Dňa 2. februára 1873 bola brig-goeleta „Pútnik“ na 43 stupni a 57 minúte južnej šírky a 165 stupni a 19 minúte západnej dĺžky podľa greenwichského poludníka. Práve touto vetou sa začína ďalšia z výborných dobrodružných kníh od francúzskeho spisovateľa Jula Verna.
,,Pútnik“ – práve takto sa volala asi štyristo tonová loď určená pre veľké rybolovy. Práve keď sa začína tento príbeh, vracia sa táto loď z neúspešného rybolovu v južných moriach. Zakotvila na Novom Zélande, v aucklandskom prístave Waitemate. Lodi velil kapitán Hull, známy námorník Jamesa W. Weldona ktorému Pútnik patril. Práve v čase, keď Pútnik zakotvil v prístave, sa v Aucklande nachádzala žena tohto bohatého obchodníka pani Weldonová , jej syn Jack, ujo Benedikt a stará černoška Nan, ktorá pani Weldonovej slúžila už od detstva. Všetci hľadali možnosť, ako sa dostať naspäť do San Francisca. Keď sa k nim dostala správa o príchode Pútnika, pani Weldonová neváhala poprosiť kapitána Hulla, aby ich vzal na palubu. Kapitán Hull jej prosbe vyhovel. Jedinou nevýhodou pre pani Weldonovú bol fakt, že sa cesta o niečo predĺži kvôli zastávke vo Valparaíse v Chile. Kapitán Hull totiž musel v tomto prístave vyložiť všetok náklad Pútnika. No pani Weldonovú to neodradilo a vstúpila spolu so svojimi troma spoločníkmi na palubu Pútnika. Loď vyplávala z prístavu, otočila sa čeleňom k americkému pobrežiu a vydala sa na plavbu, ktorej dĺžka sa odhadovala na niekoľko mesiacov.
Len jediný muž z celej posádky nebol rodený Američan. Rodom bol Portugalec a volal sa Negoro. Na lodi zastával skromnú službu kuchára. Posádku lode tvorili piati námorníci a jeden plavčík menom Dick Sand. Mal pätnásť rokov a nikdy svojich rodičov nespoznal. No bol to veľmi odvážny a smelý chlapec. Keď sa Pútnik plavil už dvanásty deň, nastal na palube Pútnika rozruch. Malý Jack a Dick Sand sa usadili na bramovom rahne a rozprávali sa. V tom Jack zbadal na hladine akýsi bod. Keď sa Pútnik k bodu priblížil vyšlo najavo, že je to vrak lode. Dick Sand, kapitán Hull a ešte dvaja iní námorníci sa okamžite vydali na vrak, na ktorom našli psa a piatich černochov, ktorí ešte neboli mŕtvi. Neznámej posádke poskytli pomoc a preniesli ich na palubu Pútnika.
Keď sa černosi prebrali z bezvedomia, vyrozprávali posádke Pútnika celý svoj príbeh. Ich mená boli: Herkules, Tom, Akteon, Bat, Austin a meno psa bolo Dingo. Netrvalo dlho a tohto krásneho psa si každý člen posádky okrem Negora obľúbil.