Fantastický svet Johna Ronalda Reuela Tolkiena

Piaristické gymnázium Františka Hanáka v Prievidzi

Fantastický svet Johna Ronalda Reuela Tolkiena
(Projekt práce stredoškolskej odbornej činnosti)

Šk. rok 2003/2004
Dávid Smejkal
septima

Obsah

Úvod 2
Metodika práce 3
1 Prvý vek
1.1 Hudba Ainur 4
1.2 Dar smrteľnosti 4
1.3 Pád elfov a potemnenie Valinoru 4
1.4 Záver Silmarillionu 4
2 Druhý vek
2.1 Númenóre 5
2.2 Zrada Saurona a ukovanie prsteňov moci 5
2.3 Sauronova pretvárka a skaza Númenórčanov 5
2.4 Slabosť ľudí 6
3 Tretí vek
3.1 Istari 6
3.2 Prsteň sa našiel 7
3.3 Spoločenstvo prsteňa 7
3.4 Sauronov pád 7
Záver 8
Resumé 9
Bibliografia 10

Úvod

Tolkienove knihy na seba nadväzujú a spolu vytvárajú svet elfov, ľudí a iných bytostí (či už fantastických alebo nie). Keďže Tolkienovo dielo je nesmierne náročné na pochopenie súvislostí a zaradenia množstva postáv do celku, chceli by sme touto prácou pomôcť všetkým čitateľom Tolkiena, ktorí s týmto majú problémy. Taktiež by sme chceli v našej práci spojiť chronologicky udalosti všetkých troch vekov. Takto by mal čitateľ aspoň stručnú predstavu o dejinách Tolkienovho fantastického a medzi čitateľmi tak populárneho sveta.

Nemali sme síce konzultantov, ktorí by nám mohli pomôcť ohľadom témy, ale našťastie sme ich vzhľadom k dostatočnému množstvu materiálu a osobnej zanietenosti k danej veci nepotrebovali. Žiadne väčšie komplikácie sa nevyskytli. Chceme sa však ešte vopred poďakovať všetkým, čo si našu prácu prečítajú.

Tri prstene elfským kráľom vonku pod nebom,
Sedem pánom trpaslíkov v sieňach z kameňa,
Deväť mužom z ľudí, ktorých osudom je skon,
Veľprsteň pre pána tmy na tróne z plameňa
V zemi Mordor, kde Tieň vládne zlom.
Veľprsteň im všetkým velí, jeho ruka krutá
Privolá ich do jedného a v čiernej tme spúta
V zemi Mordor, kde Tieň vládne zlom.

J.R.R. Tolkien

Preklad: Otakar Kořínek, Pán prsteňov I, Slovart 2001

Metodika práce

Poznatky, ktoré sme využili v tejto práci sme nadobudli čítaním kníh od Tolkiena. Najviac nám pri písaní pomohla kniha Silmarillion, kde sa autor podrobne zaoberá danou témou. Svoje poznatky sme roztriedili do troch vekov, čo pomohlo k lepšej orientácií pri čítaní. Vybrali sme najpodstatnejšie poznatky, potom sme prácu skontrolovali a upravili do konečnej podoby.

Fantasticky svet Johna Ronalda Reuela Tolkiena

Prvý vek

Hudba Ainur

Cyklus sa začína mýtom Hudba Ainur. Zjavením Boha a Valarov (anjelske sily, ktoré existovali "pred" stvorením sveta), ktorí hudbou vytvoria svet. Boh potom posiela Valarov na svet, aby ho pripravili na príchod jeho detí (prvorodených - elfov a pokračujúcich - ľudí). Valari tam už navždy ostanú skrášľovať ho a pomáhať elfom a ľuďom.

Dar smrteľnosti

Osudom elfov sa stala nesmrteľnosť, láska ku všetkému krásnemu na svete, ktorý svojimi jemnými a dokonalými darmi privádzajú k plnému rozkvetu. Ich osudom je trvať, pokiaľ trvá svet, neodchádzať z neho, dokonca ani keď ich zabijú, a vracať sa. Elfi majú učiť a pripravovať na cestu pokračovateľov, ktorých srdcia sú slabšie a ľahšie podľahnú zlu. Keď pokračovatelia začnú rásť elfi začnú upadať. Osudom (darom) ľudí je smrteľnosť, oslobodenie sa z kruhov sveta.

