Tam sa celý výjav zopakoval, no ani tu mu obor neporadil. Pribalili mu strieborné halušky. Až v zlatom zámku mu obor poradil a nasmeroval ho na Sklený vrch. Na cestu mu tiež pribalili zlaté halušky. Keď prišiel k vrchu zistil, že dostať sa naň bude problematické. Vrch bol hladký ako zrkadlo, žiadna preliačinka, nič, čoho by sa mohol prichytávať. Nakoniec mu vyštverať sa na vrchol pomohli halušky od obrov. Po nich ako po schodíkoch sa dostal až na samí vrchol k citrónovému stromu. Keď obral všetky 3 citróny, vrch sa spľaskol, akoby ho nikdy ani nebolo. Královčík sa natešený vybral domov. Po dlhej ceste si rozrezal jeden citrón. Vypadla z neho krásna nahá panna a zvolala: „Prihotovil si mi jesť? Prihotovil si mi piť? Prihotovil si mi krásne šaty?“ Kráľovčík vôkol seba nemal nič, tak sa aj panne priznal. Tá tri razy zatlieskala rukami a zmizla. Kráľovčík pochopil čo to sú za citróny a zaumienil si, že už ani jeden nerozkrojí. Z načatého sa zasýtil a ponáhľal sa domov. Ešte ani prísť nestihol poriadne, keď začala vojna a on musel do boja. Svojej žene narýchlo vystaval vežu, aby sa jej nič nestalo.

Ema po návrate z Tichej Doliny navštívila Zolla a popriala mu všetko dobré do manželstva. Ona sa vydala za Jožo Solana, stavebného inžiniera s peknými mocnými rukami. Spolu pracovali na prestavbe jedného údolia, na úprave korýt riek a výstavbe obytných domov a fabrík. Ema bola úradníčka, Jožo bol vedúci úseku. Ema sa bála aby sa manžel nedozvedel o jej minulosti. Preto ho požiadala, aby pomohol v postupe Tretinovi, ktorý poznal posledné chvíle Milana Kališa. Tretina nebol zlý chlap, ale Brtko, Homola a Vŕba ho donútili, aby proti Solanovcom búril všetkých zamestnancov. Vravel že vzdelanci ako Jožo stavbu iba brzdia a že ľudia s minulosťou akú mala Ema nemajú čo medzi nimi hľadať. Nakoniec vedenie Solanov úsek postúpilo Tretinovi s Solanovi dali iný, zanedbaný úsek. Jožo dal svoj nový úsek do poriadku veľmi rýchlo, ale zato Tretina na svojom úseku kazil, čo sa len dalo. Nakoniec Tretina s kumpánmi zosnovali plán, ako Solanovcov zdiskreditovať. Jožo ho však vopred odhalil a nahlásil, čím seba a svoju ženu vopred očistil.

Po spiknutí zasadala závodná rada, ktorá celú záležitosť vyšetrovala. Vyšlo najavo, že Brtko, Homola a Vŕba predávali materiál určený na stavbu, a Tretinu využili iba na mútenie vody. Aj to pod nátlakom. Preto bola stavba projektu spomalená a dochádzalo k úrazom. Keď bolo všetko odhalené, Tretina sa snažil, polepšiť svoj výzor u Solanovcov, pretože boli veľmi obľúbení. Všetko ho veľmi mrzelo. Inak si Ema s mužom si veľmi nerozumeli, Ema to dávala sebe za vinu, pretože mala pred manželom veľa tajomstiev. Aj tento denník píše potajme, aby sa o tom manžel nedozvedel, maskuje ho tým, že popri ňom štrikuje manželovi sveter. Dokonca aj keď sa s manželom bavili o deťoch, vždy vedela nájsť dáku vhodnú výhovorku prečo ešte deti nemajú, ale vždy sľúbila, že raz budú aj deti. A pritom dobre vedela, že od potratu deti mať nemôže. Najčastejšou výhovorkou bolo, že nemajú vhodný byt. Pretože bývali v robotníckom, drevenom baraku. Ale aj napriek tomu spolu prežili veľa šťastia.