referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Cecília
Piatok, 22. novembra 2024
Svetozár Hurban Vajanský: Suchá ratolesť
Dátum pridania: 08.04.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: muska162
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 422
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 8.1
Priemerná známka: 2.92 Rýchle čítanie: 13m 30s
Pomalé čítanie: 20m 15s
 
1.Životopisné údaje a prehľad tvorby:
- Svetozár Hurban Vajanský je predstaviteľom slovenského realizmu.
- Bol najstarším synom významného predstaviteľa štúrovského ideového revolučného hnutia, prozaika Jozefa Miloslava Hurbana.
- Študoval právo, bol advokátom, redaktorom a spisovateľom v Skalici, Námestove, Liptovskom Mikuláši a Martine.
- S.H. Vajanský sa narodil v roku 1847.
- Patril medzi skupinu národovcov združených okolo časopisu Národné noviny. Skupina sa nazývala národniari a Vajanský bol ich hlavným predstaviteľom.
- Roku 1879 vydáva zbierku Tatry a more, ktorá udáva definitívny nástup realizmu na Slovensku. Teoretické zdôvodnenie tejto zmeny je v diele Kritické listy, ktoré napísal spolu so Škultétym.
- Medzi jeho tvorbu patrí poézia, próza, cestopisy a literárna veda.

Poézia:
• básnická zbierka: Tatry a more
- Znamenie prelomu, doklad nového umeleckého pozdvihnutia.
- Venoval ju Adolfovi Heydukovi za jeho osobitý záujem o Slovensko.
- Má 7 častí: Zvuky, Maják, Jaderské listy, Sny a báje, Ratmír, Herodes a Dozvuky.
• básnická zbierka: Spod jarma
- Sociálna tematika (útlak, bieda, choroba), spoločenský dosah.
• básne: Malý drotár, Pltník, Na roboty, Verše.

Próza:
- Vo Vajanského novelách sú ženské postavy prítomné ako dekoratívny prvok.
• novela: Letiace tiene
- Zemianska tematika. Zemianstvo by mohlo byť rozhodujúcou zložkou národa tým, že sa spojí s inteligenciou. Ústrednou postavou je Imrich Jablonský, ktorý je zeman a kapitalizmus (nemecký) predstavuje Bauer, spolu idú zakladať pílu. Bauer sa stáva správcom, ale prídu do krachu. Jablonský ma dcéru Elu, ktorá ľúbi Milka Holana. Svadba Milka s Elou predstavuje spojenie zemianstva s inteligenciou.
• román: Kotlín
- Zobrazuje zemianstvo.
- Hlavná postava zeman Andrej Lutišič, ktorý má veľmi veľa príbuzných čŕt so slovenským národom, nevedie ho k tomu ani náklonnosť ku Gregušovej dcére Lejle. Autor v ňom stvárnil typ zbytočného človeka.
• román: Koreň a výhonky
- Dvojdielny román, v ktorom zachytil vzťahy medzi inteligenciou, meštianstvom a sedliactvom.

Literárna veda:
- Kritické listy, State zo slovenskej literatúry, State so svetovej literatúry.

2.Dej:
Príbeh začína u Vanovských. Anna je mladé dievča, ktoré vychovávajú Vanovský po smrti jej rodičov. Je sirota a to na nej zanechalo stopy. Je veľmi utiahnutá a Mária sa za to často hnevá. Pre Máriu je však ako mladšia sestra a celá rodina ju má rada. Anna chodieva do knižnice v starom kaštieli u Rudopoľských, kde jej to dovolil sluha Ondrej Skala. Stano Rudopoľský sa rozhodol vrátiť do Rudopolia po dvadsiatich rokoch a natrvalo sa usadiť v kraji svojich predkov. Anna bola práve v knižnici, keď v tom prišiel Stano. Anna sa veľmi ospravedlňovala, ale Stano bol rád, že vidí osobu ako je ona. Stano postupne opravoval a zariaďoval svoj dom. Obyvatelia Rudopolia nevedeli, čo si majú myslieť o staro-novom obyvateľovi. Jeho starý otec tu bol veľmi nepopulárny človek a ľudia ho nemali radi. Po rokoch sa teraz vrátil jeho vnuk s tým istým menom. Stano spoznával okolie, ale postupne nebolo veľa ľudí, ktorí ho mali radi. Najčastejšie navštevoval dom Vanovských. Mária mala jeho sympatie. Tu sa spoznal s učiteľom Albertom Tichým a Stretol tu taktiež aj Annu. Albert bol učiteľom malej Lili. Rodičia a jeho sestra mu umreli. Snažil sa získať priazeň Anny.

Anna ho mala rada a chcela mu nahradiť sestru. Ondrej oznámil, že u nich bol posol z Hrušovníka. Doniesol list. Bola to vizitka Adely Rybáryčky- „Na Vodíne schôdzka okolitej society.“ Stano raz zašiel do blízkej krčmy. Tu si začal uvedomovať, že ľudia v Rudopolí sú rozdelení. Jedna časť sú Maďari a druhá Slováci- cit.č. 1„Títo ľudia sú rozkvasení. Boj o národnosť. Ako ich to len môže zaujímať?“ Po odchode z krčmy Stano stretol Alberta. Stano zavolal Alberta k sebe do kaštieľa a vysvetlil mu, čo videl v krčme. Albert si všimol, že Stano nechápe národný život. Rozhodne sa, že mu porozpráva o Slovákoch, o národe a o literatúre. Rozhovor trval až dlho do noci. Stano postupne získaval kladný názor na národ. Zo strany Tichého pôsobila naňho hlavne jeho osobnosť. Albert mal silný charakter. Anna s Albertom si sľúbili vernosť a zasnúbili sa. Mária sa trochu hnevala na Annu, že jej nič nenaznačila, hoci sa snažila byť jej blízkou priateľkou – cit.č. 2-„Tak sa pretvarovať, tak nedať nič znať mne, mojim bystrým očiam.“ V rodine Vanovských to bola dobrá správa. Radosť mal aj Karol, ktorý mal Annu veľmi rád. Na Vodíne sa konal výlet. Zišli sa tam ľudia z Rudopolia a blízkeho okolia. Bola tu aj Adela Rybáryčka. Po smrti svojho manžela žila aktívnym životom. Cit.č. 3-„Na kávové vizity nechodila, neklebetila, a preto čoskoro vypadla z milosti všetkých žien.“ Viac sa obklopila mužskými spoločníkmi, ale vždy ostala v spomienkach na manžela. Adela sa zoznámila so Stanom.

