Obsah
1. Životopisné údaje a prehľad tvorby
1.1. Životopisné údaje
1.2. Prehľad tvorby
2. Obsah analyzovaného diela
3. Štruktúra analyzovaného diela
3.1. Ideovo- tematický plán
3.1.1 Časopriestor
3.1.2 Téma
3.1.3 Motívy
3.1.4 Rozprávač
3.1.5 Postavy
3.1.6 Konflikt
3.1.7 Ideový rozbor, posolstvo
3.1.8 Významové zafarbenie
3.2 Kompozičný plán
3.2.2 Horizontálne členenie textu
3.2.3 Fázy sujetovej organizácie
3.2.4 Vertikálne členenie textu
3.3 Jazykový plán
3.3.1 Príznakové jazykové prostriedky
3.3.2 Figúry
3.3.3 Trópy
3.3.4 Štýl autora
4. Môj názor na literárne dielo
5. Zoznam citovanej literatúry
6. Zoznam použitej literatúry

Obrazová príloha
1.Životopisné údaje a prehľad tvorby
1.1. Životopisné údaje

Theodore Herman Albert Dreiser
Narodil sa 27.8.1871 v Terre Haute v štáte Indiana ako dvanáste dieťa chudobného nemeckého prisťahovalca Johna Paula Dreisera a dcéry zámožného farmára Sarah Márie Shanabovej, po starom otcovi z Moravy. Pokiaľ ide o vzťah Theodorovej matky a otca, od prvých chvíľ sa im do cesty stavalo veľa prekážok. Rodičia Sarah, prívrženci neveľkej náboženskej sekty, nesúhlasili so sobášom svojej dcéry s katolíkom, a to prinútilo mladý pár v roku 1851 tajne utiecť a zosobášiť sa. Tento čin však ešte viac rozhneval Sarahinu rodinu, najmä otca, čo malo za následok jej vydedenie a vzájomné odcudzenie až do konca ich života. Spočiatku osud mladým manželom žičil, už v čase sobáša mal John Paul Dreiser stálu prácu v továrni na pradenie vlny v meste Dayton (štát Ohio). Neskôr sa Dreiserovci sťahujú do Indiany, kde sa stali spolumajiteľmi pradiarne vlny. Ale ich šťastie netrvalo dlho:
„Požiar zničil továreň i zásoby. Onedlho i samého Johna Dreisera dokaličilo na stavbe, kde pracoval. A na dovŕšenie všetkých nešťastí im jeden po druhom zomreli traja najstarší synovia. Všetky tieto tragédie zlomili sily i ducha Johna Paula Dreisera a pre rodinu nastali ťažké roky tuláckeho života i útrap.“ 1)
Terre Haute, miesto narodenia Theodora Dreisera bolo „typickým provinčným mestečkom amerického Stredného Západu. Uhoľné bane, liehovar, železničné depo a zlieváreň ocele poskytovali prácu obyvateľom mesta a jeho okolia. V sedemdesiatych rokoch 19.st. mestečko Terre Haute malo asi 17 000 obyvateľov a vyše 90% z nich žilo z veľmi skromných zárobkov, ktoré poberali za dvanásťhodinový pracovný deň. Miestny boháči bývali vo vilách s končistými strechami na avenue Wabash, a deťúrence bedárov so závisťou pokukovali na rozľahlé trávniky pred vilami, kvetinové záhony a riečnym pieskom vysypané chodníky. Avenue Wabash bola skutočnou oázou v zaprášenom a začmudenom mestečku prízemných drevených domov.“ 2)

V jednom z takýchto domov, v najchudobnejšej štvrti mesta, bývala i rodina Dreiserovcov v čase príchodu malého Theodora na svet.
„Spisovateľovo rané detstvo bolo vyplnené mystickými povesťami a náboženskými predsudkami, hladom a chladom. Obklopovala ho chudoba, tmárstvo a ťažká práca. Len matkina láska a prejavy nežnosti skrášľovali život dengľavého, chorľavého Theodora. Mrzutý, do náboženských úvah pohrúžený otec prestal byť oporou rodiny a všetka ťarcha o výchovu detí doľahla na matkine plecia.“ 3) Práve toto bolo prostredie, z ktorého vychádzala spisovateľova cesta životom, a ktoré ovplyvnilo a poznačilo nielen samotnú osobnosť autora, ale aj jeho rozsiahlu tvorbu. Ako šesťročný začína Dreiser navštevovať neveľkú nemeckú katolícku školu, ktorá ho má podľa otcovho želania naučiť rovnako základným zručnostiam čítania, písania ako i hlbšej láske k Bohu a ovládaniu katechizmu. Stáva sa ale skôr opak, Theodore nenachádza záľubu v dlhých bohoslužbách, modlitbách a v ortodoxnej viere jeho rodičov, čo mu ostalo až do konca života. I preto je pre neho radosťou, keď po neustálom sťahovaní, spôsobenom dlhmi rodiny u veriteľov, prestupuje ako 16-ročný do všeobecnej necirkevnej školy, kde sa po prvýkrát stretáva s klasickou literatúrou svetových autorov. Po jej skončení ale nemôže v štúdiu ďalej pokračovať pre nedostatok financií. Chce si teda nájsť zamestnanie v novinách, no bez praxe pracuje iba ako upratovač, umývač riadu, poslík, nosič...

V roku 1889 sa stretáva so svojou bývalou učiteľkou, ktorá vidiac Theodorov zjavný literárny talent, rozhodne sa mu pomôcť. Uhradí mu všetky náklady spojené s jedným rokom štúdia na univerzite v meste Bloomingtone, kde sa spisovateľ venuje latinčine, filozofii, geometrii, algebre, ale najviac literatúre a histórii. Úspešne skladá skúšky, no ďalej mu už nie je umožnené študovať. Stáva sa koncipistom v obchode s nehnuteľnosťami, ale ani tu nezotrvá dlho. Kancelária je zrušená a Dreiser prijíma prácu rozvážača prádla. Takto sa dostáva do styku s predstaviteľmi všetkých spoločenských vrstiev a spoznáva ešte dôkladnejšie ich svet. Sám spisovateľ hovorí: „Tieto rozmanité skupiny ľudí a sám spôsob, ako splácali účty, odovzdávali a preberali svoju bielizeň, boli takou lekciou psychológie, na ktorú nikdy nezabudnem.“ 4) V roku 1892 nastupuje na voľné reportérske miesto v chicagských novinách Daily Globe. Tu je Theodore zasvätený do novinárskej práce, učí sa koncipovať články, získavať informácie. Skúša si nájsť i lepšie miesto, sťahuje sa z miesta na miesto, pracuje v redakciách novín v St. Louise, Clevelande, Buffale a v Pittsburghu, kde ho „hneď v prvých dňoch pôsobenia zarazil ostrý kontrast medzi chudobnými a bohatými štvrťami mesta.“ 5)