William Shakespeare: Romeo a Júlia

Autor: William Shakespeare (1564 – 1616)- anglický dramatik a básnik, pre svoje umenie dokonale vystihnúť ľudskú povahu a pre básnické majstrovstvo považovaný za najväčšieho spisovateľa píšuceho po anglicky. Narodil sa v Stratforde nad Avonou ako najstarší syn rukavičkára Johna Shakespeara a jeho ženy Mary Ardenovej. Roku 1582 sa oženil s Annou Hathawayovou, ktorá bola o osem rokov staršia. Roku 1583 sa im narodila dcéra Susannah a o dva roky neskôr dvojičky Hamnet a Judith. Na prelome 80. a 90. rokov sa Shakespeare presadil ako herec a dramatik v Londýne. Roku 1594 sa pridal k hereckej spoločnosti Služobníkov lorda komorníka a od tých čias písal výhradne pre ňu. Od roku 1599 používali Shakespeare a jeho spoločníci divadlo Globe (Zemeguľa) na južnom predmestí Londýna Southwarku. Čoskoro sa stali poprednou londýnskou hereckou spoločnosťou a r. 1603 získali kráľovský patronát ako Služobníci kráľa. Úspešná kariéra umožnila Shakespearovi kúpiť si veľký dom v Stratforde, kde o niekoľko rokov zomrel.

Medzi jeho prvými drámami prevládali historické hry, napr. trojdielny Henrich VI. alebo Richard III. (asi 1591); krátko nato napísal výpravné básne Venuša a Adonis a Znásilnenie Lukrécie. Neskôr v 90. rokoch prevládajú komédie – Sen noci svätojánskej (asi 1595), Kupec benátsky (1596 –98), Ako sa vám páči, Veľa kriku pre nič a Večer trojkráľový (asi 1601), ale vznikajú i tragédie Romeo a Júlia (asi 1595) a Iulius Caesar (asi 1599), historické hry Richard II., Henrich V. (1599) a dvojdielny Henrich IV. (asi 1597) a aj prevažná väčšina zo 154 sonetov, ktoré tvoria vrchol anglickej renesančnej lyriky. Veľké tragédie Hamlet (asi 1599 – 1601), Othello (1602 – 04), Kráľ Lear (asi 1605), Macbeth (asi 1606), Antonius a Kleopatra (asi 1606 – 07) a tragikomédie či „problémové hry“ Troilos a Kressida a Oko za oko pochádzajú z rokov 1600 – 07. Záverečné obdobie Shakespearovej tvorby patrí dramatickým romanciam Cymbelín, Zimná rozprávka a Búrka (asi 1611); na hrách Perikles a Henrich VIII. zrejme spolupracoval s inými autormi. Objavili sa úvahy, že Shakespearove hry možno písala skupina alžbetínskych dramatikov alebo iní veľký autori ako Francis Bacon alebo Christopher Marlowe, väčšina odborníkov však tieto teórie neberie vážne.

Útvar: dráma, divadelná hra, žáner - tragédia

Kompozícia: 2 prológy, 5 dejstiev

Postavy: Escalus - veronské knieža
Paris - mladý šľachtic, príbuzný kniežaťa, gróf
Montecchi, Capuletti - hlavy dvoch znepriatelených rodov
Pani Montecchiová, pani Capulettiová - ich manželky
Romeo - Montecchiov syn
Mercutio - príbuzný kniežaťa a Romeov priateľ
Benvolio - Montecchiov synovec a Romeov priateľ
Abrahám - Montecchiov sluha
Starec - Capulettiov príbuzný
Tybalt - synovec pani Capulettiovej, Júliin bratranec
Samson, Gergorio - Capulettiovi sluhovia
Júlia - Capulettiova dcéra
Júliina dojka
Peter - Sluha Júliinej dojky
Brat Lorenzo - františkán
Brat Ján - z tej istej rehole
lekárnik, traja hudobníci, páža Parisovo, iné páža, Veronskí mešťania, príbuzní oboch rodov,
masky, stráže, sluhovia, hliadky a družiny, chorus

Hlavné postavy: ROMEO – do všetkého ide s vervou a bez rozmýšľania, je to láskavý mládenec s dobrým srdcom, štedrý nielen k priateľom, ale aj k sluhovi, láska k Júlii mu pomôže vyspieť, na začiatku hry ľutuje sám seba, ale na konci sa zmení a myslí iba na Júliu, má ju tak rád, že nedokáže bez nej žiť.
JÚLIA – mladá, iba 14 rokov, jemná, poslúcha rodičov, miluje svoju pestúnku, pochádza zo vznešenej veronskej rodiny, nemá žiadnych priateľov, okrem rodinného kruhu, Rodičia ju nútia do manželstva s Parisom, nemôže sa nikomu zveriť, stáva sa dospelejšou, tým, že sa zaľúbi, prestane sa spoliehať na rodičov, rozhoduje sa sama, láska k Romeovi sa pre ňu stáva najdôležitejšou vecou na svete, je ochotná obetovať svoj život.

Dej:
Deje sa vo Verone a v Mantove
I. dejstvo
Vo Verone v Taliansku žijú dva rody, Montecchiovci a Capulettiovci. Už oddávna žijú v hneve a nenávisti. Keď sa stretnú na ulici, hádajú sa. Tak sa začína aj úvodná scéna tejto hry – pouličnou šarvátkou medzi dvoma rodinami pretože služobníci Samson a Gregorio, Abrahám a Baltazár začali šermovať. Benvolio, Montecchiov synovec sa snaží hádku urovnať, no Capulett Tybalt nechce o tom ani počuť. Hádka postupne prerastie do zúrivého zápasu, ktorý vyvolá pozornosť obyvateľov Verony a jej vládcu – kniežaťa Escalia. Knieža rázne ukončí boj a vyhlási, že ďalší boj medzi rodmi bude trestať smrťou. Potom sa dav rozíde, na scéne zostávajú Montecchi, jeho manželka a Benvolio, Montecchiho synovec. Rozprávajú sa o tom, že Romeo je v poslednom čase nejaký čudný. Pán a pani Montecchiová odídu, na scénu prichádza Romeo. Je bláznivo zaľúbený do Rozalíny, ktorá ale jeho lásku neopätuje, z čoho je veľmi smutný.

Benvolio mu radí, aby si našiel nejakú inú, že sú aj krajšie od nej. Romeo s tým samozrejme nesúhlasí, vraj, že nemôže ľúbiť inú. Obaja odídu. Capuletti plánuje vydať svoju dcéru a tak zorganizuje ples, no to nie len kvôli tomu, ďalším dôvodom jej aj zoznámenie Júlie s Parisom, jej pytačom. Romeo sa dozvie, že na ples je pozvaná aj jeho milovaná Rozalína a tak sa tam aj s Benvoliom zamaskovaní vyberú. V okamihu, keď Romeo zbadá Júliu, všimne si aká je krásna, zahorí k nej láskou a okamžite zabudne na Rozalínu. Rozhodol sa však netancovať. Ako si z diaľky všíma Júliinu krásu, odhalí ho Tybalt. Prítomnosť Monteccha na bále ho privádza do šialenstva, chce Romea zabiť. No Júliin otec ho prísne napomenie s tým, že sa neoplatí pretrvávať v nenávisti, keď sa Romeo správa tak slušne, ako pravý šľachtic. Keď tanec skončí, Romeo podíde k Júlii. Dotkne sa jej ruky a začnú sa zhovárať. Okamžite sa do seba zamilujú a pred odchodom sa pobozkajú.
II. dejstvo
Po bále Romeo s priateľom uniknú. Preskočí ohradu a skočí do záhrady Capulettiovcov, keď zbadá na balkóne Júliu. Romeo na ňu zavolá, ona spoznáva jeho hlas a tými najkrajšími slovami si vyznajú úprimnú lásku. Sľúbia si vernosť a dohodnú sa, že sa na druhý deň zosobášia. Ráno sa Romeo rozhodne navštíviť brata Lorenza, ktorý by ich mohol zosobášiť. Aj keď sa najprv čuduje, že s tak náhle zaľúbil do Júlie, je ochotný zosobášiť ich. Dúfa, že by to mohlo obe rodiny navždy udobriť. Medzitým Romea hľadajú jeho priatelia Mercutio a Benvolio, pretože v noci nebol doma. Keď Romeo príde, s priateľmi žartuje a keď za nimi príde Júliina dojka, požiada ju, aby Júlii odovzdal pozdravenie a aby jej odkázala nech sa popoludní dostaví do kláštora na sobáš. Júlia už netrpezlivo očakáva pestúnkin príchod. Keď jej dojka oznámi čas svadby, celá natešená sa ponáhľa za bratom Lorenzom. Ten je pripravený vykonať obrad, ale varuje ich, že „prudká vášeň prudký koniec máva“. No napriek tomu sa obrad koná, takže sú nakoniec zosobášení.

