referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Zora
Sobota, 22. januára 2022
Dobroslav Chrobák: Kamarát Jašek
Dátum pridania: 03.05.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: tish
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 022
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 3.1
Priemerná známka: 2.93 Rýchle čítanie: 5m 10s
Pomalé čítanie: 7m 45s
 
Rozprávačom príbehu je strýko Sojčiak. Jedného dňa sedeli v krčme 5 kamaráti, alebo lepšie povedané, 4 kamaráti – Sojčiak zo Spiša, Jaško Mihálik z Oravy, dvaja Madlušovci z Hrona a k nim sa pridal piaty, kt. nazvali „chrchliak“. Raz dávnejšie vtrhol do koliby a nahovoril im, že utiekol z Ilavy má v pätách žandárov, že je unavený a nič nejedol. Zľutovali sa nad ním a odvtedy sa ich držal ako kliešť. Bol to človek podlý a vulgárny, mal veľa žien, a veľmi neokrôchané spôsoby. Ale bola tu jedna vec, ktorou si vedel každého získať – a tou bol jeho spev. Vždy, keď spustil nejakú pieseň, všetci ho sledovali so zatajeným dychom a privierali oči nad jeho neslušnými spôsobmi.

Raz v nedeľu, ostali spomedzi týchto kamarátov v krčme iba Sojčiak s Jaškom, a pri vedľajšom stole pil chrchliak. Sojčiak zbadal, ako sa Jašek celý večer uprene díva na peknú dievčinu, kt. prirovnáva k nedotknutej prírode, dievčinu, kt. verí v tradičné ideály lásky, nevinnosti a čistoty. Má to však jeden háčik, je to faktorova dcéra, Etelka. Chrchliak si však Jaškovo očarenie všimne tiež, a provokuje ho, že je to dobrý kus a že by ju chcel dostať, že sa pozná s faktorom atď. Jašek vstane a odhodlane vykročí k Etelke, pričom sa prediera pomedzi dav v krčme, naráža do ľudí, no nikoho si nevšíma, no zrazu ho ktosi ovalí s pivovým pohárom do hlavy. Spadne na zem, a ľudia doňho kopú. Sojčiak ho ihneď prebral a vyvliekol von na vzduch. Pobrali sa domov, musia ísť totiž ráno do práce, obaja sú drevorubači. No Jašek sa chcel ešte vrátiť a Sojčiak nemal to srdce nechať ho ísť samého, Jašek mu bol ako syn, navyše pracoval s jeho otcom 25 rokov. A tak sa vrátili. Tam sa Sojčiak od Jaška dozvedel, že Etelka sa mu páči už dlhšiu dobu. Sojčiak mu sľúbi, že sa skúsi zaňho prihovoriť u faktora.
Po pár dňoch, zatiaľ čo oni pracovali, sa objavil aj chrchliak. Vyvalený na posteli si prezeral karty s oplzlými obrázkami. O večeru sa nikdy nestaral, iba vyjedal z hrncov zvyšky. A práve preto sa v ten večer pohádal so starým Madlušom, jedným z drevorubačov; strhla sa medzi nimi bitka, v kt. ho Madluš obaril horúcou vodou. Na ďalší deň po chrchliakovi nebolo ani stopy.

