Poznal ľudí ktorý mu dávali peniaze a každému ďakoval tak aby ho to potešilo.
Silou, ktorá držala Pompília pri živote napriek všetkým útrapám bola jeho túžba dostať sa do chrámu a pokloniť sa Madone. Často sa snažil presvedčiť otca Bernarda aby ho do chrámu pustil, ale neúspešne. Na Kvetnú nedeľu sa táto jeho túžba ešte vystupňuje, Pompílio si myslí že ak sa v tento najšťastnejší deň v roku dostane k soche Bohorodičky, stane sa zázrak a Madona ho uzdraví. „A vtedy z čista jasna preniklo presvedčenie, že keby sa dnes, na Kvetnú nedeľu, dotkol ústami Madoniných nôh, z kýptikov by mu vypučali zdravé údy, a on by znovu mohol chodiť veselo po svete ako kedysi pred päťdesiatimi rokmi“(5). Preto sa v tento deň rozhodne opäť skúsiť šťastie u otca Bernarda. Zahrá na všetky jeho slabosti a nakoniec mu ponúkne dvojlírovník (najväčší peniaz aký kedy v živote videl) aby ho preniesol dnu. Otec Bernardo trvá na štyroch lírach, a Pompílio mu ich dá a dostane sa do chrámu.
V noci sa Pompíliovi prihovorí samotná Madona, čo v ňom vyvolá silné pocity „Najprv, ako keby ho schvátila ťažká mdloba, ale potom sa cítil vždy ľahším a ľahším, že to bolo až na podiv“(6). Stáva sa zázrak, Pompíliovi narastú nohy a starý lazar ktorému sa splnilo tajné želanie spokojný umiera „Pompílio bol mŕtvy. Ale pery mal založené do šťastného úsmevu. Vyliečila ho dobrotivá Madona“(7).

Otec Bernardo
Bol kňazom v chráme v Esquilíne. Potrpel si na lichôtky, keď mu Pompílio pochleboval, takmer sa nechal presvedčiť aby ho pustil do chrámu. Bol predstaviteľom skazeného cirkevného pracovníka, bol falošne skromný. Nežil podľa cirkevných zásad. „Otec Bernardo je ináč dobrák, len trochu márnivý a lakotný. Nehnevá sa, keď niektorý cudzinec siahne hlbšie do vrecka. A jestvuje na via Gioberti začadená vinárnička s ohnivými kastelskými a frascatskými. A vo vinárničke obsluhuje smädných hostí švárna dcérka, červenolíca, tmavooká.. ohnivejšia od kastelských vín. Pompílio pozná veľmi dobre súkromné slabinky otca Bernarda, ktorý naskrze nie je nepriateľom života“(8). Pre peniaze bol ochotný vzdať sa svojich zásad, robiť veci ktoré by za iných okolností boli pod jeho úroveň. Od Pompília si vzal štyri líry aj keď vedel čo mu tým môže spôsobiť.

Problémy a konflikty:

Autor ukazuje život vojnovej obete, žobráka Pompília, ktorý bol vykorisťovaný svojimi príbuznými. Nestarali sa oňho, ráno ho odviezli pred chrám, večer ho priviezli naspäť a žili z peňazí ktoré vyžobral.
Napriek svojmu stavu bol Pompílio dobrosrdečný a milý po celý rok, prihováral sa okoloidúcim a až potom dostával peniaze, aj to nie vždy.