3.kniha:
Robertino telo sa podarí vyloviť a vidiac na tvári stopy po údere, začína sa vyšetrovanie vedené prokurátorom Masonom.
„Ale o krátky čas vzrušenie ešte väčšmi vzrástlo, keď popoludní jeden z chlapcov, čo pátrali po utopencoch, našiel Robertinu mŕtvolu. Vytiahol ju za sukňu a hneď zbadal stopy po úderoch na jej perách, na nose a nad pravým okom. Účastníkom pátrania sa to hneď zdalo podozrivé.“ 41)
Netrvá dlho, prídu Clydovi na stopu a zatýkajú ho. Prípad sa stáva veľmi medializovaným a voči Clydovi sa zdvihne pobúrená mienka verejnosti.
„Takto sa vynoril zo severných lesov neobyčajne významný a senzačný zločin so všetkými čarovne farbistými, pritom však mravne i duchovne odpornými prvkami- s láskou, romantikou, bohatstvom, chudobou a smrťou. A zrazu sa vo všetkých časopisoch zjavili pútavé články o tom, kde a ako žil Clyde v Lycurgu, s kým sa stýkal, ako vedel tajiť svoje styky s jedným dievčaťom, kým zrejme zamýšľal ujsť s druhým. A telegrafické dopyty sa hrnuli z New Yorku, z Chicaga, z Bostonu, z Philadelphie, zo San Francisca a z iných miest amerického východu i západu, a to buď priamo Masonovi, alebo zástupcom Associated Press alebo United Press v tomto kraji.“ 42)

Strýko Griffiths mu zaplatí obhajobu- právnikov Belknapa a Jephnsona, ktorí majú za úlohu očistiť meno Griffithovcov. Začína sa súdne pojednávanie. Právnici vymyslia pre Clyda obhajobu, do ktorej zložito posplietali dôkazy a neumožnia Clydovi povedať pravdu. Postupne sa do tejto siete zamotáva. Prokurátor Mason prichádza s novými dôkazmi a už je neskoro obhajobu meniť. Clyde je odsúdený na smrť popravením v elektrickom kresle.
„Clyde Griffiths, súd rozhodol, že ste vinný z vraždy prvého stupňa, ktorý ste spáchali na Roberte Aldenovej, a preto vás odsudzuje na trest smrti.“ 43)
Tu prichádza Clydova matka, ktorá sa snaží našetriť veľkú sumu peňazí potrebnú na odvolanie. Usporadúva prednášky, na ktorých vyberá vstupné a korunku za korunkou sa jej to podarí. Ani odvolanie však nie je úspešné. Clydov osud je nezvratný.
„Uvedomil si známe šúchanie nôh, keď ho viedli čoraz bližšie k tým dverám. Už sú tu. Už ich otvorili. A tu je konečne kreslo, ktoré tak často vídal v snoch- ktorého sa tak bál- ku ktorému teraz musel pristúpiť. Tisli ho bližšie a bližšie k nemu- doň- cez dvere, ktoré sa otvorili, aby mohol vojsť do miestnosti, ale hneď ich za ním zavreli a tým sa uzavrel celý jeho pozemský život, ako ho poznal.“ 44)
3. Štruktúra analyzovaného diela

Literárny druh: epika
Literárny žáner: román
Žánrový druh: spoločenský román s kriminálnou zápletkou (z hľadiska tematiky), psychologický román, (z hľadiska spracovania, zobrazenia literárnej postavy)

