Román zachytáva osudy vojakov poznačených trpkou skúsenosťou vojny, ktorí sa vracajú domov z frontu. Sú to predovšetkým mladí chlapci, ktorí pred odchodom na vojnu majú plno snov a túžob, cieľov do života. Hlavným hrdinom a zároveň rozprávačom príbehu je citlivý mladý muž Ernst Birkholz. Tak ako všetci jeho kamaráti okúsil, čo znamená slovo žiť a najmä prežiť. Na front odchádzajú presvedčení, že vojnou dokážu dobyť svet, že ich nič nedokáže zlomiť, plný odhodlania a presvedčenia. No až tu si začínajú uvedomovať, čo so sebou vojna prináša. Po príchode domov si uvedomujú, že ich život nebude nikdy taký, aký žili pred vojnou. A preto začínajú piť, aj keď vedia, že alkohol ich pred ničím nezachráni. Uvedomujú si, že vojnu ktorú viedli, viedli proti sebe samým. Že zbytočne vyhasnuté životy nikdy nepadli za vlasť, ale za politické záujmy a lepší život ich vodcov. Cítia sa podvedení a zneužití. Hoci všetci dokázali bojovať proti iným, svoj boj o život po vojne mnohí prehrali. A hoci na vojne dokázali uniknúť granátom a ostrým guľkám zo zbraní, nedokázali sa skryť do úkrytu pred sebou samými. Ich život je vyprahnutý, bezútešný a vhĺbený do smutných spomienok minulosti, ktorá sa neustále odohráva pred ich očami ako divadelná tragédia. Sú spustošení, bez túžby žiť odznova, snahy vybudovať a dosiahnuť niečo, pretože vojna rozbila nielen ich ideály a sny, ale aj lásku. Ich život je obrazom bezcieľneho putovania po uliciach a krčmách. Cítia sa v tomto novom svete zbytoční a bez nádeje. Nedokážu nájsť zmysel života, ktorý by im pomohol prekonať neustále sa vracajúce temné obrazy zabíjania, výkrikov hrôzy, výstrelov, rinčania zbraní, strachu o vlastný život a život svojich priateľov. Ernst túži po láske, chce byť milovaný, chce zabudnúť na všetko zlé, čo zažil a spomínať na to, čo mu prinieslo radosť. No okrem priateľstva pravú lásku nespoznáva. Ernst so svojimi priateľmi opäť začína chodiť do školy. Tu si uvedomujú, aké sú zbytočné všetky školské pravidlá a povinnosti, ktoré museli prísne dodržiavať predtým ako odišli na front. už nie sú tými, čím boli. Aj napriek tomu, že vystavili svoje životy vysokému nebezpečenstvu, cítia, že ich spoločnosť odmieta a ignoruje. Ernst odchádza na vidiek za učiteľa. No tu sa cíti sám, a jeho samota mu ešte väčšmi pripomína neutichajúce spomienky z vojny. A preto sa vracia späť do mesta. Vojaci, hoci dokázali zvíťaziť nad vojnou, nezvíťazili nad sebou.