Theodore Dreiser: Americká tragédia

Obsah
1. Životopisné údaje a prehľad tvorby
1.1. Životopisné údaje
1.2. Prehľad tvorby
2. Obsah analyzovaného diela
3. Štruktúra analyzovaného diela
3.1. Ideovo- tematický plán
3.1.1 Časopriestor
3.1.2 Téma
3.1.3 Motívy
3.1.4 Rozprávač
3.1.5 Postavy
3.1.6 Konflikt
3.1.7 Ideový rozbor, posolstvo
3.1.8 Významové zafarbenie
3.2 Kompozičný plán
3.2.2 Horizontálne členenie textu
3.2.3 Fázy sujetovej organizácie
3.2.4 Vertikálne členenie textu
3.3 Jazykový plán
3.3.1 Príznakové jazykové prostriedky
3.3.2 Figúry
3.3.3 Trópy
3.3.4 Štýl autora
4. Môj názor na literárne dielo
5. Zoznam citovanej literatúry
6. Zoznam použitej literatúry

Obrazová príloha
1.Životopisné údaje a prehľad tvorby
1.1. Životopisné údaje

Theodore Herman Albert Dreiser
Narodil sa 27.8.1871 v Terre Haute v štáte Indiana ako dvanáste dieťa chudobného nemeckého prisťahovalca Johna Paula Dreisera a dcéry zámožného farmára Sarah Márie Shanabovej, po starom otcovi z Moravy. Pokiaľ ide o vzťah Theodorovej matky a otca, od prvých chvíľ sa im do cesty stavalo veľa prekážok. Rodičia Sarah, prívrženci neveľkej náboženskej sekty, nesúhlasili so sobášom svojej dcéry s katolíkom, a to prinútilo mladý pár v roku 1851 tajne utiecť a zosobášiť sa. Tento čin však ešte viac rozhneval Sarahinu rodinu, najmä otca, čo malo za následok jej vydedenie a vzájomné odcudzenie až do konca ich života. Spočiatku osud mladým manželom žičil, už v čase sobáša mal John Paul Dreiser stálu prácu v továrni na pradenie vlny v meste Dayton (štát Ohio). Neskôr sa Dreiserovci sťahujú do Indiany, kde sa stali spolumajiteľmi pradiarne vlny. Ale ich šťastie netrvalo dlho:
„Požiar zničil továreň i zásoby. Onedlho i samého Johna Dreisera dokaličilo na stavbe, kde pracoval. A na dovŕšenie všetkých nešťastí im jeden po druhom zomreli traja najstarší synovia. Všetky tieto tragédie zlomili sily i ducha Johna Paula Dreisera a pre rodinu nastali ťažké roky tuláckeho života i útrap.“ 1)
Terre Haute, miesto narodenia Theodora Dreisera bolo „typickým provinčným mestečkom amerického Stredného Západu. Uhoľné bane, liehovar, železničné depo a zlieváreň ocele poskytovali prácu obyvateľom mesta a jeho okolia. V sedemdesiatych rokoch 19.st. mestečko Terre Haute malo asi 17 000 obyvateľov a vyše 90% z nich žilo z veľmi skromných zárobkov, ktoré poberali za dvanásťhodinový pracovný deň. Miestny boháči bývali vo vilách s končistými strechami na avenue Wabash, a deťúrence bedárov so závisťou pokukovali na rozľahlé trávniky pred vilami, kvetinové záhony a riečnym pieskom vysypané chodníky. Avenue Wabash bola skutočnou oázou v zaprášenom a začmudenom mestečku prízemných drevených domov.“ 2)

V jednom z takýchto domov, v najchudobnejšej štvrti mesta, bývala i rodina Dreiserovcov v čase príchodu malého Theodora na svet.
„Spisovateľovo rané detstvo bolo vyplnené mystickými povesťami a náboženskými predsudkami, hladom a chladom. Obklopovala ho chudoba, tmárstvo a ťažká práca. Len matkina láska a prejavy nežnosti skrášľovali život dengľavého, chorľavého Theodora. Mrzutý, do náboženských úvah pohrúžený otec prestal byť oporou rodiny a všetka ťarcha o výchovu detí doľahla na matkine plecia.“ 3) Práve toto bolo prostredie, z ktorého vychádzala spisovateľova cesta životom, a ktoré ovplyvnilo a poznačilo nielen samotnú osobnosť autora, ale aj jeho rozsiahlu tvorbu. Ako šesťročný začína Dreiser navštevovať neveľkú nemeckú katolícku školu, ktorá ho má podľa otcovho želania naučiť rovnako základným zručnostiam čítania, písania ako i hlbšej láske k Bohu a ovládaniu katechizmu. Stáva sa ale skôr opak, Theodore nenachádza záľubu v dlhých bohoslužbách, modlitbách a v ortodoxnej viere jeho rodičov, čo mu ostalo až do konca života. I preto je pre neho radosťou, keď po neustálom sťahovaní, spôsobenom dlhmi rodiny u veriteľov, prestupuje ako 16-ročný do všeobecnej necirkevnej školy, kde sa po prvýkrát stretáva s klasickou literatúrou svetových autorov. Po jej skončení ale nemôže v štúdiu ďalej pokračovať pre nedostatok financií. Chce si teda nájsť zamestnanie v novinách, no bez praxe pracuje iba ako upratovač, umývač riadu, poslík, nosič...

V roku 1889 sa stretáva so svojou bývalou učiteľkou, ktorá vidiac Theodorov zjavný literárny talent, rozhodne sa mu pomôcť. Uhradí mu všetky náklady spojené s jedným rokom štúdia na univerzite v meste Bloomingtone, kde sa spisovateľ venuje latinčine, filozofii, geometrii, algebre, ale najviac literatúre a histórii. Úspešne skladá skúšky, no ďalej mu už nie je umožnené študovať. Stáva sa koncipistom v obchode s nehnuteľnosťami, ale ani tu nezotrvá dlho. Kancelária je zrušená a Dreiser prijíma prácu rozvážača prádla. Takto sa dostáva do styku s predstaviteľmi všetkých spoločenských vrstiev a spoznáva ešte dôkladnejšie ich svet. Sám spisovateľ hovorí: „Tieto rozmanité skupiny ľudí a sám spôsob, ako splácali účty, odovzdávali a preberali svoju bielizeň, boli takou lekciou psychológie, na ktorú nikdy nezabudnem.“ 4) V roku 1892 nastupuje na voľné reportérske miesto v chicagských novinách Daily Globe. Tu je Theodore zasvätený do novinárskej práce, učí sa koncipovať články, získavať informácie. Skúša si nájsť i lepšie miesto, sťahuje sa z miesta na miesto, pracuje v redakciách novín v St. Louise, Clevelande, Buffale a v Pittsburghu, kde ho „hneď v prvých dňoch pôsobenia zarazil ostrý kontrast medzi chudobnými a bohatými štvrťami mesta.“ 5)
Začína sa zaujímať o život robotníkov a mnohé svoje skúsenosti z tohto obdobia zobrazuje ďalej vo svojej tak žurnalistickej, ako i románovej a poviedkovej tvorbe.
„Theodore navštívil najchudobnejšie štvrte mesta a zašiel i do takých brlohov, aké ešte za svojho života nevidel. Najväčšmi ho udivili tváre robotníkov, tváre ľudí, ktorí nepoznali v živote nič iné, len ťažkú prácu. Príliš namáhavá, neľudská práca, otupujúca a ubíjajúca každú myšlienku, bola ich jediným údelom.“ 6)
V roku 1895 prijíma spisovateľ ponuku svojho brata Paula, úspešného textára pesničiek. Odchádza do New Yorku, kde sídli hudobná firma, ktorej spolumajiteľom je i Paul, a pripravuje sa na pozíciu šéfredaktora časopisu Every Month, ktorý firma zamýšľa vydávať. Pracuje tu až do roku 1897, kedy pre vzniknuté rozpory odchádza a chce sa venovať písaniu čŕt a článkov. „Hrdinami jeho čŕt sú bedári i boháči, maliari i hudobníci, businessmani i prostí robotníci.“ 7)
V rokoch 1879-1899 rôzne americké časopisy uverejnili vyše 100 článkov s Dreiserovým podpisom. Spisovateľ sa stáva uznávaným, robí interwiev s mnohými slávnymi osobnosťami, čo dosiahli úspech v oblasti obchodu, vedy, umenia a literatúry. 28. decembra 1898 Theodore Dreiser uzatvára vo Washingtone manželstvo so Sarou Whitovou, ktorú spoznal ešte za pôsobenia v chicagských novinách na jednej zo svojich ciest. Mladomanželia odchádzajú do New Yorku a začínajú spoločný život. Na naliehanie svojho priateľa púšťa sa Dreiser do písania svojho prvého románu Sestra Carrie. Práca na románe netrvala ani celý rok, problémy sa však vyskytli ešte pred jeho predstavením verejnosti. F. Doubleday pod vplyvom amerického spisovateľa F. Norrisa, ktorý román čítal a bol ním uchvátený, súhlasil s vydaním, ale neskôr ho označil za nemorálny, priečiaci sa dobrému vkusu a chcel od zmluvy odstúpiť.

