referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Klement
Sobota, 23. novembra 2024
Ján Hrušovský Pompíliova Madona
Dátum pridania: 30.11.2002 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: maverick
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 4 239
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 15.1
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 25m 10s
Pomalé čítanie: 37m 45s
 
* Lyrizovaná Próza *

V roku 1918, po skončení 1. svetovej vojny a po vzniku Československej republiky začala u nás nastupovať mladšia literárna generácia ktorá bola významne ovplyvnená zahraničnými avantgardami, a tak sa popri rozvíjaní realistickej tradície v slovenskej literatúre začali najmä u mladých autorov prejavovať lyrizačné tendencie. Jedným zo smerov mladej generácie tejto doby bola práve lyrizovaná próza. Diela autorov patriacich do tohto smeru mali za úlohu zapôsobiť na čitateľa, vyvolať v ňom určité nálady a priblížiť autorove pocity prostredníctvom pocitov postáv. Autori sa nesnažili predkladať čitateľovi objektívnu skutočnosť, ich skutočnosť bola fantazijná. Spisovatelia nemenili len spôsob zobrazovania skutočnosti, ale experimentovali aj s formou a pomocou zmien v jazyku a štýle sa snažili dosiahnuť jedinečnosť svojich diel, čo často viedlo k vytvoreniu vlastných, jedinečných spisovateľských štýlov.
Lyrizovaná próza má v slovenskej literatúre niekoľko vývojových stupňov z ktorých každý ma svoje osobitné tvorivé dominanty a špecifické smerovanie. Celý smer by sa dal rozdeliť do troch hlavných skupín.

Ornamentálna próza
Jej dominantou je expresívno-lyrický ornamentalizmus. Autori tohto prúdu nemali vo svojich dielach výrazný dej a je pre nich typická istá nesúrodosť prozaickej výpovede, čo súvisí s ich snahou čo najvernejšie zachytiť zložitosť psychiky človeka 20. storočia. Autori využívali ornamentalizmus, čiže ozdobnosť jazyka a štýlu, lebo sa snažili pozdvihnúť formu ich diel na úroveň modernistických európskych prúdov.
Medzi predstaviteľov patria Tido Jozef Gašpar, Ivan Horváth, Gejza Vámoš a práve Ján Hrušovský.

Lyricky tvarovaná próza
Tento stupeň nadväzuje na ornamentálnu prózu a pramení v realizme. Dominantou je expresionisticko-senzualistická epika, teda princíp sa zakladá na zmyslovom vnímaní. Tento stupeň je autorsky najviac zastúpený, medzi autorov patri Jozef Cíger-Hronský (časť tvorby), Jozef Horák, Ferdinand Gabaj, Mária Topoľská, Ján Bodenek.

Literárny naturalizmus
Vychádza s predchádzajúceho stupňa. Próza tohto smeru je esteticky najvýraznejšia spomedzi všetkých smerov lyrizovanej prózy. Dominantou v jej prípade je rozprávkovo-mýtický epický princíp. Autori sa zaujímajú o dedinskú tematiku. Próza naturizmu môže na rozdiel od lyrizovanej prózy lyrizovať iba isté motívy a témy.
 
   1  |  2  |  3  |  4  |  5  |  ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.