Pád elfov a potemnenie Valinoru

Pád elfov, ich odchod z požehnanej zeme Valinoru (zástupcu Raja, kde prebývajú bohovia) na ďalekom Západe do vyhnanstva, ďalej ich opätovný príchod do Stredozeme, kraja, kde sa narodili, ktorý sa už dlho nachádza pod nadvládou nepriateľa (Morgotha - jedného z Valarov, ktorý podľahol túžbe po moci a vzbúril sa proti ostatným Valarom) je podrobne opísaný v Silmrillione. Tento názov dostalo dielo podľa toho, že jeho jednotlivé udalosti sú popreplietané s osudom silmarilov, primárnych drahokamov, ktoré vyrobil elfský remeselník Fëanor.

Silmarily boli však omnoho viac, ako len nádhernými drahokamami, bolo v nich ukryté svetlo Valinoru, dvoch stromov, strieborného a zlatého, ktoré boli zničené zlobným nepriateľom. Po tomto čine Valinor potemnel. Zo stromov však, ešte než úplne zahynuli, stvorili Slnko a Mesiac.

Úpadok elfov potom nastáva z dôvodu vlastníckeho postoja Fëanora a jeho siedmich synov k drahokamom. Tie sa podarí získať nepriateľovi, ktorý si ich vsadí do železnej koruny a stráži ich v nedobytnej pevnosti. Fëanorovi synovia zložia hroznú prísahu nepriateľstva a pomsty proti všetkým či každému, dokonca i bohom, kto sa odváži činiť si na silmarily akýkoľvek nárok. Všetci ich príbuzní sa vzbúria proti bohom a odídu z raja, aby viedli beznádejnú vojnu s nepriateľom.

Záver Silmarillionu

Silmarillion je históriou elfov vo vyhnanstve a ich vojen proti nepriateľovi. Zachytáva niekoľko víťazstiev a tragédií. Drahokamy sa podarí vďaka záverečnému odpusteniu bohov elfom získať späť, no len preto, aby ich definitívne stratili - jeden spadne do mora, jeden pod zemský povrch a posledný vystúpi na oblohu ako nebeská hviezda. Tu sa končí Silmarillion a príbehy Prvého veku.

Druhý vek

Númenóre

Ľudia, bojujúci spolu s elfmi proti Morgothovi, boli odmenení ostrovom Númenór medzi Valinorom a Stredozemou. V tejto novej zemi sa ľudia usadili a ich ríša rozkvetala. Tí ľudia, čo prebývali na ostrove Númenór sa stali najvznešenejšími svojho druhu, boli to Dunádania (veľkráli ľudí).

Zrada Saurona a ukovanie prsteňov moci

Vo veľkej vojne o silmarilli bol síce Morgoth zničený, ale nepodarilo sa zničiť všetkých ohyzdov (takže zlo bolo vo svete naďalej). Suron, najvyšší Morgothov veliteľ svoje činy oľutoval a chcel pomáhať elfom hojiť rany sveta po vojne (myslíme si, že to bolo spočiatku naozaj s týmto zámerom, ale ako sa neskôr ukázalo, túžba po moci ho znova opantala a úplne skazila). Spolu s elfmi ukoval tri prstene (Elfi ukovali prstene s dobrými úmyslami a o tom, že Sauron vo svojom srdci zradil, nič netušili. Tešili sa z prosperity spojenectva so Sauronom, ktorého kováčske umenie bolo obrovské.), avšak on sám ukoval Veľprsteň, ktorým dokázal ovládať všetky ostatné (Trojku, Sedmičku a Deviatku).

Tri prstene mali v moci elfi a Sauronovi sa ich nikdy nepodarilo zmocniť. Sedem prsteňov, ktoré vlastnili trpaslíci, bolo buď zničených, alebo ich získal Sauron. Deviatku, teda deväť prsteňov dal kráľom ľudí, z ktorých sa stali jeho služobníci, Nazgulovia (prsteňove prízraky).