Keď neuspel, vydáva román v roku 1900, avšak bez akejkoľvek reklamy, takže sa predalo len pár knižiek a autor si navyše získal v očiach verejnosti povesť nepublikovateľného. Mnohé časopisy odmietajú i jeho články a reportáže. Zatiaľ čo roku 1899 bolo uverejnených okolo 50 spisovateľových príspevkov, roku 1901 ich vyšlo iba dvanásť a roku 1903 dokonca iba dva. Autor už ďalej nenachádza potešenie v svojej práci, stráca duševnú rovnováhu a dostáva sa do ťažkej depresie.
„Posiela ženu k jej rodičom a sťahuje sa do žobráckej chatrče v Brooklyne za 1 dolár a 25 centov týždenne, hladuje, dovoľuje si denne kúpiť iba fľašku mlieka a kúsok chleba. Chodieva na trh, kde si občas nájde jablko, cibuľu alebo zemiak spadnutý z predavačovho pultu. Odnáša si to starostlivo do svojej izbietky, aby si v samote na tom pochutnal. Už začína mávať halucinácie, zhoršuje sa mu zrak, stupňujú sa mu neuralgické bolesti.“ 8) Je rozhodnutý ukončiť svoj život skokom do rieky, našťastie sa tak nestane. Pomáha mu brat Paul potom, ako sa náhodne stretnú. Obaja zabúdajú na vzájomné roztržky a Paul zaplatí Theodorovi 6-týždňový pobyt v prepychovom sanatóriu neďaleko New Yorku, kde sa jeho zdravotný stav zlepšuje. Opäť nachádza prácu v novinách, píše reportáže a poviedky, postupne sa vypracúva a postupuje na čoraz vyššie miesta. V apríli 1906 sa stáva redaktorom časopisu Brodway Magazine a v roku 1907 dokonca šéfredaktorom časopiseckého združenia Butterick. To vydávalo tri masové ženské časopisy s celkovým nákladom okolo 1 milióna výtlačkov.

„Na Dreiserov podnet časopisy združenia čoskoro zorganizovali celonárodnú kampaň na pomoc deťom sirotám, horliac za osvojenie si sirôt bezdetnými rodinami. Pod tlakom tejto kampane prezident Roosevelt zvolal v januári 1909 Národnú konferenciu, ktorá založila Národnú ligu na záchranu detí.“ 9)
V takomto postavení mal Dreiser veľký vplyv medzi literátmi i vydavateľmi a preukazuje nevšedné riadiace schopnosti. Problémy sa vyskytli nečakane na inej strane- v literátovom súkromnom živote. Po nezhodách, ktoré už dlhšie pretrvávali medzi ním a jeho ženou, nadviaže Theodor vzťah s mladou 18- ročnou výtvarníčkou Thelmou Gudlippovou, pracujúcou tiež pre časopisecké združenie Butterick. S takýmto vývojom udalostí, ale nesúhlasí Thelmina matka a požaduje od vedenia Buttericku, aby svojho šéfredaktora prepustili, inak vzťah zverejní. To by ale poškodilo povesť časopisu, a tak je Theodor nútený koncom septembra 1910 odísť.
Rozhodne sa napriek nešťastnému osudu svojho prvého románu venovať svoj čas literárnej tvorbe a konečne zaznamenať všetky myšlienky, námety a motívy, čo už dlho nosil v hlave, no pre prácu v novinách ich ešte nestihol položiť na papier. Ako prvý mu vychádza román Jennie Gerthardtová v októbri 1911, ktorý kritika prijala vcelku priaznivo a autor sa zamýšľa nad vydaním ďalšieho diela, tentoraz z úplne iného prostredia. Začína súčasne písať romány Finančník a Titan, ktoré majú tvoriť prvé dva diely plánovanej trilógie, nazvanej Trilógia Túžby.

Ako prvý vychádza Finančník, ale ešte pred vydaním Titana začiatkom roku 1912 cestuje Dreiser do Európy. V Anglicku trávi vyše mesiaca oboznamujúc sa s krajinou. Potom navštívi Francúzsko, Taliansko, Nemecko, Holandsko a Monako. Tu sa venuje písaniu cestopisných čŕt, ktoré po návrate do Ameriky vydáva pod súhrnným názvom Štyridsiatnik na cestách. Kritika prijala dielo kladne, ale míňalo sa zle a neprinieslo spisovateľovi väčší dôchodok. Rovnako je to i s Titanom.
„Spisovateľ vkladal doň nemalé nádeje. Dúfal, že jeho vydaním si podstatne zlepší finančnú situáciu. Ale román neprijala verejnosť s nadšením. Oficiálna kritika ho vyhlásila za 'nudný', jeho príbeh za 'nemožný', hrdinu za 'amorálneho' a samého spisovateľa za 'nenormálneho Američana'. Nie div, že po takejto kritike sa knižka predávala slabo a honorár za ňu nestačil ani na vyrovnanie preddavkov. Nepochopenie románu zo strany kritiky a čitateľskej verejnosti spisovateľa ubíjalo a plodilo v jeho hlave pochybnosti o zmysle práce.“ 10)

Dreiser, hlboko sklamaný takýmto výsledkom, odkladá prácu na tretej časti trilógie, no nevzdáva sa úplne a plánuje napísať román z umeleckého prostredia. Ten vychádza v roku 1915, ale očakávaný výsledok sa nedostavil, práve naopak. Na román Génius je vydaný zákaz rozširovania Spolkom proti nerestiam- polooficiálnou organizáciou, ktorú orgány štátu New York poverili uvádzať do života zákony zamerané proti nemravnosti. Opätovne mohol byť vydaný až v roku 1923.
„Ani útoky moralistov a životné príkoria nemohli Dreisera zlomiť a spisovateľ húževnato pokračuje vo svojej práci. Keďže cenzori najtvrdšie útočili na žáner, v ktorom Dreiser dosahoval najlepšie výsledky, je nútený preorientovať sa.“ 11) Na jeseň 1916 mu vyšla zbierka cestopisných čŕt Slávnosť v Indiane s ilustráciami F. Bootha, v rokoch 1918-1919 zbierky poviedok Slobodní a iní a Dvanásť mužov, no ani to spisovateľovu finančnú situáciu podstatne nezlepšilo.
„Neskoršie sa priznal, že v tom období celý týždeň žil z desiatich dolárov. Ale nie hmotná situácia trápila Dreisera najväčšmi. Ako uvádzali jeho blízki, v tom čase ho najväčšmi trápilo, že nemôže písať diela, ktoré by brojili proti morálke ľudí okolo neho.“ 12) Neskoršie, na jar 1919, vychádza spisovateľova hra Hrnčiarova ruka a v roku 1921 ju provincetownské experimentálne divadlo uviedlo na newyorskej scéne. Ale hra, ani na javisku, ani v knižnom vydaní nemala úspech.
V tom istom roku sa Dreiser spoznáva s Helen Richardsonovou.

„Táto známosť vniesla do spisovateľovho života veľké zmeny: Helen bola jeho vernou družkou do posledných dní. Jej vpád do svojho života porovnával Dreiser so slnečným lúčom, ktorý náhle prenikol do podzemia.“ 13) Začínajú spolu cestovať po USA, odchádzajú do Kalifornie, Saint Luisa, Južnej Karolínie, Mexika, Seattlu, Vancouvru a na tri roky sa ubytujú v Los Angeles. Spisovateľ v týchto rokoch vydáva zbierku Bite, bubny! , autobiografické dielo Novinárske dni a knižku Farba veľkého mesta, ale všetka jeho pozornosť sa upriamuje do budúcnosti- opäť plánuje napísať román, ktorým by konečne prelomil nezáujem verejnosti.
Autorova túžba poukázať na svoju tvorbu sa splnila. Román Americká tragédia, ktorý vyšiel v roku 1925 vyvoláva čoraz väčšie ohlasy u širokých vrstiev ľudí, dobre sa predáva, kladne ju prijíma i kritika, je zaraďovaná do čítania literatúry na univerzitách. Dreiser sa stáva známym, poskytuje rozhovory, opätovne sa vydávajú jeho staršie diela. Román je sfilmovaný i upravený do divadelnej hry, postupne sa prekladá do mnohých svetových jazykov. Spisovateľ nadobudol majetok a spolu s Helen začína znova cestovať. Navštevuje Európu, medzi inými aj Československo a ZSSR. Tu sa bližšie oboznamuje s komunizmom a marxistickými teóriami, čo prirodzene vyplýva z jeho tvorby, ktorá je jasne postavená na právach širokých vrstiev obyvateľstva.
Na jeseň v roku 1930 bol nominovaný na Nobelovu cenu, nezískal ju však, čo bolo prekvapením pre mnohých literárnych znalcov toho obdobia. Naďalej je literárne činný, vychádzajú mu diela Galéria žien, Svitanie, Nálady rytmické a deklamované, Tragická Amerika. Venuje sa verejnej činnosti. V septembri 1940 sa v Chicagu konala zakladajúca konferencia Americkej spoločnosti boja za mier, na ktorej zvolili Dreisera za jedného z jej podpredsedov. Zapája sa nepriamo i do boja proti fašizmu v Španielsku. „Zúčastnil sa konferencie, ktorá sa konala pod predsedníctvom francúzskeho ministra zahraničných vecí , kde verejne vyslovil svoju mienku proti fašizmu. Odsúdil anglickú a francúzsku politiku nezasahovania. Bolo to jedno z najvášnivejších vystúpení na konferencii. Hovoril o nespravodlivom vzťahu k španielskym republikánom, nachádzajúcim sa vo veľmi ťažkej situácií, ako aj o nevyhnutnosti zastaviť bombardovanie otvorených miest.“ 14)
Účasťou spisovateľa na tomto boji je i dielo Amerika stojí za záchranu, vydané v roku 1942. V tomto roku sa tiež uskutoční sobáš Theodora Dreisera s Helen Richardsonovou, dlhoročnou a vernou družkou spisovateľa. V roku 1944 sa rozhodla Americká akadémia umení a literatúry vyznamenať spisovateľa čestnou medailou, udeľovanou raz za päť rokov za vynikajúce úspechy v oblasti umenia a literatúry.