Krátko nato sa Sojčiak s Jaškom vybrali za faktorom – kvôli Etelke – no neuspeli, lebo faktor len čo ich uvidel, začal im nadávať a vyhodil ich, no oni netušili prečo. Vysvitlo, že dcéra mu kamsi zmizla, a že v tom má pravdepodobne prsty chrchliak. A oni, keďže s ním bývali, majú v únose prsty tiež. Sojčiak chcel pomôcť sklamanému Jaškovi a vypytoval sa ľudí v krčme na všetky klebety. Podľa nich Etelka ušla s chrchliakom dobrovoľne, pretože vtedy v krčme sa okolo nej začal točiť, začal jej spievať a svojím podmanivým hlasom si ju úplne získal. Vzali so sebou aj faktorových tisíc zlatých a preto bol faktor taký nahnevaný.
Jašek sa vybral Etelku hľadať. Končila im sezóna rúbania v lese, Sojčiak mal ísť (tak ako každú zimu) ku jednej vdove, kt. bola jeho milenkou. Tá ho vždy prichýlila, lebo chcela aby si ju zobral. Jašek sa vybral do sveta a Sojčiak mu dal všetky svoje úspory na cestu. Dohodli sa, že sa presne o rok (na Brtomila) stretnú v kolibe pred Bystrou, kde toho roku rúbali. No aj tak nebol spokojný, stále si myslel, že preňho neurobil dosť. A tak kadiaľ chodil, tadiaľ vyzvedal novinky o faktorovej dcére. Dlhý čas sa mu však nepodarilo nič zistiť, lebo ľudia si vo svojich klebetách často protirečili, raz videli chrchliaka aj s faktorovou dcérou pri Trenčíne, inokedy pri Košiciach. A samotný faktor dcéru nielenže nehľadal, ale naopak, nechcel o nej ani počuť a keby sa vrátila, sám by ju vyhodil.
Keďže nemohol nič vypátrať a nechcelo sa mu ležať na peci a nechávať sa obsluhovať vdovou, vybral sa do sveta s tým, že musí nájsť Etelku. Vybral sa do Prešporku, zamestnal sa v prístave, kde nosil vrecia z vagónov na lode. A keď sa večer vrátil zrobený domov, čakala ho ďalšia, dôležitejšia robota. Prechádzal všetky putiky v meste, aby našiel spomínanú dvojicu.

Asi po desiatich dňoch oslovil jednu prostitútku, lebo si myslel, že Etelka tu vykonáva podobné remeslo a opísal jej ju. Žena ju podľa opisu spoznala a zaviedla Sojčiaka do izby, kde v prítmí ležalo akési tmavovlasé dievča. Ibaže to nebola Etelka. Sojčiak ihneď odišiel a pomaly strácal nádej, že by ju niekedy mohol nájsť. Naďalej po nociach prehľadával bary, no celkom zbytočne. Raz v nedeľu sa zatúlal do kostola a tam zbadal kľačiacu ženskú postavu, kt. mu bola povedomá. Podišiel bližšie – a naozaj – bola to Etelka. Sledoval ju až domov, zapamätal si ulicu a naradostený odišiel. Ďalší večer ju čakal, no keď sa nad ránom vracala, zľakla sa ho a tak ju musel násilím zadržať. Prišli až pred Etelkin dom, kde sa mu vyšmykla a zabuchla pred ním dvere. Lenže Sojčiak sa už potom všetkom nemienil vzdať. Ostal pri dverách a prehováral ju, aby ho pustila dovnútra, no nechcela, lebo ho nespoznala a navyše sa bála, že sa môže vrátiť chrchliak. Až keď začula, že ten chlap je z rodného Liptova, otvorila mu dvere. Vyrozprával jej celý príbeh a potešil sa, keď sa ho Etelka pýtala na Jaška. Rozrušenú Etelku potom uložil spať a strážil ju celú noc. Ráno sa vrátil chrchliak. Sojčiak sa ukryl, no keď videl, ako chrchliak udrel Etelku a vzal jej všetky peniaze, zasiahol. Strhla sa bitka, a keď chrchliak vybral nôž, Sojčiak nemal inú možnosť, ako udrieť ho stoličkou; vzal mu nôž a dvakrát ho bodol do hrdla. Rýchlo zbalil Etelke veci a vybrali sa lesom cez Karpaty, Beskydy, Tatry až do Liptova do koliby, kde sa mal s Jaškom stretnúť. Cesta bola namáhavá, trvala niekoľko dní. Keď dorazili, nechal tam Etelku, aby trochu upratala a on sa vybral po barana a drevo. Keď sa večer vrátil, našiel tam spokojne spať mladý párik – Etelku a Jaška. Porezal za kolibou barana, doniesol do koliby trochu syra a žinčice a pobral sa do Mikuláša. Nad ránom tam zobudil žandárov a priznal sa, že zabil chrchliaka. Uverili mu oni, neskôr aj sudcovia. Na Etelku sa ho nikto nepýtal.
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.