- autobiografické dielo Štyridsiatnik na cestách (1913), sú to črty o Dreiserovej ceste po Európe v roku 1912;
- román Titan (1914), druhá časť Trilógie túžby;
- román Génius (1915) z umeleckého prostredia zobrazuje tragédiu mimoriadne talentovaného maliara Eugana Witlu, ktorý „ v honbe za bohatstvom spája svet ozajstného umenia s požiadavkami dolára“ 17) a marí tak svoj talent. Autor zobrazuje ľahostajnosť spoločnosti k naozajstným talentom, ktorých diela by sa mohli stať skutočným kultúrnym klenotom, pričom vychádza i z vlastných pozorovaní a skúseností;
- zbierka cestopisných čŕt Sviatok v Indiane (1916) je autobiografickým dielom, ktoré autor napísal po návšteve miest a osád, v ktorých žil v čase svojho detstva. „Porovnáva minulosť s prítomnosťou a súčasne sú jeho cestopisné poznámky preniknuté skutočnou úctou k pracujúcim ľuďom a k ich neľahkému životu. So sympatiami opisuje ich jednoduchý, nenáročný životný štýl, horlí za ozajstnú slobodu osobnosti;“ 18)
- Slobodní a iné poviedky (1918), zbierka obsahuje 11 poviedok napísaných v rozličných rokoch. Viaceré z nich sú autobiografické, iné podávajú obraz 'škaredých' stránok amerického života- neľútostnú konkurenciu a boj o existenciu, rasovú nenávisť, korupciu;
- zbierka Dvanásť mužov (1919), svojou formou inklinujú diela k poviedke a novele, ale autor ich nazval jednoducho „príbehmi.“ V každom z týchto príbehov môžeme poľahky nájsť typické znaky novinárskej črty, autobiografickej skice aj beletrie.„Sú to poviedky o svojráznych charakteroch ľudí s rôznym postojom k životu, filozofické a zároveň preniknuté autorovým živým temperamentom. V každom z týchto príbehov vystupuje aj spisovateľ. Stručne porozpráva, ako sa zoznámil s hrdinom, potom sa zakaždým stiahne do úzadia, do tieňa a zostáva iba akýmsi nezaujatým pozorovateľom a chladným rozprávačom.“19) Téma príbehov je rozmanitá, autor zobrazuje dôsledky egoizmu, honby za bohatstvom, výstredného života, ale i neschopnosť jednotlivca bojovať proti nim, chladnosť a anonymitu cirkvi.

- tragédia Hrnčiarova ruka (1919),ktorej názov mu vnukla jedna z básní Omara Chajjáma. Hlavným motívom hry je príbeh sexuálneho maniaka Isidora Berchanského. Prekypujúc telesnými vášňami, zavraždí jedenásťročné dievča, zhrozí sa svojho činu a spácha samovraždu;
- v zbierke Bite bubny (1920) autor vyjadruje svoj kladný postoj k jednoduchým americkým ľuďom a dožaduje sa skutočnej osvety, vytýčenia rozumného cieľa a nie falošnej spravodlivosti a predstieraného milosrdenstva;
- autobiografické dielo Kniha o mne, neskôr vydávaná pod názvom Novinárske dni(1922), autor rozpráva o svojej novinárskej práci v Chicagu, Saint Louise, Pittsburghu a New Yorku. „Čitateľ sa môže oboznámiť so zákulisnou činnosťou redakcií najväčších novín. Zároveň spisovateľ otvorene porozprával o svojom živote v tých dávnych rokoch, o svojich radostiach a starostiach, o prvej láske a prvom sklamaní;“ 20)
- knižka Farba veľkého mesta (1923) zahrňuje spisovateľove skice o New Yorku a jeho obyvateľoch, napísané v období 1898-1919;
- román Americká tragédia (1925), za námet tohto románu si zvolil skutočný príbeh, ktorý sa odohral v roku 1916. Chudobný úradník Chester Gillette, ktorý pracoval v továrni svojho bohatého strýka, zviedol robotníčku Grace Brownovú a tá čakala dieťa. V tom čase sa Chester prostredníctvom svojich príbuzných zoznámil s bohatou dedičkou, ktorej sa zapáčil. No v ich ceste stojí Grace a Chester sa rozhodne zbaviť jej. Sľúbi Grace, že si ju vezme, a nič netušiacu dievčinu pozve na výlet po jazere. V hlbočine ju omráči tenisovou raketou, prevráti čln a sám pláva k brehu.
- jediná zbierka básní Nálady rytmické a deklamované (1926), autor v nej vyjadruje svoju filozofiu v „lyrickej a emocionálnej podobe;.“ 21)
- zbierka noviel Reťaze(1927), obsahuje 15 noviel, ktoré autor napísal v rôznych obdobiach svojho života, zobrazuje dôsledky slepej lásky k nehodnej žene, slabošstva a odovzdania sa osudu, bezvýchodiskovosť postavenia chudobných, dedičnú biedu;