V lete roku 1945 vstupuje spisovateľ do Komunistickej strany USA, čo bolo v jeho prípade pomerne logickým krokom- celý život venoval boju za sociálne a ľudské práva najširších vrstiev, a práve komunistická strana bola tou, ktorá hlásala dodržiavanie takýchto práv vo svojom programe.
Napriek pokročilému veku, spisovateľ stále pracuje. Napíše nový román Opora a dokončuje svoje dlhoročné dielo Trilógiu túžby poslednou časťou románom Stoik. Spisovateľ chcel na ňom ešte porobiť posledné úpravy, no nemohol už svoj zámer uskutočniť.
28. decembra 1945 zomiera Theodore Dreiser v Hollywoode.

1.2 Prehľad tvorby
Tvorba Theodora Dreisera vo všeobecnosti je poznačená celým spisovateľovým životom: detstvom, novinárskou praxou, poznaním kontrastu prostredí medzi oboma pólmi spoločenského rebríčku, štúdiom diel Zolu, Balzaca, Dostojevského i dielom Herberta Spencera- jeho teóriami sociálneho darwinizmu. V poviedkovej, no predovšetkým románovej tvorbe nachádza čitateľ autobiografické črty, hlavne z obdobia spisovateľovho detstva. U niektorých diel sú dokonca i celé dejové línie kópiou životných osudov Dreiserových blízkych či známych. Charakteristický je uňho podrobný obraz psychologickej motivácie konania jeho postáv, ale najmä detailný opis a dôležitosť faktov, niekedy až faktografickosť, čo pramení z jeho dlhoročného pôsobenia vo svete žurnalistiky. Typický je tiež Dreiserov záujem o svet úspešných podnikateľov, finančníkov, businessmanov, no nie je to jediný typ hrdinu, s akým sa v jeho tvorbe stretávame.

- prvá poviedka Zabudnutý (august 1896), obsahovo veľmi prostá a pripomínajúca baladu brata Paula, ktorá mu priniesla popularitu. Hlavnou postavou je dokaličený výhybkár, ktorý ležiac v nemocnici každý deň túžobne očakáva list. Celou svojou bytosťou sa naň upiera, no list neprichádza a muž umiera. Témou tejto prvotiny autora je ľudská opustenosť, clivota a samota. Poviedka sa na stranách časopisu Every Month však stratila a autor ju už nikdy viac neuverejnil;
- román Sestra Carrie (1900) s naturalistickými prvkami, ktorého základ tvoria epizódy zo života spisovateľovej sestry Emmy. Tá sa premenila na osemnásťročnú Caroline Meeberovú, hlavnú hrdinku románu, neúprosne sa derúcou za svojimi snami, bez zábran využívajúc svoj pôvab a slabosť mužov okolo nej. Ideou, ktorú chcel autor v románe zobraziť, ale nie je kritika konania Carrie a jej mimomanželských sexuálnych vzťahov, je to predovšetkým kritika americkej spoločnosti, ktorá ovláda životy jednotlivcov svojimi sociálnymi zákonmi, puritánskou morálkou, pričom napĺňanie americkej túžby po bohatstve a sláve, neumožňuje nájsť jednoduché šťastie. „I hlavnú hrdinku každý nový stupienok na ceste hore pripravuje o priateľov a zbavuje úprimnosti a prostoty, až je privedená k osamelosti a duševnej prázdnote;“ 15)

- román Jennie Gerhartová (1911), ktorého hlavným motívom je osud chudobného amerického dievčaťa, taktiež v mnohom podobný osudu ďalšej Dreiserovej sestry. Postava Jennie, sa však v mnohom odlišuje od predchádzajúcej autorovej hrdinky, „nielenže sa nestáva pokornou otrokyňou spoločnosti, ale napriek všetkým životným okolnostiam, napriek spoločnosti, ktorá jej berie milovaného človeka, utvára si vlastný svet dobroty a láskyplnosti, taký odlišný od všetkého, čo ju obklopuje.“ 16) Román je hlboko sociálne dielo, ktoré je zamerané proti zaslepenosti ľudí, náboženským dogmám či sociálnej nespravodlivosti, zároveň je to i román o obrovskej ženskej láske, ktorá sa neriadi pokryteckou morálkou spoločnosti;
- román Finančník (1912), prvá časť Trilógie túžby (Titan, Stoik) zobrazujúcej život známeho milionára Charlesa T. Yerkesa, ktorého spisovateľ v diele pomenoval Frank Algernon Cowperwood. Tento finančný magnát začal budovať svoju kariéru tesne pred občianskou vojnou a zomrel na začiatku 20. storočia, pričom dosiahol mimoriadne bohatstvo a vplyv. Témou Dreiserovej Trilógie túžby je tiež obraz americkej politiky, korupcie, rozkrádania verejných prostriedkov, nekalých manipulácií a podvodov, hrabivosť a bezohľadnosť veľkého businessu, finančné aféry, zákulisné stánky americkej demokracie, egoizmus jednotlivcov, ktorí majú v rukách moc,
Franka Cowperwooda nevynímajúc;
- autobiografické dielo Štyridsiatnik na cestách (1913), sú to črty o Dreiserovej ceste po Európe v roku 1912;
- román Titan (1914), druhá časť Trilógie túžby;
- román Génius (1915) z umeleckého prostredia zobrazuje tragédiu mimoriadne talentovaného maliara Eugana Witlu, ktorý „ v honbe za bohatstvom spája svet ozajstného umenia s požiadavkami dolára“ 17) a marí tak svoj talent. Autor zobrazuje ľahostajnosť spoločnosti k naozajstným talentom, ktorých diela by sa mohli stať skutočným kultúrnym klenotom, pričom vychádza i z vlastných pozorovaní a skúseností;
- zbierka cestopisných čŕt Sviatok v Indiane (1916) je autobiografickým dielom, ktoré autor napísal po návšteve miest a osád, v ktorých žil v čase svojho detstva. „Porovnáva minulosť s prítomnosťou a súčasne sú jeho cestopisné poznámky preniknuté skutočnou úctou k pracujúcim ľuďom a k ich neľahkému životu. So sympatiami opisuje ich jednoduchý, nenáročný životný štýl, horlí za ozajstnú slobodu osobnosti;“ 18)
- Slobodní a iné poviedky (1918), zbierka obsahuje 11 poviedok napísaných v rozličných rokoch. Viaceré z nich sú autobiografické, iné podávajú obraz 'škaredých' stránok amerického života- neľútostnú konkurenciu a boj o existenciu, rasovú nenávisť, korupciu;
- zbierka Dvanásť mužov (1919), svojou formou inklinujú diela k poviedke a novele, ale autor ich nazval jednoducho „príbehmi.“ V každom z týchto príbehov môžeme poľahky nájsť typické znaky novinárskej črty, autobiografickej skice aj beletrie.„Sú to poviedky o svojráznych charakteroch ľudí s rôznym postojom k životu, filozofické a zároveň preniknuté autorovým živým temperamentom. V každom z týchto príbehov vystupuje aj spisovateľ. Stručne porozpráva, ako sa zoznámil s hrdinom, potom sa zakaždým stiahne do úzadia, do tieňa a zostáva iba akýmsi nezaujatým pozorovateľom a chladným rozprávačom.“19) Téma príbehov je rozmanitá, autor zobrazuje dôsledky egoizmu, honby za bohatstvom, výstredného života, ale i neschopnosť jednotlivca bojovať proti nim, chladnosť a anonymitu cirkvi.

- tragédia Hrnčiarova ruka (1919),ktorej názov mu vnukla jedna z básní Omara Chajjáma. Hlavným motívom hry je príbeh sexuálneho maniaka Isidora Berchanského. Prekypujúc telesnými vášňami, zavraždí jedenásťročné dievča, zhrozí sa svojho činu a spácha samovraždu;
- v zbierke Bite bubny (1920) autor vyjadruje svoj kladný postoj k jednoduchým americkým ľuďom a dožaduje sa skutočnej osvety, vytýčenia rozumného cieľa a nie falošnej spravodlivosti a predstieraného milosrdenstva;
- autobiografické dielo Kniha o mne, neskôr vydávaná pod názvom Novinárske dni(1922), autor rozpráva o svojej novinárskej práci v Chicagu, Saint Louise, Pittsburghu a New Yorku. „Čitateľ sa môže oboznámiť so zákulisnou činnosťou redakcií najväčších novín. Zároveň spisovateľ otvorene porozprával o svojom živote v tých dávnych rokoch, o svojich radostiach a starostiach, o prvej láske a prvom sklamaní;“ 20)
- knižka Farba veľkého mesta (1923) zahrňuje spisovateľove skice o New Yorku a jeho obyvateľoch, napísané v období 1898-1919;
- román Americká tragédia (1925), za námet tohto románu si zvolil skutočný príbeh, ktorý sa odohral v roku 1916. Chudobný úradník Chester Gillette, ktorý pracoval v továrni svojho bohatého strýka, zviedol robotníčku Grace Brownovú a tá čakala dieťa. V tom čase sa Chester prostredníctvom svojich príbuzných zoznámil s bohatou dedičkou, ktorej sa zapáčil. No v ich ceste stojí Grace a Chester sa rozhodne zbaviť jej. Sľúbi Grace, že si ju vezme, a nič netušiacu dievčinu pozve na výlet po jazere. V hlbočine ju omráči tenisovou raketou, prevráti čln a sám pláva k brehu.
- jediná zbierka básní Nálady rytmické a deklamované (1926), autor v nej vyjadruje svoju filozofiu v „lyrickej a emocionálnej podobe;.“ 21)
- zbierka noviel Reťaze(1927), obsahuje 15 noviel, ktoré autor napísal v rôznych obdobiach svojho života, zobrazuje dôsledky slepej lásky k nehodnej žene, slabošstva a odovzdania sa osudu, bezvýchodiskovosť postavenia chudobných, dedičnú biedu;