III. dejstvo
Benvolio s Mercutiom náhodou stretnú Capuletta Tybalta, ktorý ešte stále zúri, že bol Romeo na bále. V tom momente vkročí na scénu aj on a Tybalt ho začne provokovať. No Romeovi to neprekáža, pretože je to v podstate už jeho rodina, je to Júliin bratranec a nechcel by prípadnou smrťou Tybalta Capulettiovcom narobiť žiaľ a prehĺbenie nenávisti medzi rodinami. No Mercutio to ďalej nemôže vydržať a vyzve Tybalta na súboj. Romeo sa snaží ich od seba oddeliť, ale Tybalt Mercutia bodne kordom a ten zomiera. To Romea nahnevá, pretože Mercutio v podstate zomrel pri jeho obrane. Preto vyhľadá Tybalta, vyzve ho na súboj a zabije ho. O oboch vraždách sa dozvie knieža, ktorý vykáže z Verony Romea, ktorého medzitým očakáva Júlia, no keď za ňou príde dojka a oznámi jej, že Romeo zabil Tybalta, začne nad obidvomi veľmi žialiť. Romeo sa po súboji utiahol k Lorenzovi ktorý ho vo svojej cele skrýva. Keď za nimi príde dojka a oznámi Romeovi aká je Júlia nešťastná, je veľmi smutný a chce sa dokonca zabiť, no potom sa rozhodne že pôjde za svojou milou. Medzitým Capuletti schválil svadbu s Parisom, bez ohľadu na Júliine city. Tá prosí o pomoc matku, pretože sa za Parisa nechce vydať, no ona o tom nechce ani počuť. Keď požiada o radu dojku, tá jej len veselo poradí, aby sa za Parisa vydala, že iné východisko nevidí. Keď si Júlia uvedomí, že nikto nie je na jej strane, rozhodne sa navštíviť Lorenza.

IV. dejstvo
Júlia sa teda vyberie na cestu k nemu, chce ho požiadať o pomoc, a ten jej navrhne plán. Má vypiť nápoj spánku, ktorý ju na 42 hodín urobí „mŕtvou“ , rodičia ju uložia do hrobky, a potom za ňou môže Romeo prísť. Tak sa dohodnú a Lorenzo sľúbi že Romeovi pošle posla s touto správou. Keď sa Júlia vráti domov, robí sa, že súhlasí so svadbou s Parisom, že úplne zmenila názor a ospravedlní sa rodičom že bola taká tvrdohlavá, keď sa za Parisa nechcela vydať. Večer s obavami, že sa zobudí skôr ako má, vypije nápoj spánku a keď ju dojka nájde ráno v izbe „mŕtvu“, všetci sú veľmi smutní. Keď príde Lorenzo, ktorý vie, že Júlia len spí, navrhuje čím skôr usporiadať smútočný obrad.

