Je významným predstaviteľom modernej americkej drámy po roku 1945, vlastným menom Thomas Lanier Williams.

Narodil sa v roku 1914 v Missisipskom Columbuse v rodine obchodného cestujúceho a puritánky. Jeho matka mu od útleho detstva vštepovala zásadu: „Je len jeden spôsob, ako dať ľudskej existencii zmysel: vyniknúť nad ostatných.“ Tohto kréda sa pridržiaval počas štúdia, ktoré musel na nátlak otca prerušiť. Začal pracovať, ale ako 23-ročný sa rozhodol pokračovať v štúdiu, ktoré úspešne dokončil. Pracoval ako úradník, čašník, liftboy a filmový scenárista. Traumatické zážitky z detstva, kedy ochorel záškrtom s ťažkými následkami a vážnou srdečnou chorobou, predurčili jeho celoživotnú hypochondriu a strach zo smrti.

Zomrel v Rutherforde v štáte New Jersy v r. 1983.

Od roku 1944, kedy sa umelecky presadil, sa venoval literatúre. Záujem o literatúru v ňom vzbudil starý otec, episkopálny kňaz, ktorý ho vychovával. Písal verše, poviedky, romány, hry, scenáre. Preslávil sa najmä ako dramatik. Vo svojich hrách predlžuje o´neillovskú líniu. Okrem Eugena O´Neilla, moderného „amerického Shakespeara“, dramatika svetových dimenzií, na neho veľmi vplýval napr. Čechov, John Osborn, psychoanalytik Freud, psychológ Jung. Symbolika jeho hier vychádza aj z kresťanských tradícií a z gréckej mytológie.

Začínal jednoaktovkami, súborne ich vydal r. 1945 pod názvom 27 vagónov bavlny a iné jednoaktovky (Dlhé zbohom, Pozdrav od Berty, Portrét madony atď.)
Prvou jeho hrou na profesionálnom javisku bol Zápas anjelov (1945)
- zobrazuje konflikt medzi túžbou po plnom živote a prízemnosťou až
rasizmom, ktorý predstavuje chorľavý Jabe Torrance.
Svetový úspech znamenal Sklenený zverinec (1944)
- spoločensko – kritická hra, ktorú uviedli na Brodwayi
- hrdina žije s matkou a telesne postihnutou sestrou, nechce žiť v ilúziách ako ony, preto od nich odchádza, hoci vie, že obe budú trpieť, pretože bol živiteľom rodiny
Odvtedy píše jednu majstrovskú hru za druhou:
- Električka zvaná túžba (1947)
- Leto a dym (1947)
- Vytetovaná ruža (1950)
- prináša ironicko-humorný pohľad na život mladej vdovy, ktorá
nechce veriť, že muž jej bol neverný
- Camigo Real (1953)- Kráľovská cesta
- Mačka na horúcej plechovej streche (1955)
- v bohatej južanskej rodine zomiera na rakovinu panovačný starý otec, všetci intrigujú aby dosiahli čo naj viac z dedičstva a proti nim stojí manželka najmladšieho syna z chudobnej rodiny, ktorá cieľavedomosťou v túžbe po majetku získa rešpekt
- Zostup Orfea (1957 – prepracovaná verzia Zápasu anjelov)
- je to variant modernizovaného mytologického príbehu o Orfeovi
(- Val Xavier s gitarou v reálnom ľudskom svete, plnom zla, nenávisti, bezcitnosti) a Euridike (Lady Torrancová)
- Zrazu minulého leta (1958)
- Sladký vták mladosti (1059)
- Obdobie prispôsobenia (1960)
- Noc v Iguane (1961)
- Vlak s mliekom tu už nestojí (1962)
Významná je aj jeho novela Rímska jar pani Stoneovej.

charakteristika tvorby:
- zobrazuje tragické hĺbky individuálnych ľudských životov, ale vždy stojí na strane tých, ktorým vzal život všetko, radosť i šťastie
- chce ukázať na peklo ľudských vzťahov, kde najvyššou a všetko vykupujúcou hodnotou je láska; jeho hrdinky chcú fakticky len to jedno jediné, lásku, všetko ostatné je im nepotrebné, zbytočné, ľahostajné
- jeho postavy sú väčšinou prostí ľudia, zmietajúci sa v rozporoch medzi ilúziou a skutočnosťou
- kolízie často pramenia z potláčania ľudskej prirodzenosti, v čom sa odráža predovšetkým vplyv pokryteckej morálky puritánskych stredných vrstiev
- človek žije vo svete, ktorý určuje prísna hierarchia hodnôt, tradícií a konvencií, z ktorého niet úniku, iba ak za cenu individualistickej rebélie, ktorú spoločnosť kruto trestá
- zvýrazňuje tragické šokujúce momenty ľudskej skúsenosti – vraždy, násilie a pod.
- v drámach z južanského prostredia používa realistické, naturalistické a expresionistické štýlové prostriedky
- svoju dramatickú formu obohacuje o prvky populárneho umenia, ako je film, televízia, džezová hudba
- prvky existencializmu, naturalizmu a psychoanalýzy

