Na jeseň v roku 1930 bol nominovaný na Nobelovu cenu, nezískal ju však, čo bolo prekvapením pre mnohých literárnych znalcov toho obdobia. Naďalej je literárne činný, vychádzajú mu diela Galéria žien, Svitanie, Nálady rytmické a deklamované, Tragická Amerika. Venuje sa verejnej činnosti. V septembri 1940 sa v Chicagu konala zakladajúca konferencia Americkej spoločnosti boja za mier, na ktorej zvolili Dreisera za jedného z jej podpredsedov. Zapája sa nepriamo i do boja proti fašizmu v Španielsku. „Zúčastnil sa konferencie, ktorá sa konala pod predsedníctvom francúzskeho ministra zahraničných vecí , kde verejne vyslovil svoju mienku proti fašizmu. Odsúdil anglickú a francúzsku politiku nezasahovania. Bolo to jedno z najvášnivejších vystúpení na konferencii. Hovoril o nespravodlivom vzťahu k španielskym republikánom, nachádzajúcim sa vo veľmi ťažkej situácií, ako aj o nevyhnutnosti zastaviť bombardovanie otvorených miest.“ 14)
Účasťou spisovateľa na tomto boji je i dielo Amerika stojí za záchranu, vydané v roku 1942. V tomto roku sa tiež uskutoční sobáš Theodora Dreisera s Helen Richardsonovou, dlhoročnou a vernou družkou spisovateľa. V roku 1944 sa rozhodla Americká akadémia umení a literatúry vyznamenať spisovateľa čestnou medailou, udeľovanou raz za päť rokov za vynikajúce úspechy v oblasti umenia a literatúry.

V lete roku 1945 vstupuje spisovateľ do Komunistickej strany USA, čo bolo v jeho prípade pomerne logickým krokom- celý život venoval boju za sociálne a ľudské práva najširších vrstiev, a práve komunistická strana bola tou, ktorá hlásala dodržiavanie takýchto práv vo svojom programe.
Napriek pokročilému veku, spisovateľ stále pracuje. Napíše nový román Opora a dokončuje svoje dlhoročné dielo Trilógiu túžby poslednou časťou románom Stoik. Spisovateľ chcel na ňom ešte porobiť posledné úpravy, no nemohol už svoj zámer uskutočniť.
28. decembra 1945 zomiera Theodore Dreiser v Hollywoode.

1.2 Prehľad tvorby
Tvorba Theodora Dreisera vo všeobecnosti je poznačená celým spisovateľovým životom: detstvom, novinárskou praxou, poznaním kontrastu prostredí medzi oboma pólmi spoločenského rebríčku, štúdiom diel Zolu, Balzaca, Dostojevského i dielom Herberta Spencera- jeho teóriami sociálneho darwinizmu. V poviedkovej, no predovšetkým románovej tvorbe nachádza čitateľ autobiografické črty, hlavne z obdobia spisovateľovho detstva. U niektorých diel sú dokonca i celé dejové línie kópiou životných osudov Dreiserových blízkych či známych. Charakteristický je uňho podrobný obraz psychologickej motivácie konania jeho postáv, ale najmä detailný opis a dôležitosť faktov, niekedy až faktografickosť, čo pramení z jeho dlhoročného pôsobenia vo svete žurnalistiky. Typický je tiež Dreiserov záujem o svet úspešných podnikateľov, finančníkov, businessmanov, no nie je to jediný typ hrdinu, s akým sa v jeho tvorbe stretávame.

- prvá poviedka Zabudnutý (august 1896), obsahovo veľmi prostá a pripomínajúca baladu brata Paula, ktorá mu priniesla popularitu. Hlavnou postavou je dokaličený výhybkár, ktorý ležiac v nemocnici každý deň túžobne očakáva list. Celou svojou bytosťou sa naň upiera, no list neprichádza a muž umiera. Témou tejto prvotiny autora je ľudská opustenosť, clivota a samota. Poviedka sa na stranách časopisu Every Month však stratila a autor ju už nikdy viac neuverejnil;
- román Sestra Carrie (1900) s naturalistickými prvkami, ktorého základ tvoria epizódy zo života spisovateľovej sestry Emmy. Tá sa premenila na osemnásťročnú Caroline Meeberovú, hlavnú hrdinku románu, neúprosne sa derúcou za svojimi snami, bez zábran využívajúc svoj pôvab a slabosť mužov okolo nej. Ideou, ktorú chcel autor v románe zobraziť, ale nie je kritika konania Carrie a jej mimomanželských sexuálnych vzťahov, je to predovšetkým kritika americkej spoločnosti, ktorá ovláda životy jednotlivcov svojimi sociálnymi zákonmi, puritánskou morálkou, pričom napĺňanie americkej túžby po bohatstve a sláve, neumožňuje nájsť jednoduché šťastie. „I hlavnú hrdinku každý nový stupienok na ceste hore pripravuje o priateľov a zbavuje úprimnosti a prostoty, až je privedená k osamelosti a duševnej prázdnote;“ 15)

- román Jennie Gerhartová (1911), ktorého hlavným motívom je osud chudobného amerického dievčaťa, taktiež v mnohom podobný osudu ďalšej Dreiserovej sestry. Postava Jennie, sa však v mnohom odlišuje od predchádzajúcej autorovej hrdinky, „nielenže sa nestáva pokornou otrokyňou spoločnosti, ale napriek všetkým životným okolnostiam, napriek spoločnosti, ktorá jej berie milovaného človeka, utvára si vlastný svet dobroty a láskyplnosti, taký odlišný od všetkého, čo ju obklopuje.“ 16) Román je hlboko sociálne dielo, ktoré je zamerané proti zaslepenosti ľudí, náboženským dogmám či sociálnej nespravodlivosti, zároveň je to i román o obrovskej ženskej láske, ktorá sa neriadi pokryteckou morálkou spoločnosti;
- román Finančník (1912), prvá časť Trilógie túžby (Titan, Stoik) zobrazujúcej život známeho milionára Charlesa T. Yerkesa, ktorého spisovateľ v diele pomenoval Frank Algernon Cowperwood. Tento finančný magnát začal budovať svoju kariéru tesne pred občianskou vojnou a zomrel na začiatku 20. storočia, pričom dosiahol mimoriadne bohatstvo a vplyv. Témou Dreiserovej Trilógie túžby je tiež obraz americkej politiky, korupcie, rozkrádania verejných prostriedkov, nekalých manipulácií a podvodov, hrabivosť a bezohľadnosť veľkého businessu, finančné aféry, zákulisné stánky americkej demokracie, egoizmus jednotlivcov, ktorí majú v rukách moc,
Franka Cowperwooda nevynímajúc;