Peter Jilemnický: O dvoch bratoch, z ktorých prvý druhého vôbec nepoznal

Dej sa odohráva na kysuckej dedine, ktorej nehostinné skaly a pôda nútia tamojších ľudí, aby sa rok čo rok najímali na práce na majere. Hlavnými postavami je rodina Haviarovcov, ktorú tvoria starý Haviar a stará Haviarka, ich synovia Vendel a Jozef. Vendel žije u rodičov spolu so ženou Terezou a dcérou Bertinou. Jozef odišiel do sveta kvôli práci a už dlho o ňom nemajú žiadne správy. Haviarovci nie sú bohatí, ale majú čo jesť a aj trocha peňazí, takže sú na tom v porovnaní s inými rodinami celkom dobre. No skúpy Vendel a takisto Tereza stále nariekajú a sťažujú sa susedom, ako sa im ťažko žije. Reči po dedine o ich lakomstve ešte viac narastú, keď sa Vendel aj s Terezou idú hlásiť na majere, aj keď je Tereza tehotná. Samozrejme, že ju neprijmú a tak ani Vendel nejde, a je na ňu nahnevaný, lebo prišli o možnosť zarobiť si. A tak sa chystajú na prácu na poli. Vendel chce všetko urobiť sám, bez otca, aby mu ukázal , že je schopný gazda a že si zaslúži, aby mu už konečne prepísal dom aj pôdu, no tvrdohlavý otec aj napriek tomu, že už nevládze, zatne zuby a pracuje dokiaľ vládze. Raz, keď teda pracujú na poli, donesie im poštár dva listy. V prvom je ponuka na zvýšenie poistky. V krčme Vendela prehovoria, aby si zvýšil poistku na dom, že sa môže hocičo stať a začo by potom postavil novy? Druhý list však Vendela vôbec nepoteší. Píše brat Jozef, že sa aj s rodinou vracia naspäť, pretože prišiel o prácu a nemôže uživiť rodinu, tak prosí otca i mamu, aby ho prijali.

Na dedinu prichádza Jozef so ženou Hankou, synom Jurkom, kt. je ešte len bábätko, o niečo starším ako Bertinka a dcérou Elenkou, kt. je ešte len bábätko. Rodičia ho príjmu ako sa patrí, ale z Vendela a Terezy hneď vycítia, že oni toľké nadšenie nezdieľajú. Správajú sa k nim veľmi zle, myslia si, že im môže Jozefova prítomnosť zmariť plány na získanie majetku. Keďže sa všetci tlačia v dome, kt. má len 1 izbu, presťahuje sa Jozef aj s rodinou vedľa na humno, kde sa dá bývať, lebo s príchodom jari sa oteplilo. Zútulnia si nový domov, najmä vďaka Haninému zmyslu pre čistotu a poriadok. Jozefova rodina je akoby z celkom iného sveta, všetko im tu pripadá také zaostalé a nevľúdne, najmä Hana má veľký problém zvyknúť si, keďže je dcérou robotníka v tehelni a celý život bývala iba v meste. Akúkoľvek Haninu snahu o upratanie rodičovkého domu, otvorenie okna v izbe či pripevnenie poličky na riad, t.z. úplne triviálne veci, ktoré sú v mestských domoch samozrejmosťou, Tereza osmeje ako „panské“ spôsoby. Akúkoľvek láskavosť či ľudskosť z ich strany Vendel a Tereza pokladajú za pokusy o zalíškanie sa a ukradnutie majetku, po kt. tak veľmi túžia. Obrovské rozdiely a zmýšľanie sa prejavia dokonca aj u detí. Bertina sa chce skamarátiť s Jurkom, no aj keď je medzi nimi malý vekový rozdiel, niekedy nerozumie slovám, ktoré Jurko používa, ako napr. motor, lebo na dedine ich nikdy nepočula. On ju zase pre jej ostýchavosť a jednoduchosť považuje za hlúpu. Raz sa poškriepia a Bertina zostane dlho stáť vo vode, a keď sa vráti domov, celá sa trasie a má teplotu. Večer sa vracia aj opitý Vendel, kt. minul 100 korún, kt. si ráno požičal od Jozefa.

Ráno sa nemôže pozbierať, a tak ide na pole s otcom Jozef, pričom Tereza zúri a márne sa snaží prebrať Vendela. Bertina po tej noci ťažko ochorie, zmieta sa v kŕčoch, záchvatoch kašľa a horúčkach, no nikto k nej nezavolá lekára. Nechávajú jej život v Božích rukách a baby z dediny im radia všelijaké čarodejnícke lieky ako konský moč, hlava čiernej mačky a pod. Ale na naliehanie Jozefa a ju nakoniec zabalia a vyberú sa s ňou k doktorovi. Ibaže sa vrátia ešte ten večer. Nedošli s ňou ku lekárovi, lebo cestou stretli nejaké ženy a tie ich presvedčili, že ak chcú ušetriť, nech idú miesto toho k liečiteľke pod Makytu. Tá jej len nejako počarovala a nič viac pre ňu neurobila. A tak sa z tej cesty Bertine len pohoršilo. Vendel sa začal obávať o jej život, rozpamätal sa ako Terezina sestra trpela epileptickými záchvatmi a bál sa, aby to nebolo dedičné a nepostihlo to aj Bertinu. Vystrašený utekal hľadať pomoc u dedinského učiteľa. Chcel aby strelil do rybníka aby tam mohol okúpať dcéru a znížiť jej tak teplotu. No učiteľ o tom nechcel ani počuť, radil mu ísť po lekára. To však Vendel odmietal. Bol zaslepený, myslel si, že mu nikto nechce pomôcť a preto ho každý posiela za lekárom. Cestou domov počul zvoniť umieráčik. Plakal za svojou dcérou, no keď prišiel domov, matka mu povedala, že to zomrela nejaká žena z dediny a on sa hneď ponáhľal za Bertinou. No keď večer zvonil umieráčik druhý raz, vtedy už zomrela Bertina Haviarovie.
Na druhý deň sa teda konali dva pohreby. Jozef zostal s rodinou pri Bertinom hrobe najdlhšie, preto sa Vendel nazlostil, že ho budú susedia ohovárať. V ten deň sa Tereze narodilo dieťa – syn. Hneď po pôrode chcela Tereza zaujať znova postavenie gazdinej v dome, no starí jej to nechceli dovoliť a úlohy sa chopila Hana. Všetci ju pochválili za výborné jedlo, iba Vendel a Tereza sa so závisťou prizerali. Cítili sa čoraz viac ohrození, lebo videli, ako si starí Jozefa a jeho rodinu obľúbili, a každým dňom v nich rástla nenávisť.
Keďže už mali ľudia posadené, bolo viacej času na besiedky v záhradách, kde rozoberali situáciu v svete. Tu raz Jozef vyjadril svoje pokrokové názory. Debata bola o tom, že v Rusku zrušili ľuďom jednotlivé vlastníctvo na pôdu a všetci mali pracovať na jednej, spoločnej pôde. Dedinčania, najmä Vendel, to nemohli pochopiť, všetci celý život pracovali len na svojom, nikdy sa nestarali o dobro ostatných, každý si chcel nahrabať čo najviac pre seba, mať čo najviac pôdy, kt. by sa za žiadnych okolností nevzdali. Jozef to zase obhajuje, lebo tvrdí, že roľníci v Rusku majú teraz lepšie zisky, modernejšie stroje, pracujú efektívnejšie a nehrdlačia toľko ako títo, kt. celý život pracujú, a na tom kúsočku zeme aj tak nikdy nezbohatnú. Do toho sa zamieša Vendel a pred všetkými dá najavo, že s bratom nesúhlasí, a aký je k nemu osud nespravodlivý, lebo on celý život pracoval, a zrazu príde niekto, a chce mu zobrať to, čo mu patrí. Všetci vedia, že hovorí o bratovi a žasnú nad jeho lakomosťou. Cestou domov sa bratia (tak ako každý deň) pohádajú. Jozef hovorí Vendelovi, že nestojí o otcov majetok, že mu môže dôverovať, no Vendel je tvrdohlavý a odpovie mu , že mu neverí. Márne mu Jozef rozpovie príbeh o tom ako ho raz v detstve topiaceho sa zachránil. Vendel iba hľadá slová urážky, ktorými by sa obránil a vyvŕšil na bratovi. Jozef v jeho tvári zvraštenej od zlosti a nenávisti nevidí človeka, ale zviera. Priepasť medzi bratmi sa ešte viac prehĺbi.
Raz sa konal v meste jarmok a väčšina obyvateľov sa vybrala do mesta Medzi nimi boli aj starí Haviarovci a Tereza s dieťaťom, kt. prehovárali aby ostala doma, keďže len nedávno rodila. No Vendel trval na tom, aby išla. Tereza ešte pred tým na Vendelov príkaz vyniesla z domu truhlicu s ich vecami a periny, aby ich prevetrali. Doma ostal iba Vendel. Hana s Jurkom sa vybrali do lesa na drevo. No po chvíli sa vrátili s listom od poštára adresovaný Jozefovi. Písali Mackovci, u kt. boli v meste ubytovaní, že im je za nimi smutno. Prosia ich aby sa vrátili, že ich izbu nikomu neprenajali, že si nájdu nejakú prácu atď. Jozef je dojatí nad toľkou láskou, kt. nedostal ani od vlastného brata. No najviac sa teší Hana, kt. ihneď súhlasí s odchodom.

Jozef však chce ešte počkať, aby mohli pomôcť rodičom pri žatve a takto sa im odvďačiť. Hana sklamaná odchádza s Jurkom na drevo. Jozef vzal dosky a vybral sa do susedovej dielne vyhobľovať policu pre rodičov. Prácu však nedokončí, nedokáže sa sústrediť. Rozpamätá sa na predchádzajúci deň, keď začul, ako Vendel v stajni otcovi hovoril, že chodí aj s Terezou do kostola, kým Jozef a jeho rodina nie. Otec tentokrát syna nezahriakol, iba mlčal, lebo vedel, že má pravdu. A teraz, pri hobľovaní, sa rozpamätal, ako mu mama dávala modlitebnú knižku, keď išiel na vojnu. No po hrôzach, kt. v boji videl, ho viera akosi opustila. Chcel však tú knižku nájsť. Spomenul si, že ju uložil na povale, keď sa chystal odísť do sveta. Bola to akoby Božia vôľa, kt. ho tam zaviedla, pretože tam našiel Vendela, ako sa snaží podpáliť dom. Vtedy všetko pochopil. Preto s Terezou povynášali všetky veci z domu, nie aby ich prevetrali, poistka bola vypísaná na Vendelovo meno, navyše si ju dal predtým zvýšiť a takto chcel prísť konečne k vlastnému domu, kt. by si nechal za poistné vystavať. Jozef zhrozený bratovým činom chytro zahasil oheň a pritom sa mu vyhrážal, že to všetkým povie a že ho za to zavrú. Vendel sa zľakol a keď zliezal Jozef dole rebríkom, otočený chrbtom, vzal sekeru a chcel ho napadnúť. Lenže Jozef sa náhla otočil, zachytil mu ruku, sekera z nej vypadla a tak sa našťastie nič nestalo. Bratova surovosť ho natoľko zaskočila, že o tom nedokázal ani nikomu povedať. Hneď ďalšie ráno odišli do mesta aj napriek tomu, že ich otec s mamou prehovárali aby ostali. Jozef vedel, že im odchodom zlomí srdce a budú odkázaní žiť iba s Vendelom a Terezou, no po včerajšej noci ho už nič nedokáže zastaviť. Aj Hana sa čudovala jeho náhlemu rozhodnutiu, no ani jej nič o tom útoku nepovedal. Spolu sa ešte zastavia pri Bertinom hrobe, poslednýkrát sa ešte obzrú za dedinou a Jozef odchádza so svojou rodinou, pochopiac, že prvý brat toho druhého vôbec nepoznal.