3.1 Ideovo-tematický plán
3.1.1 Časopriestor
Dej románu je situovaný do amerických miest Kansas City, Lycurgus, Bridebug, Auburn (kde sa nachádza Dom smrti), do oblasti Veľkého volavčieho jazera. Sú to miesta, z ktorých každé svojím spôsobom poznačilo osudy hlavného hrdinu, pričom v každom z nich zaujímal odlišné postavenie, každé z nich znamenalo určitú vývojovú fázu jeho života. Dielo ako celok nám tiež podáva široký obraz životného prostredia nielen hlavnej postavy, ale tiež mnohých spoločenských tried vo všeobecnosti, od najošarpanejších chalúp po prekrásne vily.
Pokiaľ ide o časovú rovinu diela, čitateľ sa tu v celom románe stretáva so skutočnosťou neudania jediného roku, v ktorom sa dej odohráva.(Môžeme sa len domnievať, že ide pravdepodobne o medzivojnové obdobie.) Autor tým chce naznačiť všeobecnosť situácie(osud Clyda Griffithsa nadobúda všeobecne platné, charakteristické črty), ktorú v Americkej tragédii zobrazuje. Už v tom čase šlo o pomerne častý jav (samotný literát zozbieral za svojho života 15 veľmi podobných prípadov) a rovnako je to i v súčasnosti. I tu sa ukazuje nadčasovosť Dreiserovej tvorby.
Časový záber diela môžeme vidieť na živote hlavného hrdinu, do deja vstupuje ako 15-ročný a čitateľ môže jeho osudy sledovať ďalších osem rokov až do jeho smrti.

3.1.2 Téma
Ústrednou témou Dreiserovho románu je podrobný obraz americkej spoločnosti. Autor poukazuje na jej veľkú diferenciáciu, z toho vznikajúce priepastné a ťažko prekonateľné rozdiely medzi jednotlivými spoločenskými vrstvami, čo často vedie zo strany vyšších vrstiev k snahe izolovať sa, až k triednej diskriminácii.
Je nám predstavená morálka spoločnosti, jej hodnoty, predstavy o naplnení ľudského šťastia, chápaného ako dosiahnutie „amerického sna.“ Táto verejne prezentovaná predstava sa stáva oficiálnou ideou Ameriky, podporovanou predovšetkým vládnucimi vrstvami a vštepovanou každému jedincovi. Podľa spoločenských kritérií správne koná ten, koho konečným cieľom je dosiahnutie úspechu, dobrého postavenia, nadobudnutie majetku.
Práve preto citovo labilnejší, nevyspelí jedinci nenachádzajúci silu vzdorovať takémuto modelu, nevidia možnosť vymaniť sa spod vplyvu spoločnosti, sú ňou (de)formovaní. Nevytvárajú si vlastné názory, postoje, podriaďujú svoje túžby a myšlienky normám amerického života. Zároveň je ľudská individualita zobrazená, nielen ako jedinec sociálne ale tiež fyziologicky determinovaný, ovplyvňovaný tak spoločenským prostredím, ako i svojou biologickou podstatou, pudmi.

Literát zobrazuje i zákulisné praktiky americkej politiky, kedy nie vždy je postavené právo jedinca na spravodlivosť(spravodlivý súd) nad záujmy a egoizmus vyššie postavených predstaviteľov moci. Tieto záujmy sú dosahované aj nekalými manipuláciami- príkladom je falšovanie dôkazov v procese s Clydom.
„Ale na aparáte neboli stopy po krvi. A krvavé škvrny nezbadali ani na dne, ani na boku člna, ktorý priviezli do Bridgeburgu, aby ho dôkladne preskúmali. Ani na rohožke, čo bola na dne člna, nezistili stopy po krvi. Burton Burleigh bol prefíkaný chlapík, aký by sa sotva našiel v podobných odľahlých okresoch. Zišlo mu na um, ako ľahko by si zadovážili nezvratné dôkazy, keby si niekto zarezal do prsta a nakvapkal trochu krvi na rohožku, na okraj člna alebo na hranu aparátu. Myslel aj na to, že by bolo veľmi jednoduché vytrhnúť Roberte dva alebo tri vlasy a navliecť ich na hranu aparátu alebo na hák vesla, na ktorom sa našiel jej závoj. Po dlhom a tajnom uvažovaní rozhodol sa navštíviť márnicu bratov Lutzovcov a zadovážiť si niekoľko Robertiných vlasov.
A tak toho istého dňa, keď Mason a Heit znovu merali rany na Robertinej tvári a hlave, Burleigh ľstivo navliekol dva Robertine vlasy medzi viečko a šošovku aparátu.“ 45)