Zúrivé zviera skočilo naň, ale udrelo už len do prázdnych latiek - zošmyklo sa a spadlo do vody. Prebúdzajúca sa Jelšová voda zhltla ho a skryla pod 1'adom.
Smutne pozeral Jerguš do trhliny v 1'ade. Ľúto mu bolo chorého zvieraťa, ktoré zmizlo vo vode. Vrátil sa na cestu poblednutý a rozochvený.
Ženičky vychádzali už zo dvora aj s Jergušovou ustaranou a pre1'aknutou mamkou. Chválili jeho odvahu a obratnosť. Jerguš vošiel do kuchyne, sadol si k sporáku na lavičku a tíško plakal. . .
- Prečo plačeš? - opýtala sa ho šeptom Anna.
- Psík sa utopil, - odpovedal ticho a hanbiac sa za slzy, ktoré chlapom nepristanú, vytratil sa do dvora

Raz sa Jerguš rozhodol že pôjde spolu so svojim bratom Rudkom odpratávať sneh, ale tak aby sa pohrali. Kým sa Jerguš prebrázdil až k mostíku, blížilo sa poludnie. Ženičky s batôžkami vracali sa z mesta. Niekedy doháňali ich zvlače alebo korba a tu štebotavé starenky, aby sa nemuseli vystupovať do hlbokého snehu, pobehli pred zvlačami a hľadali ušliapané miestečko.
Jerguš pozeral na ne, cupkajúce hore cestou. Smial sa.
- Rozšírime mostík, - povedal, - lepšie sa pomestia. . . - Pomáhal Rudkovi odhŕňať sneh z mostíka do jarku.
Jarok sa zapĺňal, mostík zdal sa už širší. Chlapci donášali sneh z dvora, jarček vyplnili, s mostíkom zarovnali.
- Idú ženy a sane za nimi! Ujdime! - chytil Jerguš Rudka za ruku, vtiahol ho do dvora.
Ženičky utekali pred zvlačami. Dobehli na mostík, zastali, obrátili sa, pozerali na furmana. Či nie je známy, či ich na zvlače nezavolá. Krôčik bokom, krôčik nazad - a hneď veľký krik. Dve ženičky zmizli na falošnom mostíku. Preborili sa. Zostali po nich len tmavé diery v snehu. Jedného dňa na jar sa Jerguš vybral s Rudkom ku močiaru kde sa stretol s Červenákom. Ten hodil do Rudka žabu, ale Jerguš sa nechcel púšťať do bitky a preto odišiel. No chlapci sa mu vysmievali že sa žaby bojí. Preto sa Jerguš hneval na Červenaka, ktorý prišiel na veľkú noc okúpať jeho sestru Anku. No Jerguš so Štefanom to nemienili nechať len tak a preto sa vybrali ozbrojení kameňmi a svinským zubom do dediny k továrni kde sa chlapci schádzali. - Hej, ty, čo sa žaby bojíš, pod' sa pasovať! Jerguš sa obrátil, usmial:
- Nechce sa mi, - povedal nedbalo. A zas len pozeral do vody.
Z druhej strany kanála, na drevených schodíkoch, podmývaných vodou, zahorekovalo malé dievčatko. Chytalo sa za tvár, kričalo, nahýbalo sa nad vodu. Pred chvíľou stál pri nej tučný malý chlapček so zelenou zásterkou. Teraz ho už tam nebolo. Jerguš šibol očami dolu kanálom. Zdalo sa mu, že vidí malú rúčku vynoriť sa z vody. Ďaleko od schodíkov. Len na chvíľku.