Električka zvaná túžba

-jedna z najúspešnejších Williamsových hier
-v roku 1948 za ňu dostal Pulitzerovu cenu
-prvýkrát sa hrala v SND v roku 1964

literárny druh: dráma

literárny žáner: moderná psychologická divadelná hra

A) Tematický plán:

námet: čerpá zo svojho spoločenského prostredia, z vlastných zážitkov

téma: príbeh je o medziľudských vzťahoch a o tragickej hĺbke života Blanche, ktorej vzal život všetko – majetok, šťastie, sny, ilúzie, priateľov aj rodinu, ponechal jej len túžbu

hlavná myšlienka: chce poukázať na to, ako sa môže človek zmeniť vplyvom prostredia, kam až môže ženu dohnať túžba a zároveň ukázať, že túžba je to jediné, čo zostáva, keď všetko stratíme;
- vyjadruje, ako prízemnosť, hrubosť, násilie a brutalita ničia ľudské túžby a nádeje

motívy:
- túžby: túžba Blanche po láske a po lepšom živote
oautor pretkáva ním celé dielo
 električka sa volá Túžba
 Blanche túži po Mitchovi
 Blanche si v kúpeľni piesne o láske, aký je život pustý bez milovanej osoby
 z konania postáv cítiť túžbu
• keď Mitch ťarbavo objíme Blanche a povie jej že si ju nechce vziať – ale túži, aby sa čas vrátil a on mohol byť s ňou šťastný ako doteraz
• keď sa Blanche bráni podriadiť ošetrovateľke – túžba po slobede a láske blížnych
- alkoholizmu: alkohol v predmestskom prostredí Stanleyho a Stelly patrí k ich každodennému životu, chlapi si nevedia predstaviť večernú partiu pokru bez fliaš pív
- alkoholizmus Blanche je typickým skrývaným ženským alkoholizmom, ktorým si dodnes niektoré ženy „liečia“ svoje životné traumy

časopriestor: dej sa odohráva na jar, v lete a začiatkom jesene v chudobnej štvrti New Orleansu
- prostredie sa nemení, stále sa odohráva v dome a v byte Stelly a Stanleyho

charakteristika postáv:
- delia sa na hlavné a vedľajšie
- opisuje ich cez ich konania a vonkajšia charakterisktika je pri predstavovaní, na začiatku, kedy sa v deji vyskytnú

a) hlavné:
Blanche Dubois
Asi tridsaťročná slobodná koketná žena.
Keď mala šestnásť, zamilovala sa do chlapca Allana, na ktorom sa jej páčila jeho nervozita, mäkkosť a nežnosť, hoci ani najmenej nevyzeral zženštilý. Raz ho našla s jeho dlhoročným starším priateľom v posteli. V manželstve pokračovali a tvárili sa, že sa nič nestalo. On sa zastrelil, potom čo mu v tanci povedala: „Videla som! Viem! Všetko! Bridíš sa mi...“ Blanche sa nevie s tým vyrovnať. Pôvodom je z bohatej rodiny, ale márnotratnej a zhýčkanej. Na ničom nešetrili, užívali si život plnými dúškami, a keď niekto zomrel, postupne rozpredávali svoju farmu, až im zostal len malý hospodársky domček na plantáži Belle Reve v štáte Mississippi. Blanche teda vyrastala medzi chorými a mŕtvymi a nakoniec zostala sama. Bola učiteľkou angličtiny na strednej škole. Rodina jej nezanechala nijaké poistné a z učiteľského platu si nemohla dovoliť platiť pohreby. Navyše ju prepustili zo školy, pretože sa zaplietla so svojim žiakom. Nesplnenú lásku hľadala v románikoch s vojakmi, za čo ju spoločnosť odvrhovala. Uchýlila sa k alkoholizmu. Nakoniec hľadá pomoc u sestry.
Je veľmi citlivá, životom ubitá, morálne rozvrátená, neurotická, avšak stále žije v ilúzii, túži po láske, potrebuje ochranu muža.
Potrpí si na svoju úroveň, považuje sa za krásavicu a chce aby ju ostatní chválili, že jej to pristane. Potrebuje stále okolo seba spoločnosť. Sestre vyčíta, že odišla od rodiny a nechala ju samu.
„Zjavom sa nijako nehodí do tohto prostredia. Má na sebe elegantné biele šaty s našuchoreným živôtikom, náhrdelník a perlové náušnice, biele rukavice a klobúk; vyzerá akoby išla v lete na čaj o piatej alebo na koktail do vilovej štvrti. Jej jemná krása sa musí vyhýbať silnému svetlu. Čosi v jej neistom správaní sa, i jej biele šaty, pripomínajú moľa.“ Chodí s Mitchom, ale len preto, že ho chce oklamať, aby ju chcel. Hrá pred ním divadielko, nechce sa s ním stretávať za denného svetla, aby nevidel, že je staršia ako sa tvári. Správa sa ako neskúsené dievčatko, ktoré dbá o svoju povesť.

Stella Kowalská
Blanchina mladšia sestra, z farmy odišla po otcovej smrti.
Je asi dvadsaťpäťročná jemná mladá žena, manželka Stanleyho, ktorá očividne pochádza z iného prostredia ako on, no ona si nepotrpí na spoločenské postavenie a spokojne s ním žije v dvojizbovom byte v chudobnej štvrti New Orleansu. Domov však písala listy o tom, ako sa má dobre, že má slúžku, veľký byt a podobne, pretože vedela, že rodine by sa nepáčilo, ako žije. V čase keď príde Blanche, čaká dieťa.

Stanley Kowalski
Je asi dvadsaťdeväťročný Stellin manžel, ktorý si potrpí na imidž chlapa.
Je strednej postavy, silný, dobre stavaný. Od mladosti sú stredobodom jeho života slasti zo ženami. Celý deň ťažko pracuje, je cieľavedomejší v práci ako iní, lebo aj pozícia v práci ho musí vyvyšovať nad iných mužov. Okrem toho je nadšeným hráčom kolkov a pokru. Má rád drsný humor, pijatiku, dobré jedlo, karty, autá, sex. Je neskutočne cinický a násilnícky. Svoju ženu miluje, ale zároveň mu nerobí problém surovo ju zbiť, keď je opitý a potom sa plamenne udobrovať.