- zbierka noviel o osude rôzneho typu žien Galéria žien (1929), témami noviel sú nešťastná láska, problémové manželstvo, úloha ženy v spoločnosti, osudy umelca, súcit s hladnými. Všetky sú napísané s presnou znalosťou ženskej psychológie;
- autobiografické dielo Svitanie (1931), v ktorom autor opísal svoje detstvo a mladosť.
„Mnohí kritici sa čudovali, s akou úprimnosťou rozprával spisovateľ o svojom chudobnom detstve, o svojich príbuzných a známych, o ťažkých časoch, keď si hľadal zamestnanie, a o vyčerpávajúcej a otupujúcej práci v kuchyni úbohého špinavého bufetu pre chudobných. Na stranách knižky ožívali maličké mestečká a osady štátu Indiana, v ktorých spisovateľ strávil svoje detstvo;“ 22)
- súbor esejí Tragická Amerika (1931) je kritickým ohlasom autora na úplatkárstvo sudcov, veľkú moc cirkvi, duchové zotročovanie más, finančné machinácie ututlávané pod plášťom dobročinnosti, rast zločinnosti v krajine;
- Amerika stojí za záchranu (1941), knižka je výsledkom autorovej účasti na protifašistickom boji a súčasne sa v nej venuje svojím typickým témam, ktorým je postavenie chudobných obyvateľov Ameriky;
- posmrtne vydaný román Opora (1946), v ktorom autor spracoval osud rodiny kvakerov Barnesovcov v 3 generáciách. Román nastoľuje odveký problém vzťahov medzi otcami a deťmi. Patriarchálno- náboženský svet sa pod vplyvom modernej doby, jej morálky rúca, nedokáže prispôsobiť svoje pravidlá súčasnému spôsobu života. Toto autor zobrazil prostredníctvom pádu a rozpadu rodiny;
- posmrtne vydaný román Stoik (1947) je treťou časťou Trilógie túžby;

2.Obsah analyzovaného diela
1.kniha:
Do deja vstupuje čitateľ v čase, keď je hlavný hrdina románu, Clyde Griffiths vo veku 12 rokov. Je to syn misionárov a kazateľov, veľmi ortodoxne založených, ktorým ich práca prináša hmotné strádanie a časté sťahovanie. Od detstva ho vychovávali podľa dogiem a náboženských presvedčení v duchu vlastného učenia, no napriek tomu Clyde s pribúdajúcimi rokmi, čoraz viac stráca záujem a porozumenie pre prácu svojich rodičov.
„ Naozaj rodinný život, ako sa na ňom chlapec zúčastňoval, a rôzne duševné a hmotné skúsenosti, ktoré dosiaľ zažil, nevedeli ho presvedčiť o skutočnosti a účinnosti toho, v čo jeho otec a matka verili a čo kázali.“ 23)
Clyde podľahne čaru bohatstva, snaží sa oslobodiť od svojej rodiny, túži sa vydať na cestu, prinášajúcu úspech a slávu. Prvým krokom je preňho zamestnanie, ktoré nachádza. Stáva sa pomocníkom predavača v obchode so sódou.
„Clyde sa predsa len rozhodol prijať toto zaujímavé miesto. Ako sa mu vtedy zdalo, otvárali sa mu dvere do k budúcemu stálemu povolaniu- a to mu dosiaľ chýbalo. Napokon v jeho očiach to nebolo nevýhodné, obchod si vyžadoval jeho prítomnosť až do polnoci, pričom vo dne mal mať za to niekoľko hodín voľno. A to znamenalo, že nebude musieť byť večer doma a konečne už nebude ako chlapci, ktorí musia byť doma o desiatej. Nemohli od neho žiadať, aby sa zúčastňoval na náboženských zhromaždeniach, iba ak v nedeľu, ba ani vtedy nie, lebo mali pracovať aj v nedeľu popoludní a večer.“ 24)
Neostáva na tomto mieste ale dlho.
„Čoskoro sa však ukázalo, že toto zamestnanie, hoci sa v ňom naučil, ako sa miešajú nápoje a ako možno zarobiť až dvanásť dolárov týždenne, neukojí tak skoro túžby a ctižiadostivé snahy, ktoré mu hlodali v duši.“ 25)
Onedlho sa zamestná ako poslíček v hoteli Green Davidson. Dennodenne tu stretáva úspešných ľudí a čoraz viac sa im túži podobať.
„A kde len pozrel, prechádzali sa alebo sedeli vážni muži, dôstojné ženy, mladíci a dievčatá, všetci elegantne oblečení podľa najnovšej módy, na ružových tvárach pohoda a spokojnosť. Taký prepych! To teda znamená byť bohatým, byť dôležitou osobnosťou vo svete, mať peniaze. Znamená to, že môžete robiť, čo sa vám páči. Že iní ľudia obsluhujú vás, tak ako teraz on. Že vám patrí všetok tento prepych. Že chodíte kedykoľvek a kamkoľvek, ako sa vám zachce. A tak zo všetkých vplyvov, čo mohli v tom čase priaznivo alebo škodlivo ovplyvniť Clydov vývoj, najnebezpečnejší preňho, vzhľadom na jeho povahu, bol azda vplyv hotela Green Davidson, ktorý medzi dvoma americkými pohoriami vynikal nad ostatné hotely svojím materialistickým a frivolným prostredím.“ 26)
Zoznamuje sa s inými poslíčkami, chlapcami približne v jeho veku a trávi v ich spoločnosti i veľkú časť svojho voľného času. Nasleduje ich do podnikov, kde sa opíjajú, do herní, tancovať i do nevestinca.

„Hoci bol Clyde pripravený toto všetko nenávidieť, hoci bol presiaknutý náhľadmi a životnými pravidlami, ktoré boli v priamom rozpore so všetkým, čo tu videl alebo čo sa tomu podobalo, jednako bol svojou prirodzenosťou taký zmyselný, romantický a pohlavne vyhladovaný, že namiesto hnusu bol očarený. Koniec koncov mal pred sebou krásu, i keď hrubú a zmyselnú, ale odhalenú a predajnú.“ 27)
„Začal pociťovať slasť osobnej slobody vetriť vzduch vlastného života, plného príjemných dobrodružstiev, a nijaké matkine námietky ho už nemohli zadržať.“ 28)
Stretáva sa s Hortensiou Briggsovou, ktorá sa stáva jeho prvou láskou. Jeho city ale nie sú opätované. Dievča ho využíva a Clyde zaslepený svojou túžbou, plní jej všetky priania.
„Bol na prvý pohľad celkom omráčený čarom úsmevu, kúzelnou mocou pohybov a mladosti a bol by dal i urobil hocičo za ďalší úsmev, pohľad alebo stisk ruky. Na jeho poblúznení nič nemenila skutočnosť, že išlo o dievča, ktoré samo nevedelo, čo chce, a práve dospievalo do obdobia, že jej pripadalo vhodné i osožné využívať chlapcov svojho veku alebo o niečo starších, aby si tak zadovážila všetky potešenia a šaty, po ktorých túžila.“ 29)
Spoločnosť tvorená Clydom, Hortensiou a ich priateľmi sa vyberie na výlet autom, ktoré im nepatrí a ktoré si vzali bez toho, aby o tom jeho majiteľ vedel. Pri ceste späť, keď sa ponáhľajú zrazia malé dievčatko a utekajú na aute preč.
„Dieťa spadlo a prešli ho kolesá voza. Všetci sa hneď vrhli k nemu. Sparser sa obzrel a videl, ako rastie zástup okolo ležiaceho tela. Zmocnila sa ho nevýslovná panika; v duchu videl políciu, väzenie, majiteľa auta, rozličné druhy prísneho trestu. Ani sa neporadil s ostatnými, ktorých ohromilo toto nešťastie, zaradil prvú rýchlosť, potom druhú a tretiu, pridal plyn a čo najrýchlejšie uháňal k najbližšej križovatke.“ 30)
Opäť idú veľkou rýchlosťou, čo spôsobí nehodu, vozidlo sa prevráti.

„Auto narazilo do kameňov, odrazilo sa a vbehlo do hromady dreva. Hŕba sa zrútila, predné kolesá vybehli vysoko na klady, auto sa prevrátilo na ľavý bok a ostalo ležať na tráve a snehu blízko chodníka. Bolo počuť treskot rozbitého skla a nárazy tiel.“ 31)
Clydovi a niektorým ďalším sa podarí vyliezť z neho, no zo strachu pred políciou a zatknutím, opúšťa Kansas City, nerozlúčiac sa ani s rodičmi.
„Aj Clyde si naraz uvedomil, čo by preňho znamenalo, keby ho chytili- ako by sa všetky jeho plány na rozkošný život skončili v hanbe a pravdepodobne vo väzení- a dal sa tiež na útek.“ 32)

