Tenučko zapišťal vietor a odletel.
- Cin, cin, cin, - zazvonili v bielom dome pondusové hodiny. Potom ozval sa ostrý plač dieťaťa
V tej chvíli narodil sa malý zbojník Jerguš Lapin.

Ďalej sa už celý dej odvíja počas jedného roka od zimy až po nasledujúcu jar. Autor sa snaží opísať detstvo a prírodu. Opisuje rôzne šibalstvá, ktoré Jerguš povyvádzal. Raz sa Jerguš zobudil a vonku bolo všetko biele. V noci napadlo veľa snehu. Sýkorky poletovali okolo okien. Jerguš, Anka a Rudko ich chceli chytiť. Medzi okná dal misku s makom a pod perinou čakali, kedy sýkorky priletia. Potom potiahol špagátom a sýkorky chytil. Poprezerali si ich a pustili von, aby sa príliš nezohriali. Jerguš mal kamaráta, ktorý sa volal Števo Fašanga. Keď prišiel za ním, vždy zahvízdal. Najskôr nakŕmili zajace a potom sa išli hrať do snehu. Števo si kúpil korčule. Opravili ich a podvečer prehradili potok, aby voda zaliala lúku. Do rána mali hotové klzisko. Jerguš bol veľmi smelý a neraz sa nerozumne hnal do nebezpečenstva aby pomohol iným. Na ceste ozývali sa výkriky. Jerguš videl kŕdel' ženičiek s batôžkami utekať hore cestou. Za nimi zahadzoval sa vychudnutý pes čiernej srsti. Poslednú zo ženičiek dochytil, potrhal ju za sukne. Ženička zjajkala, odhodila batôžtek a popchla bystrejšie. Pes zaostal, klesol, znova sa pozbieral, znova utekal za ženičkami.
Jergu.š kedysi počul rozprávať o besných psoch. Besný pes, ak pohryzie iného psa, aj ten sa zbesnie. Pre 1'udí je tiež veľmi nebezpečný.. Skočil Jerguš k drevárni, zavrel vráta, aby sa Chvostík, spiaci na povale, von nedostal. Utekal na cestu.
Ženičky vbehli do Lapinovie dvora. Z košíkov na chrbte vytekalo im v meste nepredané mlieko. Kričali a božekali. Jerguš zavrel za nimi bráničku, vybehol na cestu. Pes bol už pri mostíku. Zastal, zahľadel sa krvavými očami na Jerguša, rozohnal sa a skočil. Jerguš, akoby v tejto chvíli opanovaný prasilou svojich predkov, hodil sa bokom, pes skočil do prázdna. Útok sa opakoval; Jerguš nastavil topánku, psa obratne odkopol. Lutoval, že nič nemá v rukách. S besným psom ešte nezápasil, teraz nachytro nevedel, ako sa mu ubrániť. Ustupoval chrbtom k mostu na Hať. Sám nevediac, prečo. Len tak, bez rozmyslu. Uhýbal sa a odskakoval pred novými útokmi zviera ta. Peny fŕkali z odškerenej papule chorého psa, krvavé oči blyšťali sa prenikavým zeleným leskom. Ženičky horekovali, pokrikovali na Jerguša, aby sa nedal uhryznúť.
Jerguš mihom hodil sa na okraj latkovej brány, prudkým rozmachom preniesol sa ponad vodu, a bol na druhej strane.