„Stanley: Stella! Pauza. Moja bábika ma nechala! Začne vzlykať. Potom ide k telefónu a vytáča číslo, pri čom sa trasie od usedavého plaču.“
„Napokon sa Stanley polooblečený vytacká na verandu a dolu drevenými schodmi na chodník pred budovu. Tam trhne hlavou dozadu, ako brešúci pes a vykríkne ženino meno: „Stella! Stella, miláčik! Stella!“
„Stanley: so srdcervúcou silou. S t e l l a a a!
Ticho zavzlyká klarinet. Dvere na poschodí sa opäť otvoria. Stella v župane zíde po rozheganých schodoch. V očiach sa jej ligocú slzy a vlasy má rozpustené po hrdle a pleciach. Meravo sa na seba dívajú. Stanley padne na schodoch na kolená a pritlačí si tvár k jej bruchu, zaobľujúcemu sa materstvom. Zavrie od nežnosti oči, keď mu chytí hlavu a zodvihne k svojej. Otvorí prudko domové dvere, zodvihne je a vnesie do temného bytu.“

Podozrieva Blanche, že si nechala nejaké peniaze za predaj rodinného sídla. Od začiatku si spolu nerozumejú. Stanley si o sebe myslí, že je chytrí, a preto sa nechce dať vodiť za nos ani svojou švagrinou. Preverí si jej minulosť a dozvie sa všetky zlé nerestné veci z Blanchinho života. Surovo zneužije situáciu, keď je jeho žena v pôrodnici a on zostane sám s Blanche. Nerobí si žiadne výčitky, vnútorne sa ho tento čin nijako nedotýka, aj keď išlo o znásilnenie. Zastáva názor, že on je chlap a ona si o to koledovala od prvého dňa.

b) vedľajšie:
Mitchell (Mitch) Harold
Asi tridsaťročný chlap, silnej postavy, stále sa udržuje vo forme vzpieraním a plávaním. Je veľký gentleman, najslušnejší s priateľov Stanleyho, zároveň jeho spolupracovníkom, pracuje ako kontrolór v oddelení náhradných súčiastok. Žije sám so svojou chorou matkou, ktorú má veľmi rád. Zamiluje sa do Blanche. Keď Mitchovi Stanley povie všetko, čo zistil o jej minulosti, hlboko ho to raní.

Eunice a Steve Hubbel
Sú susedmi Kowalských, bývajú v bytovke nad nimi.

Pablo Gonzales
Priateľ Stanleyho. Hrávajú spolu s Mitchom a Stevom poker u Stanleyho.

černoška, lekár, ošetrovateľka, mladý inkasant, Mexičanka
dej:

1.obraz

Dom na predmestí New Orleansu žije svojím tradičným podvečerným ruchom. Obyvateľky vyruší dáma, o ktorej si Eunice myslí, že zablúdila. Prišla Blanche Dubois za svojou sestrou Stellou. Nechápe kde sa to ocitla, vôbec sa jej tam nepáči a Eunice sa jej snaží pomôcť. Blanche poslali električkou, s pomenovaním Túžba, z ktorej mala prestúpiť na električku, nazvanú Cintorín, a vystúpiť na Elyzejských poliach. Eunice ju pozve ďalej do Stellinho domu, nech počká na sestru. Nechá ju tam samu. Blanche je zmeravená, nemilo prekvapená.
„Zjavia sa dve izby nie celkom jasne členené. Prvá od vchodu je pôvodne kuchyňa, ale je v nej rozkladacia posteľ, ktorú bude používať Blanche. Za touto izbou je spálňa. Z nej vedú úzke dvere do kúpeľne.“
Vypije si z fľaše, ktorú našla v skrini. Keď príde konečne Stella, srdečne a s radosťou, ale trochu strnulo, sa zvítajú. Len čo sa začnú rozprávať, Blanche medzi rečou hľadá fľašu, nechce ani riediť, lebo je unavená a nervózna a až tak sa jej trasú ruky, že skoro vypustí fľašu. Musí si zapáliť cigaretu. Stella je úplne pokojná, no keď jej Blanche oznámi, že ich dom je stratený, nechápe ako a prečo sa to stalo. Blanche ju zahrnie výčitkami, že odišla preč so svojím Poliakom - Stanleym, a ju nechala samú so všetkými chorými, aby sa o nich starala a ešte aj platila náklady na pohreby a farmu. Stellu to doženie k slzám a zavrie sa do kúpeľne. Blanche počuje prichádzať chlapov, a preto sa v strachu skryje, lebo Stanley nevie, že mala prísť. Nereagoval práve najlepšie. Blanche zostáva bývať u sestry, lebo nemá peniaze na hotel, no jej povedala, že sa dlho nevideli, a preto chce byť s ňou.