2.kniha:
Po odchode z Kansas City, mení si Clyde meno, skúša šťastie v rôznych zamestnaniach a cestuje z miesta na miesto. V Chicagu sa stretáva so starým priateľom, ktorý mu vybaví miesto poslíčka v klube Union League.
„ Clyde mal príležitosť opäť zblízka pozorovať život, ktorý na nešťastie mocne pôsobil na jeho skreslené predstavy o dôležitosti spoločenského postavenia. Do tohto klubu prichádzala deň čo deň taká duchovná a spoločenská elita, akú Clyde nikdy pred tým nevidel. Boli to poprední mužovia nielen zo všetkých štátov jeho vlasti, ale zo všetkých krajín a svetadielov.“ 33)
Tu spoznáva svojho bohatého strýka Samuela Griffithsa- ten mu ponúkne prácu v továrni na výrobu golierov, v ktorej je majiteľom. Clyde ponuku prijíma odchádza do Lycurgu, kde stojí továreň a kde žije i strýko s rodinou. Hoci sprvu pracuje iba v práčovni, postupne sa stáva vedúcim oddelenia a nadobúda vážnosť, čo je podmienené najmä tým, že je príbuzným Griffithovcov, ktorí majú významné postavenie v tamojšej spoločnosti.
„Na Clyda hlboko zapôsobili jej neobvyklé úctivé spôsoby, nikdy v živote s ním nikto tak ohľaduplne nezaobchádzal. Predstavte si, je ozajstným príbuzným tej bohatej a vplyvnej rodiny!“ 34)
Do Lycurgu hľadajúc si prácu prichádza i Roberta Aldenová a zamestná sa v Clydovom oddelení.. Zapáčia sa jeden druhému, začínajú sa tajne stretávať, napriek továrenskému zákazu udržiavania vzťahov medzi zamestnancami.
„Vyvrcholenie toho stretnutia, ako si to Roberta i Clyde uvedomovali, bolo iba predohrou mnohých schôdzok a radostí, ktoré mali užívať neurčitý čas. Našli lásku. Boli rozkošne šťastní, nech ich čakali hocijaké problémy pri riešení tejto situácie.“ 35)
Ich známosť sa najmä pod vplyvom Clydovho naliehania mení na milenecký pomer, čo však neostane bez následkov a Roberta otehotnie. V tom čase sa už ale Clyde zoznamuje so Sondrou Finchleyovou, bohatou dcérou majiteľa továrne, ktorá ho uvedie do života lycurgskej smotánky.
„Clydovi sa zdalo, že dosiaľ nevidel ženskú bytosť, ktorá by bola natoľko hodná obdivu. Pôsobila naňho elektricky, rozochvievala ho, roznecovala v ňom čudnú pálčivú bolesť, čo znamená chcieť a nemať.“ 36)
Očarený jej pôvabom i záujmom, ktorý oňho prejavuje, snaží sa Clyde zbaviť sa nejakým spôsobom záväzku viažuceho ho k Roberte. Posiela ju k doktorovi, ale ten odmieta pomôcť a Roberta naňho čoraz viac nalieha, aby si ju vzal za ženu. Zatiaľ mu Sondra sľúbi, že po dovŕšení osemnásteho roku s ním utečie a tajne sa zosobášia. V tom čase by už však vysvitli všetky okolnosti ohľadom Clydovho utajovaného vzťahu a mladík je postavený pred situáciu, kedy sa musí rozhodnúť, no riešenie nenachádza.

Vtedy sa mu náhodou dostáva do rúk novinový článok.
„DVOJNÁSOBNÁ TRAGICKÁ NEHODA NA ÚZKOM JAZERE- PREVRÁTENÝ ČLN A KLOBÚKY PLÁVAJÚCE NA HLADINE SVEDČIA O PRAVDEPODOBNEJ SMRTI DVOCH ŽIVOTOV VO VÝLETNOM MIESTE NEĎALEKO PITTDFIELDU- NAŠLA SA MŔTVOLA NEZNÁMEHO DIEVČAŤA- TELO JEJ SPOLOČNÍKA DOSIAĽ NENAŠLI.“ 37)
Pod jeho vplyvom ani si poriadne neuvedomujúc svoje konanie, naplánuje Clyde Robertinu vraždu- chce ju zaviesť na opustené jazero a prevrhnúť čln, čo by znamenalo dievčininu smrť, nakoľko nevie plávať. Ako ubieha čas, Roberta čoraz viac nalieha a Clyde nevidiac inú možnosť, chce postupovať podľa tohto plánu. Zavedie ju na Veľké volavčie jazero, kde si prenajmú čln a vyberú sa pozrieť si okolie.
„ V zmätenom a rozrušenom duševnom stave, ledva si uvedomujúc význam svojich pohybov a slov, vzal kufrík a viedol Robertu k nástupišti pri hostinci. Hodil kufrík do člna a opýtal sa zamestnanca v požičovni, na ktorom mieste by sa dali urobiť pekné snímky. Keď si vypočul bezvýznamnú informáciu, pomohol Roberte vstúpiť do člna (zdalo sa mu, že je skoro hmlistá postava, ktorá nastupuje do neskutočnej loďky na imaginárnom jazere), pobral sa za ňou, sadol si do prostriedku a uchopil veslá.“ 38)
Tu ale Clyde stráca odvahu, nie je schopný vykonať takýto strašný čin.

„V tejto chvíli zmätku, pred tou naliehavou potrebou konať pocítil zrazu, že mu ochabla vôľa, že stratil odvahu a nemá dosť zúrivosti a nenávisti. Roberta zo svojho sedadla vzadu hľadela na jeho zmenenú, rozpálenú tvár, v ktorej sa zračili nerozhodnosť a šialenstvo. Čítala v nej zmes neistoty a strachu (bol to odpor proti smrti, proti vražednej brutalite, ktorá pôsobí smrť).“ 39)
Zbiera sa však v ňom veľký hnev na seba, že je „slaboch“, na Robertu, že ho núti oženiť sa, na všetky okolnosti s tým súvisiace, a keď sa Roberta k nemu nahne, takmer mimovoľne ju udrie. Ako sa snaží pomôcť jej, čln sa prevráti a obaja padnú do vody.
„„Ale bál sa niečo podniknúť- nechcel nič urobiť- chcel jej iba povedať, že si ju nikdy, nikdy nevezme za ženu- že nikdy neodíde a neožení sa s ňou, aj keby o ňom všetko prezradila- že je zaľúbený do Sondry a bude sa držať iba jej. No nevládal povedať ani to. Cítil hnev, zmätok, nenávisť. A keď sa k nemu priblížila a chcela ho chytiť za ruku, vziať mu aparát a položiť ho do člna, vrhol sa na ňu, nie aby jej ublížil, ale aby sa od nej oslobodil- aby sa ho nedotkla- aby sa zbavil jej prosebného, utešujúceho, súcitného pohľadu- jej prítomnosti- a to navždy- ó bože! Avšak sotil ju tak silno (aparát ešte vždy pevne držal v ruke), že ju nielen udrel po nose, po perách a po brade, ale odstrčil ju k ľavému okraju člna, ktorý sa naklonil až po hladinu vody. Vzrušený jej úzkostlivým výkrikom (ktorý vyvolalo kolísanie člna i úder po nose a po perách) vstal a naklonil sa k nej napoly s úmyslom, aby ju zadržal, a napoly s úmyslom aby sa jej ospravedlnil za úder. Pri tom pokuse však celkom prevrhol čln a obaja hneď padli do vody.“ 40)
Uvedomí si, že sa mu pričinením náhody podarilo dosiahnuť prvotný zámer. Nepomôže Roberte a ona sa utopí. Sám dopláva k brehu a opúšťa miesto tragédie podľa pôvodného plánu- ide za Sondrou.
3.kniha:
Robertino telo sa podarí vyloviť a vidiac na tvári stopy po údere, začína sa vyšetrovanie vedené prokurátorom Masonom.
„Ale o krátky čas vzrušenie ešte väčšmi vzrástlo, keď popoludní jeden z chlapcov, čo pátrali po utopencoch, našiel Robertinu mŕtvolu. Vytiahol ju za sukňu a hneď zbadal stopy po úderoch na jej perách, na nose a nad pravým okom. Účastníkom pátrania sa to hneď zdalo podozrivé.“ 41)
Netrvá dlho, prídu Clydovi na stopu a zatýkajú ho. Prípad sa stáva veľmi medializovaným a voči Clydovi sa zdvihne pobúrená mienka verejnosti.
„Takto sa vynoril zo severných lesov neobyčajne významný a senzačný zločin so všetkými čarovne farbistými, pritom však mravne i duchovne odpornými prvkami- s láskou, romantikou, bohatstvom, chudobou a smrťou. A zrazu sa vo všetkých časopisoch zjavili pútavé články o tom, kde a ako žil Clyde v Lycurgu, s kým sa stýkal, ako vedel tajiť svoje styky s jedným dievčaťom, kým zrejme zamýšľal ujsť s druhým. A telegrafické dopyty sa hrnuli z New Yorku, z Chicaga, z Bostonu, z Philadelphie, zo San Francisca a z iných miest amerického východu i západu, a to buď priamo Masonovi, alebo zástupcom Associated Press alebo United Press v tomto kraji.“ 42)

Strýko Griffiths mu zaplatí obhajobu- právnikov Belknapa a Jephnsona, ktorí majú za úlohu očistiť meno Griffithovcov. Začína sa súdne pojednávanie. Právnici vymyslia pre Clyda obhajobu, do ktorej zložito posplietali dôkazy a neumožnia Clydovi povedať pravdu. Postupne sa do tejto siete zamotáva. Prokurátor Mason prichádza s novými dôkazmi a už je neskoro obhajobu meniť. Clyde je odsúdený na smrť popravením v elektrickom kresle.
„Clyde Griffiths, súd rozhodol, že ste vinný z vraždy prvého stupňa, ktorý ste spáchali na Roberte Aldenovej, a preto vás odsudzuje na trest smrti.“ 43)
Tu prichádza Clydova matka, ktorá sa snaží našetriť veľkú sumu peňazí potrebnú na odvolanie. Usporadúva prednášky, na ktorých vyberá vstupné a korunku za korunkou sa jej to podarí. Ani odvolanie však nie je úspešné. Clydov osud je nezvratný.
„Uvedomil si známe šúchanie nôh, keď ho viedli čoraz bližšie k tým dverám. Už sú tu. Už ich otvorili. A tu je konečne kreslo, ktoré tak často vídal v snoch- ktorého sa tak bál- ku ktorému teraz musel pristúpiť. Tisli ho bližšie a bližšie k nemu- doň- cez dvere, ktoré sa otvorili, aby mohol vojsť do miestnosti, ale hneď ich za ním zavreli a tým sa uzavrel celý jeho pozemský život, ako ho poznal.“ 44)
3. Štruktúra analyzovaného diela

