Do Lycurgu hľadajúc si prácu prichádza i Roberta Aldenová a zamestná sa v Clydovom oddelení.. Zapáčia sa jeden druhému, začínajú sa tajne stretávať, napriek továrenskému zákazu udržiavania vzťahov medzi zamestnancami.
„Vyvrcholenie toho stretnutia, ako si to Roberta i Clyde uvedomovali, bolo iba predohrou mnohých schôdzok a radostí, ktoré mali užívať neurčitý čas. Našli lásku. Boli rozkošne šťastní, nech ich čakali hocijaké problémy pri riešení tejto situácie.“ 35)
Ich známosť sa najmä pod vplyvom Clydovho naliehania mení na milenecký pomer, čo však neostane bez následkov a Roberta otehotnie. V tom čase sa už ale Clyde zoznamuje so Sondrou Finchleyovou, bohatou dcérou majiteľa továrne, ktorá ho uvedie do života lycurgskej smotánky.
„Clydovi sa zdalo, že dosiaľ nevidel ženskú bytosť, ktorá by bola natoľko hodná obdivu. Pôsobila naňho elektricky, rozochvievala ho, roznecovala v ňom čudnú pálčivú bolesť, čo znamená chcieť a nemať.“ 36)
Očarený jej pôvabom i záujmom, ktorý oňho prejavuje, snaží sa Clyde zbaviť sa nejakým spôsobom záväzku viažuceho ho k Roberte. Posiela ju k doktorovi, ale ten odmieta pomôcť a Roberta naňho čoraz viac nalieha, aby si ju vzal za ženu. Zatiaľ mu Sondra sľúbi, že po dovŕšení osemnásteho roku s ním utečie a tajne sa zosobášia. V tom čase by už však vysvitli všetky okolnosti ohľadom Clydovho utajovaného vzťahu a mladík je postavený pred situáciu, kedy sa musí rozhodnúť, no riešenie nenachádza.

Vtedy sa mu náhodou dostáva do rúk novinový článok.
„DVOJNÁSOBNÁ TRAGICKÁ NEHODA NA ÚZKOM JAZERE- PREVRÁTENÝ ČLN A KLOBÚKY PLÁVAJÚCE NA HLADINE SVEDČIA O PRAVDEPODOBNEJ SMRTI DVOCH ŽIVOTOV VO VÝLETNOM MIESTE NEĎALEKO PITTDFIELDU- NAŠLA SA MŔTVOLA NEZNÁMEHO DIEVČAŤA- TELO JEJ SPOLOČNÍKA DOSIAĽ NENAŠLI.“ 37)
Pod jeho vplyvom ani si poriadne neuvedomujúc svoje konanie, naplánuje Clyde Robertinu vraždu- chce ju zaviesť na opustené jazero a prevrhnúť čln, čo by znamenalo dievčininu smrť, nakoľko nevie plávať. Ako ubieha čas, Roberta čoraz viac nalieha a Clyde nevidiac inú možnosť, chce postupovať podľa tohto plánu. Zavedie ju na Veľké volavčie jazero, kde si prenajmú čln a vyberú sa pozrieť si okolie.
„ V zmätenom a rozrušenom duševnom stave, ledva si uvedomujúc význam svojich pohybov a slov, vzal kufrík a viedol Robertu k nástupišti pri hostinci. Hodil kufrík do člna a opýtal sa zamestnanca v požičovni, na ktorom mieste by sa dali urobiť pekné snímky. Keď si vypočul bezvýznamnú informáciu, pomohol Roberte vstúpiť do člna (zdalo sa mu, že je skoro hmlistá postava, ktorá nastupuje do neskutočnej loďky na imaginárnom jazere), pobral sa za ňou, sadol si do prostriedku a uchopil veslá.“ 38)
Tu ale Clyde stráca odvahu, nie je schopný vykonať takýto strašný čin.

„V tejto chvíli zmätku, pred tou naliehavou potrebou konať pocítil zrazu, že mu ochabla vôľa, že stratil odvahu a nemá dosť zúrivosti a nenávisti. Roberta zo svojho sedadla vzadu hľadela na jeho zmenenú, rozpálenú tvár, v ktorej sa zračili nerozhodnosť a šialenstvo. Čítala v nej zmes neistoty a strachu (bol to odpor proti smrti, proti vražednej brutalite, ktorá pôsobí smrť).“ 39)
Zbiera sa však v ňom veľký hnev na seba, že je „slaboch“, na Robertu, že ho núti oženiť sa, na všetky okolnosti s tým súvisiace, a keď sa Roberta k nemu nahne, takmer mimovoľne ju udrie. Ako sa snaží pomôcť jej, čln sa prevráti a obaja padnú do vody.
„„Ale bál sa niečo podniknúť- nechcel nič urobiť- chcel jej iba povedať, že si ju nikdy, nikdy nevezme za ženu- že nikdy neodíde a neožení sa s ňou, aj keby o ňom všetko prezradila- že je zaľúbený do Sondry a bude sa držať iba jej. No nevládal povedať ani to. Cítil hnev, zmätok, nenávisť. A keď sa k nemu priblížila a chcela ho chytiť za ruku, vziať mu aparát a položiť ho do člna, vrhol sa na ňu, nie aby jej ublížil, ale aby sa od nej oslobodil- aby sa ho nedotkla- aby sa zbavil jej prosebného, utešujúceho, súcitného pohľadu- jej prítomnosti- a to navždy- ó bože! Avšak sotil ju tak silno (aparát ešte vždy pevne držal v ruke), že ju nielen udrel po nose, po perách a po brade, ale odstrčil ju k ľavému okraju člna, ktorý sa naklonil až po hladinu vody. Vzrušený jej úzkostlivým výkrikom (ktorý vyvolalo kolísanie člna i úder po nose a po perách) vstal a naklonil sa k nej napoly s úmyslom, aby ju zadržal, a napoly s úmyslom aby sa jej ospravedlnil za úder. Pri tom pokuse však celkom prevrhol čln a obaja hneď padli do vody.“ 40)
Uvedomí si, že sa mu pričinením náhody podarilo dosiahnuť prvotný zámer. Nepomôže Roberte a ona sa utopí. Sám dopláva k brehu a opúšťa miesto tragédie podľa pôvodného plánu- ide za Sondrou.