2.obraz

Na druhý deň ráno, kým sa Blanche sprchuje, Stella hovorí Stanleymu, že berie Blanche do divadla a na večeru, aby mohol s partiou doma hrať poker. Prosí ho, aby bol k nej milý a oznamuje mu, že prišla preto, lebo stratili Belle Reve a aby jej nehovoril o tom, že čakajú dieťa, pretože je ešte veľmi rozrušená. Stanley sa nahnevá. Potrebuje presadiť svoju autoritu odvolávajúc sa na Napoleonský kódex, podľa ktorého to, čo má žena, je aj mužove. Začne vyhadzovať Blanchin kufor. Obvinil ju, že má niekde schované dokumenty alebo peniaze z predaji farmy a nedala Stelle jej podiel. No v kufri boli staré šperky, ktoré Stella poznala ešte z detstva, zopár nových šiat a staré topánky. Blanche rozžiarená vychádza z kúpeľne. Poprosí Stellu, nech jej ide do obchodu a Stanleyho provokovala, aby jej zapol gombičky na šatách. Cítila, že proti nej niečo má. Priamo sa teda spýtala a nasleduje rozhovor o Belle Reve. Blanche sa obraňuje a Stanley opäť začína s Napoleonovským kódexom. Chce, aby mu ukázala listiny. Vytiahne nejakú zložku z kufra. Blanche mu ju nahnevane trhá z ruky. Tento menší incident končí tým, že papiere spadnú na zem, čo Blanche ublíži. Oslabnutá a nahnevaná zároveň kričí, že ich teraz musí kvôli nemu spáliť, lebo ich pošpinil. Potom ich začne triediť. Všetko mu dáva, nech sa to naučí naspamäť, keď tak veľmi chce. V papieroch je uvedené, že dom bol na hypotéku. Stanley ostýchavo: „Mám známeho advokáta, ktorý si to preštuduje. Blanche bezvládne: „Dajte mu ich so škatuľkou aspirínov.“ Stanley sa ospravedlňujúco obracia na kódex a vtom sa preriekne: „muž sa musí zaujímať o veci svojej ženy – najmä teraz, keď bude mať dieťa.“
To Blanche postaví na nohy a rozradostene sa rozbehne gratulovať Stelle, ktorá sa práve vrátila. Prichádzajú hráči pokru a ženy odchádzajú.

3.obraz

Steve, Pablo, Mitch a Stanley hrajú poker. Ženy prichádzajú z predstavenia skôr ako chlapi stihli dohrať partiu. Stella predstaví chlapov Blanche. Mitch je v kúpeľni a keď vychádza, stretáva sa s Blanche. Je očarený, takú ženu ešte nevidel. Mitch sa vráti k partii, ale už nie je schopný sledovať hru. Ženy sa v spálni rozprávajú a prezliekajú. Chlapi nedávajú pozor na hru, sústredia sa skôr na Blanche, ktorá len v bielej sukni a podprsenke čaká, kým sa Stella osprchuje, a na rozveselenie si pustí rádio. To Stanleyho neskutočne rozčúli. Vbehne do spálne, schmatne rádio a vyhodí ho von oknom. Stella mu nadá do spitého zvieraťa a poprosí ostatných, aby odišli. Stanley v zápale zúrivosti bije svoju ženu. Chlapi ho chytia, ťahajú preč a strčia ho pod sprchu, zatiaľ čo Stella uteká k susedke Eunice. Chlapil odchádzajú. Stanley kričí na Stellu:

„...Stella! Pauza. Moja bábika ma nechala! Začne vzlykať. Potom ide k telefónu a vytáča číslo, pri čom sa trasie od usedavého plaču.“
„Napokon sa Stanley polooblečený vytacká na verandu a dolu drevenými schodmi na chodník pred budovu. Tam trhne hlavou dozadu, ako brešúci pes a vykríkne ženino meno: „Stella! Stella, miláčik! Stella!“
„Stanley: so srdcervúcou silou. S t e l l a a a!
Ticho zavzlyká klarinet. Dvere na poschodí sa opäť otvoria. Stella v župane zíde po rozheganých schodoch. V očiach sa jej ligocú slzy a vlasy má rozpustené po hrdle a pleciach. Meravo sa na seba dívajú. Stanley padne na schodoch na kolená a pritlačí si tvár k jej bruchu, zaobľujúcemu sa materstvom. Zavrie od nežnosti oči, keď mu chytí hlavu a zodvihne k svojej. Otvorí prudko domové dvere, zodvihne je a vnesie do temného bytu.“

Blanche to nejde do hlavy, roztržito si zapáli cigaretu a spolu s Mitchom sedia na schodoch.

4.obraz

Je ráno Stella spokojne, trochu „narkoticky pokojná“, leží v posteli. Blanche vbieha dovnútra rozhorčená a neistá. Vyčíta Stelle jej spokojný výraz. Rozprávajú sa o Stanleym, ktorý ráno odišiel opraviť rádio. Blanche začne premýšľať odkiaľ by mohli získať peniaze, aby sa dostali z toho príšerného prostredia. Napadne ju, že napíše svojmu bývalému priateľovi z univerzity Shepovi Huntleighovi, ktorý má naftové pramene po celom Texase, a poprosí ho, aby ich umiestnil niekde v obchode. Nakoniec si to rozmyslí. Ukazuje Stelle, že má len pár drobných. Tá jej ponúka 5 dolárov z 10, ktoré jej dal Stanley na uzmierenie, a upokojuje ju tým, že kým je u nich, nemusí si robiť žiadne starosti s výdavkami. Blanche to neprijíma, chce odísť, tvrdí, že s chlapom ako je Stanley v jednom dome žiť nemôže. Otvorene jej hovorí, čo si o ňom myslí. Nevie pochopiť, že si vzala takého šialenca, a že s ním zostáva, aj keď je k nej hrubý.

„... v jeho povahe niet ani kúska gentlemana!... je v ňom čosi nízke – beštiálne.... správa sa ako zviera. má zvieracie zvyky! Je ako zviera, pohybuje sa ako zviera! Má dokonca v sebe čosi podčlovečie – čosi opičie...“

Stella to ospravedlnila vypitým alkoholom. Bola na to zvyknutá. Kým sa rozprávajú, Stanley sa vráti a vypočuje si ich rozhovor. Ženy si vôbec neuvedomujú jeho prítomnosť, nevšimli si ho. Stan sa kradmo otočí a vytiahne sa cez vonkajšie dvere. Kričí na Stellu spoza dverí, akoby len prichádzal. Ľahostajne vchádza a Stella ho silno objíme.