Literárny druh: epika
Literárny žáner: román
Žánrový druh: spoločenský román s kriminálnou zápletkou (z hľadiska tematiky), psychologický román, (z hľadiska spracovania, zobrazenia literárnej postavy)

3.1 Ideovo-tematický plán
3.1.1 Časopriestor
Dej románu je situovaný do amerických miest Kansas City, Lycurgus, Bridebug, Auburn (kde sa nachádza Dom smrti), do oblasti Veľkého volavčieho jazera. Sú to miesta, z ktorých každé svojím spôsobom poznačilo osudy hlavného hrdinu, pričom v každom z nich zaujímal odlišné postavenie, každé z nich znamenalo určitú vývojovú fázu jeho života. Dielo ako celok nám tiež podáva široký obraz životného prostredia nielen hlavnej postavy, ale tiež mnohých spoločenských tried vo všeobecnosti, od najošarpanejších chalúp po prekrásne vily.
Pokiaľ ide o časovú rovinu diela, čitateľ sa tu v celom románe stretáva so skutočnosťou neudania jediného roku, v ktorom sa dej odohráva.(Môžeme sa len domnievať, že ide pravdepodobne o medzivojnové obdobie.) Autor tým chce naznačiť všeobecnosť situácie(osud Clyda Griffithsa nadobúda všeobecne platné, charakteristické črty), ktorú v Americkej tragédii zobrazuje. Už v tom čase šlo o pomerne častý jav (samotný literát zozbieral za svojho života 15 veľmi podobných prípadov) a rovnako je to i v súčasnosti. I tu sa ukazuje nadčasovosť Dreiserovej tvorby.
Časový záber diela môžeme vidieť na živote hlavného hrdinu, do deja vstupuje ako 15-ročný a čitateľ môže jeho osudy sledovať ďalších osem rokov až do jeho smrti.

3.1.2 Téma
Ústrednou témou Dreiserovho románu je podrobný obraz americkej spoločnosti. Autor poukazuje na jej veľkú diferenciáciu, z toho vznikajúce priepastné a ťažko prekonateľné rozdiely medzi jednotlivými spoločenskými vrstvami, čo často vedie zo strany vyšších vrstiev k snahe izolovať sa, až k triednej diskriminácii.
Je nám predstavená morálka spoločnosti, jej hodnoty, predstavy o naplnení ľudského šťastia, chápaného ako dosiahnutie „amerického sna.“ Táto verejne prezentovaná predstava sa stáva oficiálnou ideou Ameriky, podporovanou predovšetkým vládnucimi vrstvami a vštepovanou každému jedincovi. Podľa spoločenských kritérií správne koná ten, koho konečným cieľom je dosiahnutie úspechu, dobrého postavenia, nadobudnutie majetku.
Práve preto citovo labilnejší, nevyspelí jedinci nenachádzajúci silu vzdorovať takémuto modelu, nevidia možnosť vymaniť sa spod vplyvu spoločnosti, sú ňou (de)formovaní. Nevytvárajú si vlastné názory, postoje, podriaďujú svoje túžby a myšlienky normám amerického života. Zároveň je ľudská individualita zobrazená, nielen ako jedinec sociálne ale tiež fyziologicky determinovaný, ovplyvňovaný tak spoločenským prostredím, ako i svojou biologickou podstatou, pudmi.

Literát zobrazuje i zákulisné praktiky americkej politiky, kedy nie vždy je postavené právo jedinca na spravodlivosť(spravodlivý súd) nad záujmy a egoizmus vyššie postavených predstaviteľov moci. Tieto záujmy sú dosahované aj nekalými manipuláciami- príkladom je falšovanie dôkazov v procese s Clydom.
„Ale na aparáte neboli stopy po krvi. A krvavé škvrny nezbadali ani na dne, ani na boku člna, ktorý priviezli do Bridgeburgu, aby ho dôkladne preskúmali. Ani na rohožke, čo bola na dne člna, nezistili stopy po krvi. Burton Burleigh bol prefíkaný chlapík, aký by sa sotva našiel v podobných odľahlých okresoch. Zišlo mu na um, ako ľahko by si zadovážili nezvratné dôkazy, keby si niekto zarezal do prsta a nakvapkal trochu krvi na rohožku, na okraj člna alebo na hranu aparátu. Myslel aj na to, že by bolo veľmi jednoduché vytrhnúť Roberte dva alebo tri vlasy a navliecť ich na hranu aparátu alebo na hák vesla, na ktorom sa našiel jej závoj. Po dlhom a tajnom uvažovaní rozhodol sa navštíviť márnicu bratov Lutzovcov a zadovážiť si niekoľko Robertiných vlasov.
A tak toho istého dňa, keď Mason a Heit znovu merali rany na Robertinej tvári a hlave, Burleigh ľstivo navliekol dva Robertine vlasy medzi viečko a šošovku aparátu.“ 45)
3.1.3 Motívy
Statické - opisné
Statickými časti románu sú napríklad tie pasáže, kde autor opisuje prostredie, do akého zasadil dej (opis misijného domu, hotela Green Davidson, lycurgskej továrne na výrobu golierov, Wykeagskej ulice, oblasť jazier, Domu smrti.....)
„Cataquirský okres sa rozprestiera od najsevernejšieho okraja osady známej pod menom Trojmíľová zátoka na juhu až ku kanadským hraniciam na severe do vzdialenosti päťdesiatich míľ. Väčšinu tejto plochy pokrývajú lesy a jazerá, len tu a tam leží mestečko alebo osamelá osada, ako Koontz, Trávnaté jazero, Severné Wallaceovo jazero, hnedé jazero. Hlavným mestom je Brideburg, ktorý nemá viac než dvetisíc obyvateľov, zatiaľ čo v celom okrese žije pätnásťtisíc ľudí. Na námestí tohto mesta stojí stará, nie nepekná budova okresného súdu s kupolou a hodinami, nad ktorými poletujú holuby. Stojí oproti štyrom hlavným obchodným uliciam.“ 46)

Tiež je to vonkajšia i vnútorná charakteristika postáv, s ktorými sa čitateľ zoznamuje po prvý krát (Asa Griffiths, Hortensia, Roberta, Mason...)
„Bol to človek nenápadný vzhľadom i duševnými vlastnosťami, typický malomestský lekár. Bol vážny, opatrný, mravný, do istej miery nábožensky založený. Niektoré jeho náhľady boli pokrokové a niektoré také, že by ich úzkoprsý človek pokladal za úzkoprsé, ba za malicherné. Nevedomosť a obmedzenosť ľudí okolo neho mu dovoľovali, aby sa pokladal za učeného. Bol malý, zavalitý, mal okrúhlu, ale zaujímavú tvár, živé sivé oči a pekné usmievavé ústa. Krátke oceľovosivé vlasy si strihla na ježka z akejsi vidieckej márnomyseľnosti. Plecia mal ovisnuté, tučné, bucľaté a citlivé ruky viseli mu pozdĺž tela.“ 47)
Statickou časťou je i celý súdny proces. Sú v ňom pripomínané udalosti, ktoré sa už stali a dej nie je posúvaný ďalej, hoci z veľkej časti je tvorený dialógmi.
„-Ľúbili ste ju?
-Áno, pane.
-Veľmi?
-Veľmi.
-A bola i ona vtedy do vás taká zaľúbená?
-Áno, pane.
- Od samého začiatku?“ 48)
Statické- úvahové
Ale statické sú i vnútorné monológy Clyda Griffithsa, napriek tomu, že z druhého pohľadu posúvajú vnútornú dejovú líniu (a tou je vývoj charakteru hlavnej postavy) ďalej.

„Nebolo by to východisko? Aké uľahčenie a oslobodenie od problému, ktorý ho nivočí. Ale zasa- pozor- nie tak rýchle! Či si človek môže len pomyslieť na takíto riešenie ťažkého problému a nespáchať už vo svojom srdci zločin- hrozný, strašný zločin? Na také dačo neslobodno ani myslieť. To je zlé- zlé- veľmi zlé. Ale povedzme, že by sa niečo také stalo náhodou! To by znamenalo koniec všetkým jeho ťažkostiam s Robertou. Nemal by s ňou už nijaké trápenie- ani pre Sondru by si už nemusel robiť starosti. Všetko by sa vyriešilo ticho , bez stopy, bez zvady- skončilo by sa jeho súženie. Veď to je hrozné a nesmie, nesmie sa zapodievať podobnými plánmi. Nikdy, nikdy, nikdy!“ 49)
Dynamické
Dynamické sú tie motívy, ktoré výrazne posúvajú dej. Je to napríklad konanie postáv.
„Držal sa tesne áut, ktoré išli pred ním. Na križovatke Šestnástej a Washingtonskej ulice zbadal, že vľavo je voľná ulica. Zabočil do nej a hnal sa znovu na Wyandottskú ulicu. Práve keď sa blížil k rohu a chystal sa vo veľkej rýchlosti odbočiť, asi deväťročné dievčatko, ktoré bežalo cez križovatku, skočilo priamo pod uháňajúce vozidlo. Keďže nemal možnosť vyhnúť sa mu, narazil naň a vliekol ho niekoľko stôp, kým sa mu podarilo zastaviť.“ 50)
3.1.4 Rozprávač
V románe nachádzame vševediaceho rozprávača, čo je dôsledkom snahy autora podrobne analyzovať psychiku hlavnej literárnej postavy. Zobrazujúc detailne jeho myšlienkové pochody, zotierajú sa rozdiely medzi rovinou rozprávača a Clyda. Dochádza k prelínaniu pásma rozprávača a vnútorného monológu hlavného hrdinu.
„Kontrast medzi týmito dvoma prostrediami upevnil Clydovo rozhodnutie, že sa s Robertou neožení, do Biltzu za ňou nepôjde a nedovolí jej, aby sa sem vrátila, ak to bude možné. Veď to by znamenalo koniec všetkých radostí a rozkoší, ktoré mu v poslednom čase priniesla Sondrina spoločnosť. Nemohol by stráviť leto so Sondrou pri Dvanástom jazere. Znemožnilo by to Sondrin útek a sobáš s ňou. Preboha, nenašlo by sa nejaké riešenie? Nejestvuje východisko z hroznej situácie, v ktorej sa ocitol? A v záchvate zúfalstva vyvolanom tými dvoma listami, ktoré našiel vo svojej izbe, keď sa jedného teplého júnového večera vrátil z práce, hodil sa na posteľ a takmer sa rozplakal. Aké strašné položenie! Aký je hrozný tento neriešiteľný problém!“ 51)
Tento vševediaci rozprávač pristupuje ku zobrazovaniu skutočnosti objektívne, a preto môžeme povedať, že je súčasne objektívnym rozprávačom.

