Milan Kališ = Trenker samochod = generál Laudon = Goldwin Austin = Tirač Mir = Werner Stauffacher = Andrreas Hoffer = Tkáčik – učiteľ, partizán v SNP, Emina prvá a aj najväčšia životná láska
Emília Klaasová = Florigera montana = Paloma Nigra = Squaq Modré Oko = Minnehaha – úradníčka, sirota, vedúca závodného klubu, závodnej knižnice,
Jožo Solan – inžinier, Emin budúci manžel
Zoltán Balla – doktor, bohatý, arogantný, Emin snúbenec
Tretina – v duši dobrý chlap, ale Solanovcom veľmi znepríjemňoval život

Janka Sališová, Mišo Pogáň, Števo Klačka, Doubek, Kuna, Hutta, Marčuk, 3 stasky, Mojto, Pekár, Bazela,

Dielo je písané formou denníka mladej ženy Emílie Klaasovej. Tá v ňom zachytáva svoje životné osudy. Opisuje zážitky a príhody zo svojho aktuálneho života na stavbe priehrady a hydroelektrárne v rokoch 51 a 52. Denník píše ako útek pred manželom pred ktorým má veľa tajomstiev, ktoré sa mu bojí povedať. Do denníka spisuje, z čoho všetkého sa mu bude musieť vyznať. Ide hlavne o jej život počas 2sv. vojny keď spoznala Milana Kališa a strávila s ním veľa času v chate pod Sklenným vrchom, v rokoch 43 až 44. Tiež sa vracia k svojmu životu s doktorom Zoltánom Ballom v roku 47. Koniec tejto epizódy jej života je poznačený spoznaním Joža Solana, jej budúceho manžela.

Ema ušla do chaty pred nemeckými vojakmi. Jej mama bola židovka a jej vlastný manžel, Emin otec, sfanatizovaný fašizmom ju udal. Emu známi spolu s listom vypravili ku chatárovi Doubekovi. Ema u nich pomáhala, za čo mala stravu aj ubytovanie. S Milanom chodili značkovať vysokohorské chodníky a ich priateľstvo sa prehĺbilo. Vymysleli takú hru, že pri každej namaľovanej značke si dajú pusu. Nakoniec cesta na chatu bola najlepšie vyznačenou cestou v celom okolí. Trafili po nej dokonca i ďalekozrakí i krátkozrakí turisti.

Život v Chate pod Skleným vrchom a vlastne v celej Tichej Doline bol zvláštny. Ľudia si tam dávali rôzne mená, podľa nálady a aktuálnej udalosti. Obľúbenou hrou bolo, kto lepšie „valí do vetra“. „Ľudia vraveli rôzne veci, a to len preto, že vraveli veci každému človeku na svete jasné a prirodzené. Bolo to asi tak, keď sa raz lodný dôstojník spýtal námorníka, kde sa naučil plávať, a keď mu námorník odpovedal že vo vode.“ Po vojne Emília ostala celkom sama. Milan Kališ bol nezvestný partizán, chatár Doubek zmenil lokalitu, otec bol mŕtvy, aj matka bola mŕtva. Po povstaní bola ukrytá u Kristovcov. Tí ju presvedčili, aby šla na potrat s dieťaťom, ktoré čakala s Milanom. Po zákroku bola v horúčkach na pokraji smrti. Stáli nad ňou Kristovci a pôrodná baba. Vraveli si, že by bolo pre ňu lepšie, ak by zomrela, pretože bude mať ťažký život sama. Zákrok nakoniec prežila, ale nemohla mať už viacej deti. Potom odišla do Bratislavy. Tu spoznala doktora Zoltána Ballu. Stali sa z nich snúbenci. Zollo mal veľké plány, chcel odísť do Ameriky a Emu volal zo sebou.