Základnou zložkou obsahu tohto diela je analýza rozmýšľania postáv, podrobné rozobratie ich mentality a názorov, avšak ich konanie nevysvetľuje ani neospravedlňuje (konanie je pre postavu typické a tým ospravedlnené). Časté sú tiež vnútorné monológy a prihováranie sa vševediaceho rozprávača – autora. Podrobne sa tu ukazujú základné existenciálne náhľady a stavy, konfrontované s typickými, ale aj mimoriadnymi vonkajšími udalosťami. Genealógia postáv je ukázaná hlavne na ich vzťahu k týmto vonkajším veciam.

Celý román je rozdelený do dvoch častí, medzi ktorými sú rozdiely iba vo vonkajších a vzdialených udalostiach celoštátneho charakteru, vzťahy medzi hlavnými postavami a ich charakteristika sa mení iba veľmi málo. Dráma sveta na Trasovisku, čo je väčší laz v horách v okolí Bebravy sa začína koncom leta roku 1943, kedy sa Martin vráti z vojny. Končí sa na jar 1945 zároveň s koncom vojny a zánikom Slovenského štátu. Počas celého obdobia je obraz vojny podaný veľmi zvláštne, akoby nepriamo. Ozajstná vojna a front sa v dotkne Trasoviska iba na veľmi krátky okamih, v skutočnosti je o nej však vedieť neustále a čím ďalej, tým viac. Na začiatku sa zoznamujeme s hlavnými postavami: Martinom Hrančokom, pokojným a vyrovnaným a Jánom Benkom. Ten skôr častejšie rozmýšľa o hmotných statkoch a aj jeho vzťahy k ostatným sú determinované hlavne materializmom. Spočiatku je ešte vojna veľmi ďaleká, zvesti o nej prichádzajú iba občas a aj to veľmi pochybného charakteru. Oveľa dôležitejšie ako vojna sú tu osobné problémy ľudí, ich vzájomné vzťahy. Hlavnú úlohu hrajú klasické spory – vzťahy medzi manželmi (tragédia Zuzy Rybárovej – Benkovej ženy) a spory o majetok (medzi katolíkmi Hrančokovcami a evanjelikmi Benkovcami). Iba občas je tušiť, že vojna môže mať niečo spoločné aj s Trasoviskom:
„Niektorí chlapi aj na utiareň išli so zbraňou vo vrecku, lebo dotískala sa vojna. Doma bolo treba strážiť, lebo šelmy prechádzali z hôr do hôr, úzkosť sa plazila pomaly do dolín, strašidlá, čo sa povaľovali svetom, dochodili aj na Trasovisko.“
Pozoruhodný je tiež osud Poliaka Zbygniewa, utečenca, ktorý sa stane u Hrančokovcov robotníkom. Na tomto príklade v podstate zovšeobecňuje tragédiu všetkých utečencov pred vojnou, ktorí sa báli o osud svojej vlasti aj o svoj vlastný:
„...čo vybral so do sveta, keď rodný kraj umieral, utekal pred Rusmi a bál sa Nemcov, žil teraz na Trasovisku a v duši hádal, kde sa to do sveta podeje, keďže požiar, od ktorého umiera nielen zvon na zvonici, ale vychladne i zem, čo rodila, ten požiar pohol sa teraz od Dnepru na západ...“
– tu je aj prvý nepatrný náznak obratu vo vojne a tušenie neistej budúcnosti začiatkom roku 1944.