Sauronva pretvárka a skaza Númenórčanov

Keď sa elfi dozvedeli o Sauronovej zrade, uchýlil sa do svojej pevnosti (Barad-dúru) v zemi Mordor a prehlásil sa za kráľa kráľov a pána sveta. Númenórčania, sa za tú dobu stali príliš pyšnými a mocnými na to, aby také niečo Sauronovi tolerovali.

Númenórsky kráľ Ar-Paharazôn odplával so svojou flotilou do Stredozeme aby Saurona zničili. Keď jeho majestátne vojsko vkročilo na breh Stredozeme, Sauron sa vediac, že nemá žiadnu šancu zvíťaziť, vzdal. Ar-Paharazôn ho so sebou zobral ako rukojemníka a väzňa.

Vďaka svojej ľstivosti a poznaniu sa však zo sluhu čoskoro stal radca a svojimi lžami oklamal kráľa i väčšinu veľmožov a ľudu. Poprel existenciu Boha a presvedčil ich, že zákaz, ktorý im dali Valari (zákaz, že sa nemôžu plaviť do Valinoru) bol daný len z toho dôvodu, aby nezískali nesmrteľnosť (čo bola samozrejme lož). Kráľ sa so svojou flotilou vypravil vydobyť si nesmrteľnosť. Celá jeho flotila však bola strhnutá do víru a ostrov Númenóre sa prepadol do mora. Tí Númenórčania, čo ostali verní Valarom (medzi ktorými bol aj Elendil a jeho syn Isildur) sa však včas odplavili do Stredozeme. Tu založili kráľovstvo Gondor.

Sauronovo telo sa prepadlo spolu s ostrovom do mora, ale jeho duch zotrval a vrátil sa späť do Mordoru, kde sa stal znovu Temným pánom a po nejakom čase bol dostatočne mocný aby s nimi rozpútal vojnu o Stredozem.

Slabosť ľudí

Druhý vek sa končí spojenectvom (elfov a ľudí) a obliehaním Mordoru. Sauron bol zvrhnutý, no cena za tento úspech bola vysoká a došlo ku katastrofálnemu omylu. V boji so Sauronom zahynuli Gil-galad (posledný žijúci veľkráľ Noldorov - elfov čo odišli z Valinoru) a Elendil. Isildurovi sa síce podarilo odťať prsteň so Sauronovej ruky, pričom Sauron stratil svoju moc a jeho duch odletel medzi tiene, no to nebol Sauronov koniec (Sauron sa v Treťom veku opäť vrátil.). Jeho duch bol spätý s prsteňom a pokiaľ zotrval prsteň, zotrval aj on. Isildur trval na tom, že prsteň je jeho "výkupné za otcovu smrť", a odmietol ho zničiť hodením do ohňa Hory osudu (sopky v Mordore). Odišiel naspäť do Gondoru, ale cestou sa utopil vo Veľkej rieke a prsteň sa stratil. Tak sa teda skončil Druhý vek.

Tretí vek

Istari

Ľudia, ktorí mali s Istarmi čo dočinenia, sa domnievali, že sú to muži, ktorí nadobudli múdrosti a skúseností dlhým a tajomným bádaním. Prvýkrát sa objavili v Stredozemi v prvej polovici Tretieho veku, dlho však chodili v prostom prestrojení ako muži už starí, ale telesne zdatní, cestovatelia a pútnici. Získavali poznatky o Stredozemi a o všetkých, ktorí tam sídlili, ale nikomu nezjavovali svoju moc a zámery. Priplávali z Valinoru, odkiaľ ich do Stredozeme vyslali Valari, aby odporovali Sauronovmu rastúcemu tieňu.

Istari mali zakázané zjaviť sa v celej svojej majestátnej podobe, alebo sa pokúšať ovládať vôľu ľudí či elfov otvoreným prejavom moci. Prichádzali v podobe slabých a pokorných a dostali príkaz radiť ľuďom a elfom, presvedčovať ich k dobrému a snažiť sa zjednotiť v láske a porozumení všetkých, ktorých by sa Sauron pokúsil ovládnuť a skaziť, keby opäť prišiel.