3.1.5 Postavy
Hlavné postavy: Clyde Griffiths, Roberta Aldenová, Sondra Finchleyová, Hortensia Briggsová, Orvill W. Mason, pani Elvira Griffithsová, Samuel Griffiths
Vedľajšie postavy: Belknap, Jephsen, Gilbert Griffiths, Duncan MacMillan, Bertina Cranstonová, Asa Griffiths, Dillard, Esta Griffithsová, Bella Griffithsová, Hegglund, Ear Newcomb, sudca Oberwaltzer, Burleigh,

Clyde Griffiths
Pre pochopenie charakteru a neskoršieho konania je potrebné ozrejmiť si tú časť jeho života, ktorá sa stala základom, pôdou pre vývoj jeho osobnosti- a tou časťou je jeho detstvo, život v Kansas City.
Nedá sa nevšimnúť si analógiu medzi prostredím, v akom vyrastal samotný autor a hlavný hrdina. Clydovi rodičia sú rodičmi Dreisera, Clydova sestra Esta, jednou z Dreiserových sestier. Autobiografické črty nás sprevádzajú od prvých strán. Podobnosť je nepopierateľná i v spôsobe života, aký bol typický pre obe osobnosti v mladom veku. Vychovávaný v chudobe, odmietajúc názory ortodoxne veriacich rodičov, sťahujúc sa z miesta na miesto, snažia sa obaja formovať svoje názory na svet. Ale tu sa všetka podobnosť končí, zatiaľ čo spisovateľ sa stavia ostro proti spoločnosti, celou jeho torbou sa nesie jej tvrdá kritika a odsúdenie. Clyde Griffiths, ktorého slabošskú povahu nebolo ťažké očariť leskom bohatstva a sladkosťou snov o úspechu a moci, napriek skromnosti, ktorá mu bola vštepovaná, podlieha vplyvu spoločnosti, prijíma jej predstavy, morálku, riadi sa nimi.

„I jemu nedávala pokoj odveká túžba stáda podobať sa ostatným“ 52)
Oporu nenachádza vo svojich rodičoch, nakoľko mu nerozumejú, rovnako ako on im. Ovplyvnený náhľadmi spoločnosti vidí svoju rodinu jej pohľadom. Z toho vyplýva hanba, ktorú pri svojich rodičoch pociťuje.
„Clyde si vždy uvedomoval, že práca jeho rodičov svetu neimponuje- že svet na ňu hľadí zvysoka.“ 53)
„Až do pätnásteho roku a v spomienkach ešte dlho potom ho trápili spôsob života a povolanie rodičov. Tak ako iní aj on ich pokladal za nízke a nedôstojné.“ 54)
Tak sa v Clydovi, ktorý nenachádza miesto v prostredí vlastnej rodiny, formuje viera v jeho predurčenosť do lepšieho sveta.
„Clyde bol totiž taký márnomyseľný a hrdý, aký bol chudobný. Bol jednou z tých výnimočných bytostí, ktoré sa pokladajú za čosi výnimočné. Nikdy celkom nesplynul s rodinou do ktorej patril, a nikdy sa necítil nijako mimoriadne zaviazaný tým, čo ho priviedli na svet.“ 55)
No Clydova osobnosť nebola len sociálne ovplyvnená. Dospievajúc, začína sa v ňom prejavovať i fyziologická determinácia, čo potvrdzuje naturalistické prvky, ktoré autor do diela vložil. A zo všetkých biologických faktorov sú to predovšetkým pudy- pohlavný pud, ktorý najviac vplýva na konanie literárneho hrdinu. Tu možno badať spisovateľov záujem o Freudove teórie libida v čase písania Americkej tragédie.
„Práve v tom čase začal sa v ňom prebúdzať pohlavný pud a silne ho zaujala a vzrušovala krása druhého pohlavia. Uvedomoval si, že ho dievčatá vábia a pôsobia na neho príťažlivosťou, ktorú on opätuje. Preto ho začali moriť starosti o odev a vzhľad- ako vyzerá on a ako vyzerajú iní chlapci. Trápila ho myšlienka, že nemá poriadny oblek a nevyzerá tak upravene a pôvabne, ako by si želal.“ 56)
Toto pôsobenie sociálneho i fyziologického determinovania nasmerovalo mladého Clyda na cieľ predstavovaný vidinou amerického šťastia. Derie sa za ním bezohľadne, podporovaný všeobecnou mienkou, že koná správne.
Táto bezohľadná cieľavedomosť a sebeckosť sa prejavuje uňho po celý život, no najmä v prípadoch, kedy sa ešte zvýši pôsobenie pudovej či sociálne determinovanej zložky jeho povahy.
Príkladom je jeho zoznámenie sa s tromi ženami jeho života, práve tu sa prejavuje zosilnenie pudovo ovládanej časti Clydovho zmýšľania. Sám autor ho nazýva „sexuálne nenormálnym mladíkom.“
„Pokiaľ sa Clyde pamätal, sexuálnosť prenikala a motivovala všetky jeho životné udalosti, s ktorými sa dosiaľ stretol.“ 57)
Tou prvou je Hortensia Briggsová. Už pri ich prvom zoznámení podlieha Clyde jej čaru.
„Zvláštna sladkosť jej úst a spôsob, ako ich špúlila, keď sa smiala, pôsobila na Clyda tak, že bol celý bez seba od obdivu a nadšenia. Zdala sa mu rozkošná- úžasná. Zapôsobila na neho tak, že začal rýchle prehĺtať a div sa nezadusil kávou, ktorú práve pil. Smial sa a pociťoval nepotlačiteľnú radosť.“ 58)
Ich vzťah je charakterizovaný ani nie tak vzájomnou láskou , ako snahou získať jeden od druhého niečo pre seba. Hortensia túži po peknom oblečení, Clyde po naplnení svojich sexuálnych potrieb. I keď nemôžeme povedať, že by ju nemal rád a nevážil si ju. Avšak je natoľko zaslepený svojimi pudmi, že svojím egoizmom ubližuje i ľuďom v jeho okolí. Odmieta dať matke peniaze pre Estu, lebo chce ich použiť na kúpu kabátu Hortensiu, za čo mu sľúbila naplnenie jeho predstáv.
„- Čoskoro bude potrebovať lekára a niekoho, kto by bol pri nej keď ja tam nebudem. Musím niekde zohnať peniaze- aspoň päťdesiat dolárov. Nemohol by si mi ich nejako zadovážiť, vypožičať si ich od svojich známych, aspoň na niekoľko týždňov? Veď by si ich mohol čoskoro vrátiť.
Hľadela na Clyda tak uprene, tak naliehavo, že sa cítil otrasený nástojčivou silou jej prosby.

- Ó mama,- zvolal veľmi znepokojene, keď si pomyslel na päťdesiat dolárov, ktoré mal vo vrecku, a uvedomil si, na aký účel ich schováva- bola to práve suma, ktorú matka tak potrebovala. -Neviem, či sa mi to podarí. Nepoznám bližšie ani jedného zo svojich kolegov. A nezarábajú si lepšie než ja. Azda si budem môcť vypožičať, ale neviem, či to bude stačiť.– Zarazil sa a prehĺtal naprázdno, lebo bol ťažké matke luhať. Vlastne nikdy nemal príležitosť luhať jej v takej trápnej situácii a takým opovrhovaniahodným spôsobom. Veď mal v tej chvíli päťdesiat dolárov u seba. Tie peniaze by vyriešili matkine starosti práve tak ako Hortensiine a použil by ich na slušnejší účel.
- A nemáš teraz pri sebe nejaké peniaze, čo by si mi mohol dať?- spýtala sa matka prosebne. Veď Estin stav si vyžadoval toľko vecí, za ktoré bolo treba platiť, a ona mala tak málo.
- Nie, mama, nemám,- povedal. Bezočivo hľadiac na matku. Videl matkino utrpenie a opovrhoval sám sebou, a zároveň sa ľutoval. Nevedel sa odhodlať vzdať sa Hortensie. Bez nej nemôže byť.“ 59)
Druhou ženou Clydovho života je Roberta Aldenová. Ich vzťah bol diametrálne odlišný, ale iba pokiaľ ide Robertino postavenie. Tá totiž Clyda na rozdiel od Hortensie skutočne milovala a jej jedinou požiadavkou za takúto veľkú dávku lásky bola prosba, aby ju nikdy nenechal opustenú a bez jeho pomoci. (Clyde však nemohol splniť ani túto žiadosť). I vo vzťahu k Roberte sa Clyde riadi svojim libidom. Tu jeho sexuálne túžby prerastú do takej miery, že porušuje pravidlá spoločnosti, keď sa s ňou stýka. To je uňho neobvyklé.
„Naproti tomu, hoci Roberta nepatrila k vznešenému svetu, na ktorý si robil nároky, bolo v nej niečo, čo ho nesmierne vábilo. Keďže deň o deň naňho čoraz väčšmi doliehala samota a dráždili ho isté ho isté chemické popudy, nemohol z nej spustiť oči- a ani ona z neho. Vymieňali si vyhýbavé, predsa však napäté a horúčkovité pohľady. A po jednom takomto jej pohľade- bol to rýchly a kradmý pohľad, ktorý nemal vidieť- pocítil v sebe slabosť a horúčku. Jej krásne ústa, pôvabné veľké oči, jej žiarivý, ale často plachý a záhadný úsmev! Ach, mala také pekné ramená- takú úhľadnú pružnú, nežnú a svižnú postavu i pohyby. Zmätok. Túžby. Hodiny pálčivosti a vzdychov.“ 60)