V. dejstvo
Romeovi sa prisnije, že ho Júlia našla mŕtveho, no zdá sa mu to veľmi čudné. Baltazár, jeho sluha mu donesie správu, že Júlia zomrela, čo Romea veľmi zroní a rozhodne sa ísť okamžite k jej hrobke a zomrieť tam s ňou. Cestou si kúpi od lekárnika jed, ktorý plánuje vypiť. Lorenzo sa dozvie, že Romeo nedostal list, pretože vo Verone vypukol mor a posol tam nemohol ísť. Romeo už vtedy je pri hrobke, chce ju otvoriť, no zbadá ho Paris, ktorý mysliac si že má nejaké nekalé plány ho vyzve na súboj. Romeo ho zabije, a na jeho žiadosť uloží do hrobky. Potom, keď v hrobke uvidí „mŕtvu“ Júliu, s láskou sa na ňu ešte chvíľu pozerá, potom vypije všetok jed, a ihneď zomiera. Keď sa Júlia prebudí, prichádza Lorenzo, ktorý jej zdôrazňuje že musia okamžite zmiznúť. No keď ona uvidí vedľa seba Romeovo mŕtve telo a zistí že vypil jed, odmietne odísť. Lorenzo ale odchádza. Júlia, dúfajúc že na Romeových perách zostalo ešte trochu jedu ho pobozká, no keď začuje kroky, vezme si Romeovu dýku a prebodne sa ňou.

Keď stráže v hrobke zbadajú bezvládne telá, dajú prehľadať cintorín, a nájdu veľmi vystrašeného brata Lorenza, pretože ho upodozrievajú z dvoch vrážd. Prídu Capuletti s manželkou, Montecchi a knieža Escalus. Montecchi všetkým oznámi, že v noci mu žiaľom zomrela žena, zabil ju smútok nad vyhnaným synom. Lorenzo potom začne vysvetľovať smrť Romea a Júlie, prizná sa že ich dvoch zosobášil, že Júlia sa nechcela vydať za Parisa a všetko ostatné. Čiastočne viní aj seba zo smrti milencov. Potom vyhlási, že dobrovoľne príjme smrť, lebo cíti svoj podiel viny na celej tragédii. Knieža ale rozhodne, že nebude potrestaný nikto, pretože všetci si už svoje vytrpeli. Vinu na tom nesie nenávisť medzi oboma rodmi. Montecchiovci a Capulettiovci skoncovali s hnevom a sľúbili, že na počesť milencov postavia sochy. „Nad chmúrnym mierom svitá chmúrne ráno, aj slnko, hľa, tvár do mrakov si halí. To smúti svet nad láskou stroskotanou a navždy srdcia chvieť sa budú v žiali nad príbehom, čo veky prežije, o láske Romea a Júlie.“

Úryvky: „Romeo, Romeo, prečo si Romeo? Ach zapri otca, odriekni sa mena! A či nechceš, prisahaj mi lásku a prestanem byť Capulettiová!“
„Len tvoje meno mi je nepriateľom. Ty si len ty. Ty nie si Montecchi. Čo je to Montecchi? Nie ruka, noha, nie lakeť ani tvár, nič takého čo patrí k človeku. Záleží na mene? Čo ružou zveme aj inak zvané voňalo by krásne.“
„Ľúb s mierou: spoznáš lásku bez miery.“
„Láska je dym, nímž vánok vzdychov točí, vyslyšaná je ohňom drahých očí a odmietnutá oceánom sĺz. Čo ešte? Bláznivosť, no požehnaná, žlč najhorkejšia i najsladšia manna.“
„Pôdu, na ktorej mŕtvi ležia vidno, no pravú pôdu, z ktorej vyklíčila všetka tá smrť a všetko nešťastie, tú strašnú pôdu treba ešte nájsť.“