Narodil sa:17.7.1927 v Trnave
Zomrel: 27.1.1991 v Bratislave
Zaradenie autora do obdobia: 50. a 60.roky slovenskej poézie druhej polovice 20.storočia, staršia generácia básnikov

Miroslav Válek pochádza z úradníckej rodiny. Základnú školu vychodil v rodisku. Tu začal roku 1939 študovať na gymnáziu odkiaľ prešiel na obchodnú akadémiu v Trnave kde roku 1947 zmaturoval. V rokoch 1947–49 študoval na Vysokej škole obchodnej v Bratislave. V rokoch 1949–62 pracoval ako redaktor v niekoľkých časopisoch ako napríklad Slovenský roľník, Družstevný obzor, Týždeň, Mladá tvorba a istý čas aj vo vydavateľstve Mladé letá. V rokoch 1962–66 bol šéfredaktorom mesačníka Mladá tvorba a v rokoch 1966-67 šéfredaktorom literárneho časopisu Romboid. Roku 1966 sa stal laureátom štátnej ceny Klementa Gottwalda. V rokoch 1967-68 bol predsedom Zväzu slovenských spisovateľov. Od roku 1969 bol členom vlády a stal sa ministrom kultúry SSR. V rokoch 1971-76 bol poslancom Snemovne národov Federálneho zhromaždenia. Od roku 1976 bol poslancom Slovenskej Národnej Strany. Roku 1977 mu bol udelený titul národný umelec.

Dielo:

Miroslav Válek uverejňoval svoje básne už ako stredoškolák v mládežníckych časopisoch. Venoval sa aj detským čiteteľom, aj dospelým. Významná je aj jeho prekladateľská tvorba.

Prvá autorova básnická zbierka z roku 1959 oživila slovenský literárny svet. Napriek tomu, že nikdy nebol politicky neangažovaným básnikom, nasmeroval slovenskú literatúru od schematizmu 50.rokov, kde sa presadzovalo zjednodušené, čierno-biele videnie reality, k modernej svetovej lyrike 20.storočia.

Nikdy mu nešlo len o formálnu dokonalosť, podstatný bol i obsah a téma. Do centra svojho autorského záujmu postavil človeka s jeho intímnymi citmi a problémami, lyrického hrdinu, ktorý prežíva sklamanie a smútok, zápasí s nehostinnosťou sveta. Válkovu lyriku vôbec možno charakterizovať ako melancholickú. Autor sa stal básnikom malých ľudských drám, pričom vytváral vlastnú, originálnu metaforiku. Z tohto hľadiska sú príznačné ľúbostné verše, ktoré nestvárňujú radosť z prežívaného citu, ale skôr sklamanie z jeho nenaplnenia. Vzťah muža a ženy je plný napätia, z ktorého pramení ochladnutie, odcudzenie, hroziaci rozchod. Válek je predovšetkým básnikom každého dňa, udivuje ho skutočnosť, prekvapujúcim spôsobom nám ju podáva, chce zachytiť nepochopiteľné veci vo svete. Živosť pocitu a naliehavosť citu – to sú slová, ktoré vyjadrujú jeho poéziu. Čitateľ vie, že báseň o láske hovorí o skutočnej horúcej alebo stratenej láske spisovateľa k nejakej konkrétnej žene. Jeho spomínanie či predstavy sú spontánne, čo vie vyjadriť aj slovom. Prúd autorových slov nalieha na čiatateľa, autor ho zahŕňa asociáciami, pleonazmami, aby ho vtiahol do svojho vnútra. Práve jazyk autora ho vydeľuje z tredičného prúdu slovenskej lyriky, ktorá básnické slovo považovala za sviatočné, nevšedné a ktorá používala veľa poetizmov, biblizmov, knižných výrazov. Válek zhmotňuje netradičnú, šokujúcu metaforu, používa neošúchané, obyčajné prirovnania.

