Rečnili zväčša páni s vykŕmenými, spokojnými tvárami, v čiernych šatách, v elegantných topánkach, ozdobení sviežim kvetom v gombíkovej dierke. Nikomu sa tým nepomohlo.“(17) Jedine bohatí ľudia mali moc na to aby s týmto problémom niečo spravili ale veľkej väčšine to bolo jedno. Chudobní, akokoľvek sa snažili, radili sa po nociach a vymýšľali plány, nenašli spôsob ako sa dostať zo svojej situácie. Autor ukazuje v akej situácií boli chudobní ľudia (nielen) v tej dobe, keď jediným východiskom bola smrť.
Prokop si taktiež uvedomuje senzáciechtivosť médií, pokryteckosť ľudí ktorí si nejaký problém všimnú až keď sa ich bezprostredne dotkne a to už je väčšinou neskoro. „Noviny sa rozpíšu o samovražde a prinesú všetky podrobnosti. Niektoré uverejnia i moje predsmrtné zápisky, ktoré si tu spisujem, a ľudia ich budú čítať pri raňajkách a pri dobrej cigare so zvláštnou dychtivosťou a s ľahkým mrazením po chrbte a ďakovať budú múdrej prozreteľnosti, že ich ušetrila nepríjemnej situácie takého medika Prokopa, nešťastného samovraha.“(18)

Štýl a kompozícia:

Toto dielo je po formálnej stránke zo všetkých rozoberaných azda najzaujímavejšie. Autor vstupuje do príbehu iba na začiatku kde oboznamuje s prostredím a postavami, zvyšok tvoria zápisky samovraha. Opisy prostredia v podstate absentujú, obmedzujú sa iba na základné fakty, dôraz je kladený najmä na postavu Jána Prokopa. Zvolená forma dovoľuje autorovi veľmi dobre zachytiť psychické pochody samovraha od podania morfia až po smrť. Autor opäť využíva kontrasty medzi psychikou postavy a vonkajším svetom. V diele sú len krátke úseky monológov, väčšinu deja tvorí pásmo myšlienok a vnútorných monológov postavy. Dialógy samozrejme, až na úvodnú časť, úplne chýbajú.
Čo sa týka expresívnosti, tak tá je značná. Zo všetkých troch diel rozoberaných v tejto práci práve Smrť Jána Prokopa vo mne vyvolala najsilnejšie pocity a dojmy.
Voľným sledom myšlienok a asociácií hlavnej postavy toto dielo mierne pripomína pásmo, aj keď je samozrejme omnoho prozaickejšie.
Pre autora typické tajomno sa tentoraz prejavuje jedine v predstavách Prokopa pod vplyvom morfia. „Vidím akési postavy okolo seba. Tancujú. Sú to vojaci, čo pred chvíľou spievali. Kričia a ich krik prehlušuje ten mrzký bzukot komára.“(19)







































* Štýl A Kompozícia Hrušovského Prózy *

Ján Hrušovský sa pri písaní svojich diel nechal inšpirovať najmä vlastnými skúsenosťami z vojny a najmä zo svojho pobytu v Taliansku, preto sa uňho dá len ťažko hovoriť o nejakej túžbe po senzácií alebo násilnej exotizácií diela kvôli lepšej čítanosti.