5.obraz

Sestry sú v spálni. Počuť hrmot od Hubbelovcov. Eunice upodozrieva Steva, že ju podvádza z nejakou blondínkou. Obaja sú rozčúlený, počuť buchot nábytku a krik Eunice. Utečie mu do jednej krčmy, on rozčúlený beží za ňou. Sestry sa veselo smejú. Stan vchádza a začne sa s hrmotom obliekať, trieska s nábytkom. Blanche sa to zjavne nepáči a podpichujúc sa ho pýta, či je v znamení barana, lebo to naňho sedí. Stan ju rozčúlene upozorňuje, že je kozorožec, a tiež ho zaujíma, v akom znamení je ona. Blanche sa chváli, že akurát o mesiac má narodeniny, je v znamení panny. Stanley jej spomína akýsi Laurel. Nejaký známy ju vraj pozná. Blanche zneistie, vyzerá, že o chvíľu zamdlie, kolínskou si namočí vreckovku a pridržiava si ju na čele. Stan odchádza. Blanche sa pýta Stelly, či o nej počula nejaké klebety, lebo práve v Laurel sa toho veľa nahovorilo. Stella jej donesie šťavu, tá by si však radšej dala whisky. Stella jej teda donesie shrek whisky. Blanche je jej nesmierne vďačná za jej láskavosť a ohľaduplnosť. Stella je zmätená prejavom jej vzrušenia a sentimentálnosti. Nechtiac preleje pohár a nápoj šplechne na Blanchinu bielu sukňu. Našťastie nezostal na nej fľak, ale Blanche si celá roztrasená sadá a začne hovoriť o Mitchovi. Majú ísť spolu von.

„...Tuším som trochu nervózna pokiaľ ide o náš vzťah. Začne hovoriť rýchlo a na jeden dúšok. Nedostal nič, iba pusu na dobrú noc, Stella to je všetko, čo som mu dala. Chcem aby si ma vážil. A chlapi nechcú to, čo ľahko dostanú. Ale na druhej strane rýchlo strácajú záujem...
Chcem ho dostatočne oklamať, aby ma chcel.... veľmi ho chcem! Len si predstav, keby to vyšlo! Môžem odtiaľto odísť a nemusím byť nikomu na ťarchu...“

Stella ju podporuje. Stanley prichádza spoza roku s fľašou pálenky. Steve a Eunice sa už udobrili a veselo idú zase preč. Stanley a Stella idú so smiechom za nimi. Išli do baru na polnočný program. Blanche zostala sama. Prichádza mladík z ulice, robí zbierku na noviny Večerná hviezda. Blanche s ním veselo flirtuje, dotýka sa ho a pobozká ho na pery: „Rada by som si ťa tu nechala, ale musím byť dobrá – a musím dať ruky preč od detí“
Hneď po tejto nechutnej scéne, kde sa ukáže najhoršia stránka povahy Blanche, prichádza Mitch s kyticou kvetov. Blanche si ich koketne pritíska na pery.

6.obraz

Sú asi dve hodiny po polnoci toho istého večera. Mitch a Blanche sa vracajú z mesta. Veľmi sa nebavili, Mitch sa ospravedlňuje. Blanche zapáli sviečku, ponúkne ho Stanleyho pálenkou. Rozprávajú sa o Mitchovej mame, ktorá už vie o Blanche, o Stanleym, o Blanchinom manželovi. Robí zo seba úzkostlivé dievčatko, ktoré musí dbať na svoju povesť. Nakoniec si ju Mitch pomaly pritiahne do náručia: „Potrebujete niekoho. Aj ja potrebujem niekoho. Mohli by sme byť my dvaja?“

7.obraz

Je polovica septembra, neskoro popoludní. Chystá sa oslava Blanchiných narodenín. Stanley si overil, kto je jeho švagriná zo spoľahlivých zdrojov. Kým sa Blanche kúpe v kúpeľni a nahlas si spieva, rozpráva všetko Stelle.
Bývala v hoteli Flamengo a odtiaľ ju pre nemorálne správanie museli vyhodiť. V meste Laurel bol vojenský tábor a vojaci mali zakázané navštíviť jej byt. Navyše nie je pravda, že inšpektor jej odporúčal skôr skončiť školský rok, ako im povedala. Bola prepustená, pretože sa zaplietla so svojim sedemnásťročným študentom. Stella tomu nechce veriť, ospravedlňuje ju tým že bola vždy prelietavá a v mladosti utrpela stratu milovaného muža. Stanley sa prizná, že všetko povedal Mitchovi, takže na oslavu večer nepríde. Ako darček k narodeninám jej Stan kúpil lístok na autobus na utorok, aby mal istotu, že odíde. Keď Blanche vybehne z kúpeľne, všimne si, že sa niečo stalo, ale Stella sa snaží tváriť, že je všetko v poriadku.