Tvorba:

Dotyky: debutová zbierka básní
- zbierka vyvolala veľký ohlas kritiky
- jednotlivé verše o citových kontaktoch, prírode, rodnom kraji sa vyznačujú zmyslovosťou a intelektuálnym prienikom k podstatnému ľudskému a spoločenskému priestoru
- vyjadruje tu svoju osobnú životnú skúsenosť, zároveň ju skúma a hodnotí
- prejavil sa ako zrelý bádnik, ktorý intímne pozná rozkoš z čírej poetickej hry so slovom, oddáva sa jej ale zároveň sa pokúša dať jej zmysel
- zbrazuje duševné stavy ľudí (Nepochopiteľné veci, Miší sonet, Nite); spomienky na minulosť – detstvo, vojnu (Dotyky, Osudy)

Príťažlivosť
Nepokoj: zbierka básní
- intímna lyrika
- ťažisko presúva do oblasti človeka „historického“ a výsledkom je neľútostný poznatok, že tento človek nie je iba nevinnou obeťou tregockých dejinných katastrof, ale aj ich aktívnym subjektom, že je nielen vraždeným, ale aj vraždiacim, že bolesť a smrť nielen prijíma, ale aj spôsobuje
- vyjadruje nepokoj nad osudom sveta

Milovanie v husej koži: zbierka básní
- vyjadruje akútnu potrebu postaviť sa proti negatívam života
- v niektorých textoch sa odrážajú konkrétne udalosti, ktoré v čase, keď ich autor písal, otriasli takpovediac celým svetom (Skaza Titanicu – autor reaguje na zavraždenie amerického prezidenta Kennedyho)
- Válkov pohľad na svet, jeho usporiadanie, ľudstvo je znepokojujúci, často vyjadruje obavu z budúcnosti
- Óda na večnosť, Len tak
Štyri knihy nepokoja
Obrazáreň
Súvislosti

Slovo: básnická zbierka, ktorou sa prihlásil k ideológii totalitne vládnucej strany
O literatúre a kultúre: výber z publicistiky
Z vody: básnický cyklus
- vrátil sa k intímnej tematike
- vyjadruje radosť i bolesť z lásky, prelínal ju s prírodnými motívmi
- je to ľúbostná lyrika reflexívneho zamerania s autentickým biograficko-zážitkovým základom
Zakázaná láska

Válek sa venoval aj detskej poézii. Sám povedal, že mu poézia pre deti prináša dvojnásobné uspokojenie. Raz ako konštruktérovi hry, druhý raz ako účastníkovi. Navyše ho vracia do čias detstva.

Kúzla pod stolom
Pozrime sa do prírody, kto osoži a kto škodí (leporelo)
Kde žijú vtáčky
Veľká cestovná horúčka pre malých cestovateľov

Do Tramtárie:
- je najrozsiahlejšia a tématicky i žánrovo najpestrejšia detská knižka
- ide o výpravu do rozprávkovej krajiny, kde sa veci nelogické javia ako logické a nepravdepodobné ako skutočné
Všetky sa vyznačujú tematickou nápaditosťou, vtipom a slovnou hrou.

Preklady:
Prekladal z poľskej (Tuwim), ruskej (Voznesenskij, Ajgi), nemeckej (Rilke), francúzskej (Verlaine) poézie, ale preložil aj amerického beatnického básnika Corsa.

Poézia Válekových básní je hravá a ľubozvučná, preto po nej často siahajú hudobníci:
- Jesenná láska – M. Žbirka
- Po písmenku – P. Hammel

Znaky tvorby:

- jasná a zároveň mnohovýznamová básnická reč
- básnik počíta s inteligentným čitateľom, s jeho racionálnou aktivitou
- spontánnosť
- živosť pocitu, naliehavosť citu
- melancholickosť (aj v šťastí pociťuje obavu)
- obraznosť – originálna, moderná, vynaliezavá metafora
- motívy:
o lásky
o šťastia
o nešťastia
o intimity
o často sa vracia i netradičným, nepatetickým spôsobom k vojne
o základné dvojmotívy jeho poézie:
 poézia + láska
 človek + svet
- zachtáva všetko, čo sa dá vnímať zmyslami
- na vyjadrenie rozporuplnosti súdobého sveta i človeka používa iróniu, sarkazmus ( jeho záujmom je pozerať sa na veci a vzťahy po svojom a z neobvyklých zorných uhlov)
- žánrovo sú zastúpené: óda, reflexia, epigram, bojová politická lyrika, epická výpravná báseň

P r í ť a ž l i v o s ť (1961)

