolanie: „Ach Bože!“

5.Záver

Dielo nazvané podľa Zákona ktorému „nikto neprejde cez rozum“ Hlavy XXII a podľa nej, vojak ktorý je psychicky na dne na toľko, že sám o sebe vyhlasuje že je blázon, nemôže byť za blázna vyhlásený, lebo: Každý, kto sa chce vyhnúť bojovému nasadeniu , nie je naozajstný blázon.

Hlava XXII ja veľmi rozporuplné a zložité dielo. Ja tragédiou, obsahuje prvky absurdity, sarkazmu irónie a veľmi veľa čierneho humoru. Jej zámerom nie je vždy rozosmiať, no aj tak sa to autorovi darí. Dokonca i na tých najsmutnejších miestach, ale je to smiech cez slzy. Týmto dielom chcel autor poukázať na nezmyselnú krutosť vojny, zabíjania a celej vojnovej mašinérie. Hlavným terčom zosmiešňovania je paradoxne inštitúcia, u ktorej by mali vojaci logicky hľadať útočisko. Scény v diele sú zaujímavé najmä tým, že sú akoby na mieru ušité pre jednotlivé postavy. Ich vzájomné stretnutia, rozhovory, potýčky s armádnymi predpismi presne ukážu, kde pracoval rozum a kde naopak ľudská hlúposť.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Joseph Heller: Hlava XXII