8.obraz

Asi o trištvrte hodiny neskôr. Trojica končí smutnú večeru na oslavu narodenín. Stanley je zachmúrený, Stella je rozpačitá a smutná. Blanche pohráva na tvári upätý, strojený úsmev. Pokúša sa vtipkovať. Stanleyho rozčúlia narážky oboch žien na jeho osobu. Vykrikuje, aby mu prestali nadávať, že kráľom je on. Ide von a zapáli si cigaretu. Blanche chce zavolať Mitchovi a spýtať sa ho prečo neprišiel. Stella jej to neodporúča, no vychádza von za mužom, aby si Blanche mohla zavolať. Mrzí ju, že je Blanche smutná. Stanley ju utešuje, hovorí, že všetko bude v poriadku, keď odíde a ona bude mať dieťa. Steve a Eunice sa zase hádajú. Stella vojde do kuchyne a zapaľuje sviečky. Blanche ju zastaví, nech si ich radšej odloží na narodeniny bábätka. Zazvoní telefón a Blanche s nádejou vstáva. Stan ju zastaví a zdvihne telefón on. Je to jeho kamarát, ktorý ho volá na kolky. Potom prinesie darček pre Blanche. Keď uvidí cestovný lístok, pokúša sa usmievať, no potom vbehne do vedľajšej izby. Počuť kašeľ a vzlyky. Stella mu vyčíta tento čin, nepoznal Blanche ako dievča. Nikto nebol taký nežný a dôverčivý ako ona. Nechce ho pustiť ani na kolky. Chytí ho za košeľu a tá sa roztrhne. Chce vedieť, prečo to spravil. Stan si priznáva, že mala pravdu, keď si pri ich prvom stretnutí myslela, že je sprostý. Vzal jej bohatý pôvod, ale jej sa to páčilo. Kým neprišla Blanche boli spolu šťastní. Stelle zrazu príde nevoľno. Prosí ho, aby ju zaviezol do nemocnice.

9.obraz

V ten istý večer, neskôr. Blanche sedí zhrbená a napätá na foteli v spálni, vedľa je fľaša whisky. Počúva hudbu a pije, aby unikla pocitu nešťastia, ktorý v nej rastie. Mitch prichádza v pracovných šatách. Blanche náhlivo schová fľašu do skrine, natrie si tvár kolínskou a napudruje sa. Celá vzrušená mu otvára: „Vitaj krásavec!“ Chce ho pobozkať, ale on si to ani nevšimne. Kým vedie Blanche monológ plný výčitiek, Mitch sa na ňu meravo díva. Na ceste k nej si očividne vypil. Hodí sa na posteľ a zapáli si cigaretu. Odmieta Stanovu pálenku. Opovržlivo jej hovorí, že vie o tom, ako mu ju celé leto pila. Na oslavu neprišiel preto, že ju nechcel už nikdy vidieť, a nie preto, že bolo niečo s jeho matkou, ako si Blanche myslela. Mitch zažne plné svetlo, nikdy ju ešte poriadne nevidel. Blanche vykríkne a schová si tvár. Mitch sklamane a zatrpknuto opäť zahasí a povie jej, že mu nevadí, že je staršia než si myslel. Keď sa dozvedel, že ho celé leto kŕmila táraninami, najskôr tomu neveril, ale potom si všetko overil. Blanche sa pokúša ospravedlňovať, priznáva, že mala dôverné styky s cudzími chlapmi, lebo to bolo jediné, čo napĺňalo jej prázdne srdce. Jej mladosť sa zrazu stratila, akoby odplávala a potom stretla Mitcha - puklina v skale sveta, do ktorej sa mohla ukryť. Vo svojom vnútri nikdy neluhala, v srdci neluhala.
„...Spoza rohu vyjde pouličná predavačka. Je to slepá Mexičanka v tmavom šále, nesie zväzky umelých kovových kvetov, ktoré používajú chudobnejší Mexičania pri pohreboch a iných slávnostných príležitostiach...
Mexičanka: Flores. Flores. Flores para los muertos. Flores. Flores.
Blanche: Čože? Ach, ktosi vonku... Prejde k dverám, otvorí ich a meravo sa díva na Mexičanku.
Mexičanka: Flores? Flores para los muertos?
Blanche: prestrašene. Nie, nie! Teraz nie! Teraz nie! Vrhne sa do bytu a pribuchne za sebou dvere.
Mexičanka: odvráti sa a pustí sa dolu ulicou. Flores para los muertos. Postupne vnikne dnu melódia polky.
Blanche: Znamenia! Hu... A iné veci, ako krvou nasiaknutá obliečka na záhlavok. Treba vymeniť bielizeň – Áno, mama. Nemôžeme dakde zohnať černošku na takú prácu? Nie, pravdaže nie. Všetko sa minulo, iba –
Mexičanka: Flores.
Blanche: Smrť ostala. Sedávala som tu a ona sedávala tam a smrť bola tak blízko ako ty... Nechceli sme ani pripustiť, že sme o nej vôbec počuli.
Mexičanka Flores para los muertos, flores – flores...
Blanche: Opak smrti je túžba. Čuduješ sa teda? Ako sa môžeš čudovať! Neďaleko Belle Reve, prv ako sme stratili Belle Reve, bol tábor, kde cvičili mladých vojakov. V sobotu večer chodievali do mesta, aby sa spili –
Mexičanka: ticho. Corones
Blanche: - a na ceste nazad, pritackali sa na náš trávnik a volali: ,Blanche, Blanche!´...“

Blanche tancuje na hudbu, ktorú počuje iba ona. Je to tá istá melódia, na ktorú tancovala s manželom posledný tanec. Mitch si myslí, že stratila rozum. Ťarbavo ju chce objať. Blanche sa ho pýta, či si ju vezme za ženu. Mitch ale odpovedá: „Myslím, že si ťa už nechcem vziať. Nie si dosť čistá na to, aby som ťa priviedol do domu, kde býva moja matka.“
Blanche ho hystericky vyhadzuje. Po jeho odchode padá na kolená.