Útvar: zbierka básní

Charakteristika:
Válek tu vytvára básnický svet, ktorého ústrednou témou je tragická historická skúsenosť človeka i jeho úporná snaha nájsť nevyhnutnú mieru dôvery v rozumnosť a účelnosť vlastného bytia. V básňach sa prepletajú motivické prvky subjektívnej, ba neraz až autobiografickej povahy s motívmi objektívnych dejinných udalostí (svetová vojna, fašizmus, tragické osudy nevinných ľudí i celých spoločenských skupín). Zo zmesy týchto útržkov prežitej reality vyrastá obraz sveta, chaotického a rozkladajúceho sa, uprostred ktorého sa odvíja životný údel človeka, otraseného vo svojich istotách tým, čo už prežil, a úzkostne očakávajúceho, či vôbec prežije to, čo ešte príde alebo aspoň čo môže prísť.
V podstate zhmotňuje pocit ohrozenia Zeme a ľudstva. Dnešný človek vo Válkovej poézii po skúsenostiach z minulosti hľadá oporu a istotu v zemi, domove, ale najmä v spoločenstve jednotlivca a ľudského kolektívu.

Kompozícia:
- skaldá sa z dvoch častí

o Oslnenie
obsahuje básne:
• Slnko
• Domov sú ruky, na ktorých smieš plakať
• Nedeľa
• Oslnenie
• Vzducholoď

o Robinson
obsahuje iba jednu báseň:
• Robinson

Autor používa epické minipríbehy (strieda poéziu s prózou), neobyčajné metafory.
Rým akoby ani nepoužíval. Medzi strofami sa však nájde prerývaný alebo združený rým.

S l n k o

Báseň sa skladá zo siedmych strof, prvé dve obsahujú po šesť veršov, druhé dve po päť veršov a posledné tri strofy majú šesť, tri a dva verše.

Téma: zobrazuje prírodu, človeka v nej, lásku k žene a súčasne trápenie

Minipríbeh:
V prírode dozrieva obilie, Slnko krásne svieti, milenci spokojne a šťastne sedia pri lese. Ďatle klopú do dreva, všade na svete to značí SOS (blížiace sa nezhody). Z mračien zrazu odlomil sa blesk ... Tak sa zľakla, až sa zotmelo (akoby si uvedomila, že to nie je až také krásne a jednoduché ako sa jej doteraz zdalo). Ale autor má pocit, že že by jej dal všetko na svete – Keby som nemal na chleba a na soľ, na kúsok slnka by som mal. Miluje ju čistou láskou – ... a tam, kde stúpaš, rieky pramenia. Znova sa vracia k prírode a jej „dozrievaniu“. (akoby sa nad všetkým zamýšľal). Zrazu báseň končí nečakaným dvojverším – Ale ja stále chodím s nepokrytou hlavou, plnou trápenia.

Znaky:
- spomenuté posledné dvojveršie je znak Válekovej melancholickosti
- motívy:
o lásky: Ja ti nič nevyčítam. Teba každý ľúbi
o šťastia: milenci ... tešia sa, že k životu to stačí
o nešťastia:
o nad lesom sa mračí
• ak by sme hovorili čisto o vzťahu dvoch ľudí, môžeme povedať, že cítia, že niečo nie je v poriadku; ale dalo by sa to chápať aj v rámci typického Válekovho dvojmotívu „človek a svet“ ako prichádzajúci negatívny výsledok modernej civilizácie – napr. aj vojna, lebo v pokračovaní ... z mračien zrazu odlomil sa blesk, zem sa nahla cítiť des, niečo nepríjemné, ukrutné, čo samozrejme vplýva na človeka – tak sa zľakla, až sa zotmelo
ointimity:
 milenci ... rátajú si prsty na nohách a na rukách
• súčasne je spontánnym až ironickým vyjadrením mileneckého vzťahu
- metafory:
o letná búrka s kvetinami
o tebe to všetci vyčítajú z ruky
o dúhy pávov
o slama na klobúky krásne dozrieva

- epiteton:
o ospalé ďatle
o belasý vzduch
o modrý les
o krotký blesk

- personifikácia:
o v belasom vzduchu utopil sa les
o z mračien zrazu odlomil sa blesk
o krotký blesk, čo by sa v nich pásol