Hoci Clyde vie, ako mravne a nábožensky bola Roberta vychovávaná, po počiatočnej fáze jeho vzťahu začne na ňu naliehať a stanú sa milencami.
„Lebo hoci Clyde nikdy otvorene nepriznal, že jeho úmysly s Robertou sú iného rázu, než aké má zvyčajne mladík s dievčaťom, ktoré si váži, predsa len teraz, keď si našla nový byt, vzrástla jeho navykoreniteľná a možno aj pokarhaniahodná, no pritom veľmi ľudská a takmer nevyhnutná túžba po niečom väčšom- po možnosti čoraz väčšej dôvernosti v ich vzájomných stykoch. Chcel vládnuť na d všetkými Robertinými myšlienkami a činmi, takže časom by mu celkom patrila. Ale ako? Sobášom a obyčajným slušným a trvalým nažívaním, ktoré potom musí nastať? Nič podobné si Clyde ešte nikdy nepovedal. Lebo pri svojich stykoch s ňou alebo s hociktorým dievčaťom menej významného spoločenského postavenia, než mali Griffithovci, nepomýšľal na sobáš ako na zrejmé východisko.“ 61)
To je ďalší príklad sebeckosti hlavného hrdinu. Tu mu ale vstupuje do života tretia žena- Sondra Finchleyová, ktorá dokáže nielen zakryť, ale úplne vymazať Robertu z jeho života.
„Keď ju uvidel tak blízko seba v bielych hodvábnych večerných šatách a v ľahkých topánočkách a vnímal slabú vôňu jej voňavky, zmocňovalo sa ho rozochvenie. Rozpaľovala jeho obraznosť. Mladosť, krása, také bohatstvo- či to neznamená všetko? Ach. Keby som jej len mohol povedať, ako sa mi páči. Keby som ju len mohol objať a bozkať, vybozkávať ju a dosiahnuť, aby moje bozky opätovala. A bolo mu čudné, keď si spomenul na svoje prvé stretnutie s Robertou, že pri tejto myšlienke nepociťoval zmyselnú túžbu. Chcel iba ovládať túto dokonalú bytosť a hladkať ju. Z jeho očí priam žiarila táto silná túžba.“ 62)
Sondra sa stáva symbolom splnenia všetkých jeho snov. Úspechu, bohatstva, ale i krásy. Tieto tri postavy vplývali svojím dievčenským pôvabom, svojou krásou- zmyselnou(Hortensia), jemnou(Roberta) i povznášajúcou (Sondra) na Clydov život. Nedokázal sa tomu ubrániť.
V Clydovom živote dochádza k zmenám po zasiahnutí náhody, osudu, prípadne dôjde k nečakanému zvratu. Takouto je i udalosť, ktorá má hlboký dosah na ďalší vývin deja i vývinu psychiky hlavného hrdinu. Roberta otehotnie a to v čase, kedy sa Clydova myseľ upiera na spoločnú budúcnosť. Všetky jeho myšlienky sa točia len okolo Sondry a je možné povedať, že na osud Roberty mu až tak nezáleží.
„Skutočnosť, že ju už nemal rád ako kedysi, skresľovala v jeho mysli nároky, ktoré ona pokladala za oprávnené. Bol priveľmi zaľúbený do Sondry a táto nová láska mu nedovoľovala správne posudzovať situáciu.“ 63)
Nechce sa s Robertou oženiť, skôr hľadá spôsob, ako by mohol ostať so Sondrou.
Potom sa mu náhodou dostane do rúk novinový článok. V Clydovi sa začína diať zvláštny proces, ktorý vyvrcholí, až do schizofrenického stavu. To by dosvedčovalo autorov záujem o diela Dostojevského i v čase písania Americkej tragédie. Prejdime si však tento proces rozdvojenia Clydovej osobnosti postupne. Po prečítaní článku mu prišla na um takáto myšlienka:
„Čo keby on s Robertou- nie, so Sondrou(nie, Sondra vie dobre plávať a on tiež)- on s Robertou bol niekde na malom člne, ktorý by sa prevrhol povedzme práve v čase tejto zložitej situácie, ktorá ho tak trápi?“ 64)
Táto Clydova myšlienka je prepojená s vetou:
„Našeptal mu to diabol? Vnukol zlý duch?“ 65)

Už tu začína spisovateľ dávať do súvislosti s plánovaním Robertinej vraždy určitú formu „postavy,“ ktorá Clydovi našepkáva, ako by sa mal zachovať, aby sa zbavil Roberty a tým aj problémov, čo s tým súvisia. Táto „postava“ je najskôr len hlasom v Clydovej mysli, nabádajúcou ho k činu, presviedča ho. Dreiser jej však prisudzuje vlastný monológ odlíšený od prehovoru Clyda. Takto postupne dochádza dokonca k „hádkam“ medzi oboma časťami Clydovej osobnosti. Jedna sa pýta druhej, ako konať.
„ Lebo teraz sa ozval strašný duch jeho najtemnejšej a najslabšej stránky a povedal: ' Chcel by si uniknúť Robertiným požiadavkám, ktoré sa ti dosiaľ, do tejto hodiny zdali nevyhnutné? Pozri! Prinášam ti východisko. Je to jazero- Úzke jazero. Myslíš, že článok, ktorý si čítal sa ti dostal do rúk náhodou? Pamätáš sa na Veľké volavčie jazero, na jeho modročiernu vodu, ostrov na juhu, na osamelú cestu k Trojmíľovej zátoke? Akoby to všetko bolo pre teba pripravené! Keď sa na takom jazere prevrhne čln alebo kanoe, Roberta navždy zmizne z tvojho života. Nevie plávať. To jazero- jazero, ktoré si videl, ktoré som ti ukázal, či nie je ideálne pre tvoje ciele?'
-Ale pri Veľkom volavčom jazere nie je hotel- namietal Clyde.- Je tam iba malá chata, do ktorej sa zmestí len pár ľudí, aj to dosť ťažko.-
-Tým lepšie. Bude tam aspoň menej ľudí....-“ 66)
Clyde sa snaží uniknúť. „Potiac sa kráčal rýchle, akoby chcel predbehnúť sám seba, akoby chcel uniknúť pred čímsi v sebe, čo chcelo stáť na mieste a uvažovať.“ 67)

„ A Clyde uvažoval o všetkom, čo počul, ale nebol ešte presvedčený. Chmúrnejšie obavy a lepšie pohnútky vytisli hlas z veľkej miestnosti. No keď si spomenul na Sondru a na všetko, čo znamená, a potom na Robertu, temná osobnosť sa zasa rýchle a neočakávane vrátila a s obnovenou sladkosťou a naliehavosťou ho nahovárala.“ 68)
Spisovateľ prisudzuje tomuto hlasu- „postave“ vlastnosti, ktoré ho umiestňujú do času, priestoru, pričom hlas si uvedomuje sám seba.
Počas pobytu na jazere je tento hlas zastúpený symbolom vtáka ( viď 3.3.3 Trópy), no počas záverečných chvíľ tragédie sa opäť vracia.
„-Pomoc! Pomoc!
-Ó bože, topím sa, topím sa. Pomoc! Ó bože!
-Clyde! Clyde!
A vtom hlas za jeho chrbtom!

'Veď toto- toto- či to nie je to, po čom si tak túžil- čo si chcel dosiahnuť vo svojej veľkej tiesni? A hľa! Aj pri tvojom strachu, aj pri tvojej zbabelosti stalo sa to bez teba. Nehoda- nehoda- neúmyselný úder ti ušetril námahu a vykonal za teba to, čo si sa snažil, ale na čo si nemal odvahu. Chcel by si jej ísť na pomoc teraz, keď to nie je potrebné, lebo došlo k nehode, zachrániť ju a znovu sa ponoriť do hrôzy neúspechu a porážky, ktorá ťa mučila a od ktorej sa teraz neoslobodíš? Mohol by si ju zachrániť. Ale mohlo by sa ti to nepodariť. Lebo, hľa, ako sa namáha, ako sa chce niečoho chytiť. Je omráčená. Sama sa nemôže zachrániť, a keby si sa k nej priblížil, mohla by aj teba stiahnuť do vody. Ty však chceš žiť! A keby žila ona, zničila by aj tebe život. Odpočiň si chvíľku- len minútku! Počkaj!- počkaj! Nevšímaj si jej úzkostlivé volanie o pomoc. A potom- potom... Ale pozri! Hľa, je po všetkom. Už sa ponára. Už nikdy, nikdy ju neuvidíš živú- nikdy. A tamto je tvoj vlastný klobúk na vode- tak ako si si želal. A na člne sa o hák vesla zachytil jej závoj. Nechaj ho tam. Nebude to dôkaz, že išlo o nehodu?' “ 6