1O. obraz

Tá istá noc, o niekoľko hodín neskôr. Blanche, odvtedy, čo Mitch odišiel, ustavične pila. Ako postupne pila a balila si veci, zmocňovala sa jej akási hysterická veselosť. Oblieka si všetko, čo nájde a pretŕča sa pred ručným zrkadlom. Potom ním tresne o zem tak prudko, že sa rozbije. Prichádza Stanley, ktorý má vypité a nesie ešte nejaké fľaše piva. Dieťa sa má narodiť až nad ránom, tak ho poslali domov si pospať. Blanche si vymyslí, že dostala
telegram od bývalého ctiteľa Shepa, v ktorom ju pozýva na výlet jachtou po Karibskom mori. Stan si zoblieka košeľu a ponúka ju pivom, aby zakopali vojnovú sekeru. Ona odmietne. Rozprávajú sa a Blanche spomenie Mitchella. Tu sa preriekne, lebo zabudne na výmysel o telegrame. Stanley teda vie, že milionár žiadny neexistuje a tiež, že klamala o tom, že Mitch potom ako ho vyhodila prišiel prosiť o prepáčenie so škatuľou ruží.

„...Prišli ste sem, pofŕkali ste byt púdrom a voňavkou, zakryli žiarovku papierovým lampiónom a div divúci: byt sa premenil na Egypt a vy na kráľovnú Nílu! Sedeli ste na tróne a slopali moju pijatiku!...“

Blanche sa snaží dovolať Shepovi cez centrálu, ale neúspešne. Cíti sa čím ďalej tým viac neisto, lebo Stanley sa na ňu stále len uškŕňa a nechce jej ustúpiť, keď chce ísť von. Blanche rozbije fľašu zo stola a postaví sa proti nemu, zvierajúc odbité hrdlo, aby mu ho mohla vraziť do tváre.

„ Stanley: Tak vy si to žiadate surovo? Dobre, tak poďme na to surovo! Priskočí k nej, prevrhne stôl. Blanche skríkne, snaží sa ho udrieť hrdlom fľaše, ale on ju chytí za zápästie. Ty tigrica! Odhoď ju! Túto schôdzku sme si dali hneď na začiatku.
Blanche zastoná. Fľaša padne na dlážku. Ona klesne na kolená. Stanley schytí jej vysilenú postavu a nesie ju na posteľ.“

11. obraz

O niekoľko týždňov neskôr, keď chlapi opäť hrajú poker, Stella balí Blanchine veci s plačom. Povedala jej, že pôjde na výlet na vidiek, aby si odpočinula, ona si už sama domyslela, že tam pôjde so Shepom. Eunice prišla pomôcť Stelle. Neuverila Blanchinej historke o Stanleym a nej. Stanley jej nahovoril, že Blanche je blázon a potrebuje psychiatra, nech si po ňu prídu. Keď zaznie zvonček, Blanche natešene ide zvítať Shepa, je zdesená, keď zistí, že to nie je on. Blanche sa snaží utiecť do spálne. Ošetrovateľka ide za ňou, Stanley jej ochotne pomáha. Ostatní chlapi sa zvedavo prizerajú. Mitch zrazu zaútočí na Stanleyho, ten ho odstrčí, Mitch sa zrúti pri stole a začne vzlykať. Stella usedavo plače v Eunicinom náručí. Nevie, či urobila správne, má výčitky svedomia, že sestru posiela do blázinca, čo sa dozvedáme z jedinej vety, ktorú povedala ošetrovateľka: „Zvieraciu kazajku, pán doktor?“, keď ju Blanche začne divo škriabať. Lekár k nej pristúpi, hlas má nežný a upokojujúci. Nakoniec Blanche odchádza bez toho , aby sa obrátila, podopierajúc sa o lekára. Odišla ako dáma. Stella plače s dieťaťom v náručí a Stanley ju utešuje.
Hra končí výkrikom Steva, ktorý ešte stále hral poker:

„Táto hra je plný zásah!“

konflikt:
- základným konfliktom je vnútorný rozpor hlavnej postavy Blanche
- ľudia sa jej zdajú jednoduchí, nevzdelaní, málo kultivovaní, a takými aj naozaj sú, no napriek tomu, keď o ňu prejavuje Mitch záujem, snaží sa ho opantať, aby sa stal jej ženíchom
- od prvého dňa koketuje a provokuje Stanleyho, aj keď má o ňom zlú mienku
- túži po láske, ale správa sa ako malé dievčatko, nevinné a krásne, a flirtuje skoro s každým
- jej minulosť je iná ako všetkým predostiera
- oblieka sa slušne, ako dáma, ale diamantu sú falošné a šaty staré
- individuálny: Stanley – mužné a drsné správanie navonok, vnútri šialene zaľúbený a citlivý muž
- sociálny: život v chudobe a alkoholizmus
- spoločenský: Blanche a chudobná štvrť a ľudia v nej

kontrasty:
- základný kotrast je túžba a smrť
- medzi postavami: Stella (nežná, milá žena s vyšším postavením) a Stanley (násilnícky a cinický alkoholik s nižším postavením)
- Stanley a Steve – násilie a láska ku svojím ženám
- výzor a vnútorné rozpoloženie Blanche a Stelly po noci, keď Stanley zbil svoju ženu
- Blanche spieva v kúpeľni populárnu baladu, sladkú ako sacharín, ktorá tvorí protiklad k Stanleyho reči (keď Stelle hovorí, čo o Blanche zistil)

postavenie autora v diele: autor je rozprávačom

významové zafarbenie diela: heroicko – tragické
heroické
- Blanche je vlastne iba obeťou, nie vo všetkom odsúdeniahodný človek
- osud mohol za to, že jej zničil prvú lásku takým strašným spôsobom, že sa z toho ani po rokoch nevie dostať
- spoločnosť aj rodina je vinná, že vzrastala medzi pohrebmi a nemal ju kto vychovávať
- za morálnu zvrhlosť po opustení rodinného sídla si však už môže sama
tragické
- keď stráca lásku, stratí všetko, lebo okrem nej nemala, nechcela a nepotrebovala nič iné
- jej neurotická povaha vyplýva z deštrukcie všetkých ľudských vzťahov v jej živote, z jej izolácie, samoty a sebaklamu