- zbierka noviel o osude rôzneho typu žien Galéria žien (1929), témami noviel sú nešťastná láska, problémové manželstvo, úloha ženy v spoločnosti, osudy umelca, súcit s hladnými. Všetky sú napísané s presnou znalosťou ženskej psychológie;
- autobiografické dielo Svitanie (1931), v ktorom autor opísal svoje detstvo a mladosť.
„Mnohí kritici sa čudovali, s akou úprimnosťou rozprával spisovateľ o svojom chudobnom detstve, o svojich príbuzných a známych, o ťažkých časoch, keď si hľadal zamestnanie, a o vyčerpávajúcej a otupujúcej práci v kuchyni úbohého špinavého bufetu pre chudobných. Na stranách knižky ožívali maličké mestečká a osady štátu Indiana, v ktorých spisovateľ strávil svoje detstvo;“ 22)
- súbor esejí Tragická Amerika (1931) je kritickým ohlasom autora na úplatkárstvo sudcov, veľkú moc cirkvi, duchové zotročovanie más, finančné machinácie ututlávané pod plášťom dobročinnosti, rast zločinnosti v krajine;
- Amerika stojí za záchranu (1941), knižka je výsledkom autorovej účasti na protifašistickom boji a súčasne sa v nej venuje svojím typickým témam, ktorým je postavenie chudobných obyvateľov Ameriky;
- posmrtne vydaný román Opora (1946), v ktorom autor spracoval osud rodiny kvakerov Barnesovcov v 3 generáciách. Román nastoľuje odveký problém vzťahov medzi otcami a deťmi. Patriarchálno- náboženský svet sa pod vplyvom modernej doby, jej morálky rúca, nedokáže prispôsobiť svoje pravidlá súčasnému spôsobu života. Toto autor zobrazil prostredníctvom pádu a rozpadu rodiny;
- posmrtne vydaný román Stoik (1947) je treťou časťou Trilógie túžby;

2.Obsah analyzovaného diela
1.kniha:
Do deja vstupuje čitateľ v čase, keď je hlavný hrdina románu, Clyde Griffiths vo veku 12 rokov. Je to syn misionárov a kazateľov, veľmi ortodoxne založených, ktorým ich práca prináša hmotné strádanie a časté sťahovanie. Od detstva ho vychovávali podľa dogiem a náboženských presvedčení v duchu vlastného učenia, no napriek tomu Clyde s pribúdajúcimi rokmi, čoraz viac stráca záujem a porozumenie pre prácu svojich rodičov.
„ Naozaj rodinný život, ako sa na ňom chlapec zúčastňoval, a rôzne duševné a hmotné skúsenosti, ktoré dosiaľ zažil, nevedeli ho presvedčiť o skutočnosti a účinnosti toho, v čo jeho otec a matka verili a čo kázali.“ 23)
Clyde podľahne čaru bohatstva, snaží sa oslobodiť od svojej rodiny, túži sa vydať na cestu, prinášajúcu úspech a slávu. Prvým krokom je preňho zamestnanie, ktoré nachádza. Stáva sa pomocníkom predavača v obchode so sódou.
„Clyde sa predsa len rozhodol prijať toto zaujímavé miesto. Ako sa mu vtedy zdalo, otvárali sa mu dvere do k budúcemu stálemu povolaniu- a to mu dosiaľ chýbalo. Napokon v jeho očiach to nebolo nevýhodné, obchod si vyžadoval jeho prítomnosť až do polnoci, pričom vo dne mal mať za to niekoľko hodín voľno. A to znamenalo, že nebude musieť byť večer doma a konečne už nebude ako chlapci, ktorí musia byť doma o desiatej. Nemohli od neho žiadať, aby sa zúčastňoval na náboženských zhromaždeniach, iba ak v nedeľu, ba ani vtedy nie, lebo mali pracovať aj v nedeľu popoludní a večer.“ 24)
Neostáva na tomto mieste ale dlho.