Hlavná postava, spisovateľ Humbert Humbert, prichádza z Európy do Spojených štátov, kde má prednášať francúzsku literatúru. Na doporučenie svojich známych si nájde byt u vdovy, matky Dolores, prezývanej Lo respektíve Lolita. Humbert postupne prepadá jej kúzlu a aby mohol zostať čo najbližšie, vezme si jej matku za ženu. Novomanželka však nájde Humbertov denník, pochopí dôvod manželstva a v šoku vbehne pod auto. Humbert Lolite zatají dôvod matkinej smrti a vezme ju na nespútanú cestu naprieč Spojenými štátmi. Keď sa Lolita stane jeho milenkou spozná, že zďaleka nie je nevinným dieťaťom, ale naopak má za sebou prvé sexuálne skúsenosti. ... Jeho šírenie bolo zakázané pre údajné pornografické zameranie a taktiež obe filmové spracovania z rokov 1961 a 1998 boli sprevádzané problémami.


Pozvanie na popravu

Žáner: román
Miesto: dej sa odohráva vo väzenskej pevnosti
Postavy: hl. postava – väzeň - Cincinnatus C. , vedľ.: žalárni - Rodion,
advokát - Roman Vissarionovič, riaditeľ väznice – Rodrig Ivanovič,
dcéra riaditeľa – Emuška, spoluväzeň (kat) – M‘sieur Pierre,
žena C. C. – Marfinka, matka C. C. – Cecília C.
Miesto a čas: dej sa odohráva v ďalekej budúcnosti a v bližšie neurčenej krajine
Téma a motív: vykladačov tejto knihy za posledných päťdesiat rokov bolo veľa. Niektorí v nej videli sociálnu utópiu, iní paródiu, iní stvárnenie mučivého procesu umeleckej tvorby, analýzu problému vedomia, môžeme tu taktiež nájsť obraz ľahostajnej a neľudskej spoločnosti s prvkami viacvýznamovosti

Pozvanie na popravu patrí k tomu najlepšiemu čo Nabokov napísal po rusky. Výrazne sa od ostatných próz odlišuje aj tým, že je to jeho jediný pokus o antiutópiu, žáner, ktorý si získal vo svetovej literatúre 20. storočia mimoriadnu obľubu. Tento inak ťažko definovateľný útvar (alegorický román či surrealistická novela s nádychom grotesknosti) plne zobrazuje autorovu víziu sveta. A do takéhoto sveta plného nedôvery a egoizmu nás vovádza svojím príbehom o Cincinnatovi.

Dej:

Cinncinatus C. je odsúdený na smrť, len preto, že je iný ako ostatní. Okolitý svet sa s tým nedokáže vyrovnať a tak ho radšej odsúdia, uväznia a “pozvú“ na vlastnú popravu. Jeho odlišnosť mu aj možno závidia. No svet ho ďalej mučí tým, že mu neprezrádza termín jeho popravy a dokonca ho aj predĺži. Cinncinatus žije v neistote, ľahostajnosti osudu. Z nudy a aj strachu zo smrti píše listy, ktoré sú tak prepracované, že aj keď napíše vlastnej žene Marfínke ona ho nepochopí a považuje Cinncinata za čudáka, ďalej číta knihy, ktoré mu aspoň trochu spríjemňujú pobyt vo väzení pevnosti. Aká bola jeho žena? (citát z knihy st. 18 - 19) Aj napriek tomu ju mal rád. Zisťuje, že život vo odsúdenca nie je vôbec ľahký. Návštevy Marfinky, ale aj vlastnej matky sú pre neho viacej skľučujúce ako by ho mali potešiť. Matka sa za neho hanbí a rada by vyhlásila, že ho nepozná. Marfínka ho dokonca príde navštíviť so svojím nápadníkom. Dcéra riaditeľa dvanásťročné nevinné dievčatko Emuška sa zaujímavo vyfarbuje, keď chce pomôcť Cinncinatovi s ktorým si už celkom dobre rozumie. (st. 95 citát z knihy) Táto časť pripomína Lolitu, akurát vo vymenených postavách a vymenenej úlohe. Dokonca obidve v dielach majú po dvanásť rokov čo je mimoriadne zvláštne – zámer alebo náhoda? Cinncinatova nepoddajnosť k zúfalstvu vedie väzniteľov k rafinovaným postupom. Aby nebol sám privedú mu spoluväzňa m’sieura Pierra, z ktorého vysvitne, že je to jeho kat, ktorý psychologicky študuje svoju obeť. Cinncinatus to vôbec netuší a spriatelí sa sním. Keď ho vedú na popravisko už neskrýva vôbec strach. Optimistickým koncom zavŕša Nabokov svoje dielo.