Chcela ho viac spoznať, a tak mu navrhla, že mu ukáže okolie. Stano získal na ňu záporný názor a dá sa povedať, že ju až nenávidel. Pri priepasti sa veľmi vyklonila a Stano ju zachytil. Vtedy bol už veľmi rozčúlený. Adela sa mu zadal koketná a povedal si, že ho nedostane – cit.č. 4-„priamo sa mu bridilo, keď videl, že žena si takto zahráva s citom muža.“ Ale v skutočnosti videl na nej niečo, čo ho zaujalo. Po návrate medzi ostatných, sa Stano pochytil so Svatnayom. Mali medzi sebou niekoľko ostrých výmen názorov. Anna začala strácať zrak. Mala poruchu už od malička a nepripisovala tomu veľký význam, až do teraz. Začala slepnúť. Nechcela ublížiť Albertovi, a tak chcela aby na ňu zabudol a žil šťastne. Raz prišla za Máriou a hovorila jej o Albertovi – cit.č. 5-„Povedz Albertovi, že ho nemilujem, že som ho klamala, že som luhala! Povedz mu tetuška, že ho nenávidím...“ Mária nevedela, čo sa robí a začala sa na Máriu hnevať. Myslela si, že Anna sa chcela iba pobaviť a že je koketná. Anna bola veľmi nešťastná. Stano bol práve v izbe, ale Mária Annu neupozornila. Stano bol veľmi zarazený z Anniných slov. Albert sľúbil Anne, že týždeň nepríde do ich domu. Mal Annu veľmi rád a chcel ju aspoň vidieť. Povedal si, že pôjde len okolo záhrady. Anna tam sedela už od rána. Povedala Albertovi, že ho nemá rada, aby na ňu zabudol a žil bez nej. Albert nechápal, čo sa stalo. Hoci ho ovládol hnev, stále mal Annu veľmi rád. Odišiel. Chcel niekde utiecť a hľadal útechu, ale Stano nebol doma. Anna povedala Márii, že slepne. Mária bola veľmi nešťastná. Keď sa Karol vrátil domov, chcel Anne pomôcť, ale doktor tvrdil, že sa to nedá liečiť. Stano Rudopoľský nemohol zabudnú na Adelu. Vydal sa za ňu do Hrušovníka. V dome stretol jej matku, ktorá bola príjemne prekvapená jeho návštevou.

Starenka ho odprevadila cez sad a Stano išiel naproti Adele, ktorá bola práve na prechádzke na Kýčeri. Keď vyšiel na kopec a zbadal jej postavu, hneď si uvedomil, že ju miluje. Našiel odvahu a povedal jej o svojej láske –cit.č. 6- „Ja vás milujem, Adela, na tejto osamelej výšine vám hovorím bez okolkov, že vás milujem!“ –„Nie som nováčik!“ odpovedala Adela a celá sa červenala. Ale Adela sa len tak nedala. Stano si uvedomil, že jeho vyznanie nebude vyslyšané. Adela nechcela, aby bola pre Stana „ľahkým cieľom“ . Adela hovorila vyčítavým hlasom. Stano prosil o odpustenie. Adela cítila sladkosť svojho víťazstva. Obed Adely, jej matky a Stana nebol veľmi veselý. Rozprávala hlavne jej matka, ktorá hovorila o sláve svojho nebohého manžela. Adela hrala na piane slovenské piesne. Stano prehodil niečo o Anne a jej chorobe. Adela sa nahnevala – cit.č. 7-„A to mi až teraz hovoríte? Ajhľa, i tu egoizmus!“ Albert Tichý sa rozhodol odísť z Rudopolia. Nechal Stanovi list, v ktorom bol odkaz o odchode a zbierka rukopisov. Okrem Anny ich nikto nevidel. Stano po tomto nemal odvahu ísť k Vanovským. Maľoval a čítal básne. Čím viac pracoval, tým viac mu unikal okolitý svet. Stano konečne úplne pochopil krásu slovenskej poézie. –cit.č. 8-On je umelcom- nie ja, dočítajúc večer poslednú stranu.“ Stano zašiel k Vanovským. Karol sa usmial. Prvý raz počul od Stana takéto slová. –cit.č. 9-„Teda Stano cíti s nami! Nebolo pochybností, Rudopoľský je náš!“ Stano sa obrátil ku Karolovi. Priatelia dlho hovorili. Stretnutie trvalo až do jedenástej. Cestou domov stretol Stano Žúrika. Ten sa mu chcel vyhnúť, ale Stano naňho zakričal už z diaľky. Chcel sa s ním udobriť a získať ho na svoju stranu, pozval ho na pohár vína. Pripravovali sa voľby.
 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.