Ďalej rozpráva o stretnutiach s kolegami, rovnako chudobnými ako on.
O pol ôsmej študent Prokop rozmýšľa nad tým čo sa stane keď ho zajtra nájdu vo svojej izbe mŕtveho.
Osem hodín päťdesiat minút – Prokop pozoruje účinky morfia, ide odomknúť dvere aby domácej nenarobil zbytočne veľa problémov.
O deviatej samovrah rozmýšľa nad zmyslom života a umiera.

Charakteristika postáv:

Ján Prokop
Ján Prokop bol chudobný študent žijúci v najbiednejšej časti mesta, v tmavej komôrke na treťom poschodí nájomného domu.
Smrti sa nebojí, už mu je všetko jedno, smrť mu je vlastne vykúpením z biedy. Prokop bol veľmi chudobný, žil v biede a hlade a posledné tri mesiace nemal dosť peňazí ani na nájomné. Snažil sa niečo urobiť so svojim životom ale všetko sa ukázalo ako márne, nemohol sa dostať z biedy. Stretávali sa s kolegami a snažili sa vymyslieť niečo čo by im v ich situácii trochu pomohlo ale nevyhútali nič. „Bože, koľko ráz sme sa zišli! Tváre sme mali žlté, ruky zoschnuté, a keď sme sa odmlčali, vše zaškvŕkalo niekomu v žalúdku. Niekedy to bol hotový koncert, škvŕkalo nám všetkým, až sme sa rozosmiali“(14)
Rozmýšľa nad rečami bohatých ľudí ktorí sľubovali časy spokojnosti a blahobytu pre chudobných, ale nikdy pre to nič nespravili. Jediná cesta chudobného človeka k spokojnosti a blahobytu podľa neho je samovražda.
Smrť bral s neobvyklým pokojom, až s humorom. Rozmýšľal nad tým čo sa bude diať po jeho smrti, dokonca si predstavoval ako ho budú pitvať.
Nechce myslieť na minulosť, predstavuje preňho len biedu a hlad, teší sa na budúcnosť, na vykúpenie z tohto života. „Hľa, ja už mám len niekoľko minút pred sebou a vôbec nemyslím na minulosť. Nie je pre mňa ľahké myslieť na škvŕkajúce žalúdky. Myslím na to, ako sladko bude, keď všetko zanikne a ostane len absolútne ticho a temno.“(15)
Napriek tomu že vie že domáca by ho zajtra vyhodila na ulicu, ide otvoriť dvere, nechce jej robiť zbytočné problémy s otváraním. Uvedomuje si síce že by ešte teraz niekto mohol prísť a vyrušiť ho ale aj tak to spraví.
Vie že sa smrť nezadržateľne blíži, ale s kľudom popisuje všetko čo sa pod vplyvom morfia deje v jeho mysli, akoby chcel svoju smrť dokumentovať pre ostatných ľudí. Možno je to len akýsi reflex z jeho štúdia na medika, v každom prípade kľud s ktorým berie svoju smrť je udivujúci a jasne hovorí o tom že jeho život bol naozaj veľmi ťažký a biedny.
Tesne pred smrťou rozmýšľa nad tým či mal vôbec jeho život nejaký zmysel. „Myslím: tá večná bieda a hladovanie. Aj tá občasná radosť zo života. A všetky tie snahy, túžby a ideály. Veru, načo, načo?“(16)

Problémy a konflikty:

Hlavným problémom v tomto diele je zarážajúci kontrast medzi bohatými a chudobnými. Ján Prokop je tak chudobný že nemá na stravu ani ubytovanie a musí to riešiť tak ako to rieši; na druhej strane bohatí sa majú dobre a s potešením debatujú o riešení otázky chudoby. „Bože, koľko rečí sme si už vypočuli. Koľko sa povravelo o právach biednych, hladujúcich, o tom, že bude lepšie, že prídu iné časy, plné blahobytu a spokojnosti. Len sa hovorilo, a nám žalúdky škvŕkali ďalej.