V gréckom kraji Trácia žil pred dávnymi rokmi slávny spevák Orfeus. Hrával na lýre a spieval. Jeho spevu nik neodolal. Ani vtáky, ani zvieratá, ani rastliny, ani stromy, ani kamene, ani ľudia. Smiali sa i plakali, podľa toho, aký bol jeho spev. Na miesta, kde Orfeus spieval, prichádzali aj bohovia a víly najady. Do jednej sa zaľúbil a oženil sa s ňou. Volala sa Eurydika. Raz keď musel odísť z domu rozhodla sa Eurydika, že navštívi svoje družky najady. Cestou k nim ju však uštipol do nohy had a umrela. Orfeus bol zúfalý. Rozhodol sa, že zostúpi pod zem do podsvetnej ríše. Chcel poprosiť boha Hádesa a jeho manželku Persefonu, aby mu vrátili Eurydiku a dovolili jej vrátiť sa na zem medzi živých ľudí. Svojim spevom Orfeus obmäkčil trojhlavého psa Kerberosa, strašného strážcu brány vedúcej do podsvetia. Obmäkčil aj starca Charóna, ktorý na člne prevážal do podsvetia cez temnú rieku Styx duše mŕtvych. Uprostred kráľovstva mŕtvych našiel sedieť na čiernom tróne vládcu podsvetia, boha Hádesa a jaho manželku Persefonu. Orfeus im však musel sľúbiť že sa cestou z podsvetia neobzrie za manželkou. Ak tak urobí skôr, než vyjde na zemský povrch, Eurydika mu zmizne a už ju viac neuvidí.

A tak sa aj stalo. Orfeus cestou na svet v strachu, že sa mu Eurydika stratila a zablúdila v podsvetí, zabudol, že sa nesmie za ňou obzrieť a obrátil sa. Vtedy Eurydika umrela po druhý raz. Orfea prepadlo zúfalstvo. Chcel sa vrátiť späť do kráľovstva mŕtvych. Teraz ho však už prievozník Cháron na druhý breh nepreviezol. Po siedmych dňoch prosenia sa vrátil na zem a odišiel do pustých vrchov. Tam spieval skalám a vetru o svojom nešťastí. Vietor, jeho smutný spev roznášal k ľudským príbytkom. Každý ho načúval s pohnutím. Iba opitý zástup bakchaniek, ctiteliek boha vína a bujnej veselosti Bakchosa, smutný Orfeov spev podráždil. Hádzali do neho kamene, až jeho spev umĺkol a zhasol s jeho životom. Orfeova duša zostúpila do podsvetia, kde sa stretla s dušou Eurydiky. Boh Bakchos potrestal zločinné ženy tak, že im premenil nohy na korene a ich telá na kmene a vetvy. Orfeovo telo pochovali múzy, bohyne umenia a múdrosti. Jeho hlava pláva s lýrou po rieke Hebra a doplávala do mora na ostrov Lesbos. Na tomto ostrove spievajú odvtedy sláviky krajšie než inde na svete a rodia sa tu slávni speváci. Narodila sa tu aj najslávnejšia grécka poétka Sapfó.

Kniha: Staré grécke báje a povesti
Spisovateľ: Eduard Petiška
Ilustrátor: Václav Fiala
Vydalo: Mladé letá 1975