referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Klement
Sobota, 23. novembra 2024
Ľudo Ondrejov Zbojnícka mladosť
Dátum pridania: 30.11.2002 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Proteus
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 3 985
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 13.2
Priemerná známka: 2.92 Rýchle čítanie: 22m 0s
Pomalé čítanie: 33m 0s
 

Jerguš sa teraz už neuhol. Chytil Kliešťa za prsia, rozkrútil, odhodil. Maťo Kliešt padol medzi ovce; splašili sa, zdupotali, ušli.
- Ty si tiež daj pozor! -- pristúpil Jerguš k Červenákovi. - Len raz sa nahnevám! - Oči mu iskrili.
- Pozor tam! Odstúpte! - kričal Maťo Kliešt od brván, v hrsti držal skaly.
Chlapci sa náhle rozstúpili, odbehli od Jerguša.
- Maťo, nehádž, lebo potom ja začnem! - zvolal Pal'o Stieranka a zastal medzi nepriatel'mi. - Ty sa už privel'mi rozdrapuješi

Vtedy išla okolo Jergušova krstná matka a zavolala ho. On musel poslúchnuť. Od vtedy častejšie chodil do Budáčovie dvora pomáhať. Maťo Kliešť však na porážku nezabudol. Raz sa robil že naučí Jerguša hádzať z praku. - Sem sa dívaj ! - ukazoval Maťo. - Vezmeš kameň, sem ho položíš, do praku. