Román Svet na Trasovisku je posledným dielom veľkého slovenského spisovateľa Jozefa Cígera-Hronského, ktoré s dôstojnosťou uzatvára jeho pestrú literárnu tvorbu. Bol napísaný v priebehu rokov 1945 – 1947 a tým pádom sú jeho reakcie na historické udalosti posledných rokov veľmi bezprostredné. Tento román je podobný jeho predchádzajúcim dielam v spôsobe spracovania postáv a priebehu deja, avšak značne sa odlišuje podstatným politickým odkazom. Svet na Trasovisku je tiež nazývaný „povstaleckým románom“ vzhľadom na široké spektrum diel v slovenskej literatúre, zaoberajúcich sa touto problematikou. Oproti všetkým týmto dielam, prevažne oslavujúcim Slovenské národné povstanie sa zásadne odlišuje svojim náhľadom a postojom k tejto problematike. S neobvyklými názormi, vyslovenými v tomto diele sa autor plne stotožňoval a pomocou tohto diela bolo vyslovené aj celé ťažisko problematiky Slovenského štátu. Tieto jeho stanoviská dané najavo už skôr boli aj hlavnou príčinou exilu Jozefa C. Hronského.
Autor predstavuje povstanie ako nepochopiteľné, plné zmätku a lží, ako násilnú zmenu pomerov, ktorú si nikto z obyčajných, jednoduchých a čestných slovenských ľudí nemohol priať. Na tomto románe nie je ani tak podstatný dej a bezprostredné osudy hlavných postáv. Hlavné sú myšlienky týchto jednoduchých ľudí o veciach každodenných, ale aj o nových a cudzích veciach a meniacich sa pomeroch. Podstatnou vecou v románe je zobrazenie prejavov a vplyvu povstania a neskôr vojny na slovenskú dedinu, ako sa udalosti vyvíjali a stávali sa pre dedinských ľudí čoraz aktuálnejšie, hmatateľnejšie. Hlavnou postavou románu Svet na Trasovisku je mladý Martin Hrančok, ktorý sa už vrátil z vojny a chcel pokračovať v pokojnom živote. Táto postava nemá prakticky žiadne negatívne povahové rysy (možno okrem čiastočnej zamĺknutosti) a je veľmi duševne vyrovnaná. Druhou hlavnou postavou je Ján Benko, nie s až tak pozitívnymi vlastnosťami, avšak reprezentujúci veľmi obvyklý typ dedinčana. Dá sa povedať že charakteristika hlavných postáv sa veľmi nevymyká hronského modelu z iných diel. Dôležitý je tu ľudský aspekt každej postavy, ktorý je prvoradý a až po ňom prichádza v tomto diele aspekt národný. Aj ďalšími postavami sú ľudia veľmi typický pre prostredie slovenskej dediny (napr.: farár, tuláci, intelektuál – študent, utečenci,...) a každá z nich predstavuje hlavne jeden charakteristický typ, žiadna z nich však nie je vyložene záporná.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie