V poviedke ,,Kto kráča po ceste” zachytáva ochotu ľudí pomáhať, ich vlastnosti a hlavne ich správanie. Tento príbeh sa odohráva v dedinskom prostredí v prvej polovici tohto storočia. Hlavnou postavou v tomto príbehu je gazda, ktorý po príchode domov zistil,že jeho malinká dcérka Anka ochorela okamžite ju zabalil do perinky a hybaj ho do najbližšieho mesta k lekárovi. Musel však absolvovať 16 kilometrovú vzdialenosť. Bežal a dúfal, že po ceste natrafí na okolo idúce auto a to mu zastaví. Mýlil sa, išli okolo neho tri no ani jedno nezastavilo z rôznych príčin. Prvé prevážalo nelegálne stavebné železo a bolo by riskantné a nebezpečné pribrať dajakých svedkov. V druhom aute sa viezol prednosta poľnohospodárskeho referátu so svojim súkromným šoférom. Pán prednosta ho aj prosil, aby zastavil avšak šofér sa naňho hneval a preto mu nevyhovel a až potom si uvedomil akú veľkú chybu spravil a tým, že nezastavil. To tretie auto bolo plné ľudí po asi vydarenej zábave na čele s riaditeľom lesného závodu. Preto sa gazda začal spoliehať a veriť odteraz len svojim nohám. Po viacerých kilometroch behu sa mu predsa zastavil taxík a vzal ho aj s Ankou do nemocnice. Bohužial bolo už neskoro, lekár gazdu vyhrešil, že prečo neprišiel skôr stačilo len päť minút a Anku by bol zachránil. No gazda za to nemohol. Posledný krát sa zahľadel na svoju dcérku a so slzami v očiach vyšiel von a sadol si na lavičku kde čakal na autobus. Taxikár mu ponúkol odvoz no on odmietol. V tejto poviedke chcel autor ukázať aké sú rozdiely v myslení u rôznych ľudí. Niektorý by aj pomohli, ale nemohli, niektorých gazdove problémy vôbec nezaujímali a niektorý s vďačnosťou pomohli.