B) Kompozičný plán

- jednoaktová hra
horizontálne členenie textu: nedelí na dejstvá a výstupy, len na 11 obrazov, označené číslom; obraz však zodpovedá dejstvu

vertikálne členenie textu:
každý obraz začína opisom prostredia, kde sa dej v danom obraze odohráva, prípadne charakteristika alebo opis postáv, ich činnosti
- základnými prostriedkami sú teda opis a rozprávanie aj medzi dialógmi postáv
- retrospektívne spomínanie na minulosť v reči Blanche
- keďže je to dramatické dielo, celé je založené na dialógu postáv

vnútorná výstavba deja:
a)expozícia – príchod Blanche
b)kolízia – dve roviny: 1) vzájomné nesympatie Blanche a Stanleyho 2) klamstvá Blanche
c)kríza –1) Stanley znásilní Blanche
2) všetci sa dozvedia o minulosti a klamstvách Blanche
d)peripetia –1) Blanche je považovaná za blázna a Stanleyho nikto
neobviňuje
2) jedine jej sestra tomu nemôže uveriť a má výčitky svedomia
e)rozuzlenie – tragédia, strata slobody a života, keď Blanche odvádzajú do blázinca

C) Jazykový plán

- hovorový jazyk: rozheganá električka; cigániš; paromovsky hrdý;...
- vulgarizmy: Ty zvlčilý pšakrev!; grcaniny;...
- prirovnania: hlas má ostrý, nezvučný ako poplašný zvon; ozvena znie ako hrozivý šepot; spľasla ako bublina; drsní, primi a mocní ako základné farby; vyhýbali sa jej ako čert krížu; svieža ako sedmikráska;...
- epiteton: vyblednuté biele schody; tajuplné hlasy; mosadzné čačky; belasý oceán;...
- kontrasty: autor ich používa najmä v opise prostredia a postáv, vďaka ktorým si čitateľ dokáže dokonale predstaviť a pochopiť situáciu, ktorú chcel opísať
„ ... štvrť má akési drsné čaro. Domy sú zväčša biele, drevené, počasím ošľahané do siva, zvonka rozhegané schody, balkóny a parádne vyzdobené lomenice. ... Obloha nad tmavou bielou budovou je čudesne nežne belasá, takmer tyrkisová a zahaľuje scénu do akejsi lyričnosti, čím vhodne zoslabuje atmosféru rozkladu...“
- narkotizovaný pokoj, hysterická nežnosť, hysterická veselosť,...
- porekadlo: Teraz sa vykľulo šidlo z vreca.
- príslovie: Hosť a ryba na tretí deň zapáchajú.
- španielske výrazy: Flores para los muertos = kvety pre mŕtvych; Maldita sea tu suerte! = Prekliate tvoje šťastie
- hypebolizácia: prvok „sentimentálneho piana“, hudba z baru, klarinet, hlasy s ulice a pod.
- používa na rámcovanie niektorých udalostí
hluk vlaku, keď sa sestry rozprávajú o Stanleym, mlčia, kým sa dunenie nestratí, počas neho vojde Stanley, ale oni ho nevidia, keď Blanche dokončí svoj monológ, v ktorom hovorí, čo si myslí o Stanovi, vlak zahrmí znova, a Stanley sa vytratí
- na zdôraznenie zakotvenosti v prostredí
„Mitch: smutne ale pevne. Poker sa nemá hrať v dome, kde sú ženy! Dvere sa za nimi zavrú a v byte sa rozhostí ticho. Černošskí hudobníci v bare za rohom hrajú šláger „Papierová bábika“, pomaly a ťahavo...“
- pre dynamiku deja
keď Blanche rozpráva ako raz umrie a všetci čakajú, kedy si po ňu príde lekár, počuť zvony katedrály; lekár zazvoní a huk hry sa preruší
- ozvláštňuje text lyrizačným spôsobom, tzn., že autor prostredníctvom melódií vyjadruje aj pocity postáv, sčasti to používa na ich psychoanalýzu
„Varšavianka prechádza do príšerného znetvorenia, sprevádzaná výkrikmi a zvukmi džungle. Blanche chytí operadlo stoličky, ako by sa chcela brániť.“

-symboly:
- názov diela je symbolický:
- Blanche sa dostala do bytu svojej sestry električkou, ktorá sa volala Túžba a musela prestupovať na električku, ktorá sa volala Cintorín
1)Túžba – predstavuje obrovskú túžbu Blanche po láske a po lepšom
živote
2) Cintorín
– symbolizuje už od začiatku tragický osud Blanche; vyjadruje to, kam až túžba môže človeka doviesť

„Blanche: To, o čom hovoríš, je brutálna túžba – iba túžba! meno tej rozheganej električky, ktorá hrkoce po Quarteri, po jednej úzkej ulici hore, po druhej dolu...
Stella: Cestovala si už tou električkou?
Blanche: Priviezla ma sem. – Kde nie som vítaná a hanbím sa, že som ...“

- tiež symbolizuje smrť
•tá sa jej pripomína aj v sestrinom meste. Keď sa rozpráva s Mitchom, potom čo neprišiel na oslavu jej narodenín a Mexičanka ponúka kvety pre mŕtvych (viď str. 12)
•môžeme chápať ako koniec niečoho, zánik – koniec vzťahu Blanche s manželom, potom čo zistila, že je inej orientácie a jeho následná samovražda
•smrť slobody (tiež zdravého rozumu, myslenia), ak sa to dá povadeť takými silnými slovami, keď ju odvádzajuú do blázinca

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Tennessee Williams: Električka zvaná túžba