Celkovo ich do Stredozeme prišlo päť. Ako prvý prišiel Biely čarodej, Curunír (známy aj ako Saruman, usadil sa v pevnosti Orthank neďaleko Gondoru), javil sa spomedzi nich ako najmúdrejší a stal sa členom rady múdrych. Po ňom prišli postupne Hnedý čarodej (Radagast - miloval divé zvery a pre túto svoju slabosť neskôr zabudol na svoje poslanie), dvaja Modrí čarodejovia (odišli na východ Stredozeme a viac sa o nich nikde nepíše) a posledný prišiel ten, ktorý sa zdal najmenší, vzhľadom starší ako ostatný a opieral sa o palicu. Bol to Šedý čarodej (Mithrandir, neskôr známy ako Gandalf). On jediný ostal verný, pretože Saruman zradil a stal sa spojencom Saurona, ktorý sa opäť vrátil do Stredozeme. Saruman mal však svoj vlastný plán ako sa stať mocným, chcel sa zmocniť vtedy už nájdeného prsteňa. To sa mu však nepodarilo a po Sauronovej porážke zomrel rukou svojho sluhu Červivca. Gandalf však narozdiel od Saruman nikdy netúžil po moci a vo vojne o prsteň zohral veľmi dôležitú úlohu.

Prsteň sa našiel

Prsteň sa stal legendou a legenda sa stala mýtom. Na prsteň sa skoro úplne zabudlo, len tí najmúdrejší vedeli, že stále existuje.

Ako už bolo povedané prsteň spadol do rieky. Tam ho našiel rybár menom Smeagól, ktorý ho odniesol do jaskýň pod Hmlistými horami a tam ho prsteň úplne pohltil. Prsteň robil svojho majiteľa neviditeľným, predlžoval mu život, ale rovnako robil zo svojho majiteľa časom trosku. Zo Smeagóla sa stal Glum, ktorý nemyslel na nič iné, len na svojho "miláška", teda na svoj prsteň. Prsteň plnil Sauronovu vôľu a tak, keď sa Sauron vrátil, prsteň sa chcel vrátiť na ruku svojho pána. Opustil Gluma.

Stalo sa však niečo čo prsteň nezamýšľal, našiel ho Bilbo Pytlík (hobit z Kraja). Prsteň zdedil Frodo (Bilbov synovec), ktorý sa na Gandalfovu radu podujal na nesmierne ťažkú, ba až nemožnú, ale nie nesplniteľnú úlohu zničiť prsteň. Problém bol však ten, že prsteň bolo možné zničiť len jediným spôsobom, odniesť ho nepozorovane do Mordoru a hodiť ho tam do Hory osudu.

Spoločenstvo prsteňa

Frodo nebol však úplne sám. Pomáhali mu jeho priatelia: Gandalf, Aragorn (potomok Isildura a kráľ Gondoru), Legolas (elf), Gimli (trpaslík), Boromir (knieža z Gondoru) a hobiti Chicho, Pipin a Sam. Obzvlášť Sam zohral veľkú rolu, keď on jediný neopustil Froda a sprevádzal ho až na koniec jeho cesty.

Sauronov pád

Napriek množstvu problémov a nástrah sa podarilo Frodovi a Samovi úlohu splniť, čím bolo zlo v podobe Saurona v Stredozemi definitívne zničené.

Záver

Cieľom našej práce bolo uľahčiť čitateľom orientovať sa v svete, ktorý vymyslel Tolkien. Komplexné zaradenie postáv do už spomínaného sveta bolo taktiež jedným z hlavných cieľov písania našej práce. Myslíme si, že boli všetky ciele úspešne splnené.

Resumé

Autor chce napísaním svojej práce uľahčiť orientáciu v Tolkienovom svete fantázie. Práca je napísaná prehľadne. Autor spojením všetkých troch vekov podáva dostatočný prehľad o histórií Stredozeme a Valinoru , ale aj o postavách žijúcich v tomto svete. Na tejto práci je vidieť, že autor má dostatočné znalosti o Tolkienovom svete.

The writer's aim by writing this work is making the orientation in Tolkien's world of fantasy easier. The work is written digestedly. The writer gives adequate statement about the history of the Middleearth and Valinor, but also about characters, who live in this world, by combination of all three ages. You can see on this work, that the writer has adequate knowlage about Tolkien's world.