Texty nadobúdajú baladický ráz.
Predstaviteľmi tohto stupňa sú Dobroslav Chrobák, František Švantner, Ľubo Ondrejov, Margita Figuli.
* Ornamentálna Próza *

Slovenská medzivojnová ornamentálna próza vychádza z expresionizmu. Autori sa búria proti opisnému realizmu, proti konvenciám a zobrazujú skutočnosť ktorá im dovoľuje lepšie ukázať city a pocity mladej povojnovej generácie.
V dielach tohto obdobia sa objavujú tragické, nešťastné postavy, negatívne životné nálady. Vonkajšie usporiadanie spoločnosti ostro kontrastuje s vnútornými svetmi postáv.
Aj po formálnej stránke pristupujú autori k novátorstvu, experimentujú s jazykom, slovom. V ich dielach často chýba časová a logická postupnosť, využívajú snový postup. Vnútorný svet postavy, jej predstavy a sny autori povyšujú na skutočnosť.



























* Život Jána Hrušovského *

Hrušovský sa narodil 4. februára 1892 v Novom Meste nad Váhom. Už od malička mal predpoklady stať sa spisovateľom, v žilách mu totiž kolovala krv štúrovských básnikov, jeho starým otcom bol Viliam Paulíny-Tóth.
Detstvo a mladosť strávil v Martine, kde sa stretával s vtedajšími literárnymi činiteľmi na čele so Svetozárom Hurbanom Vajanským. Práve kvôli tomu, že čítal Vajanského diela bol vylúčený z martinskej vyššej obchodnej školy. Školu neskôr dokončil v Revúcej (1909).
V tomto čase sa začali prejavovať jeho literárne sklony a Hrušovský sa rozhodol pre odchod do zahraničia. Rok pôsobil v Novom Sade ako finančný úradník, potom sa vrátil do Ružomberka kde pracoval ako účtovník do roku 1913 kedy narukoval do armády. Takmer celú 1. svetovú vojnu prežil na fronte.
Po návrate z vojny pracoval v rokoch 1919 – 1956 s menšími prestávkami ako redaktor viacerých novín a časopisov. Práve v tomto období začína vydávať prvé diela. V rokoch 1920 – 21 pracoval v Taliansku ako atašé na Capri a v Ríme, čo významne poznačilo jeho ďalšie literárne smerovanie.
Do roku 1941 pracoval ako redaktor a venoval sa literárnej činnosti. Vo vojnovom období, v rokoch 1941 – 45 pracoval na úrade propagandy Slovenskej republiky.
Po druhej svetovej vojne sa na čas literárne odmlčal, až v roku 1957 začal opäť vydávať. Po vojne však zmenil literárny štýl a až do konca svojho života sa venoval populárnej literatúre. Zomrel 7. marca 1975 v Bratislave.
Pre slovenskú prózu je z Hrušovského tvorby významná najmä jeho novelistika z 20. rokov, ktorá bola výrazom úsilia o modernosť, rozmnožila jej témy a obsahovala aj sociálny a psychologický moment.













* Literárna Tvorba J.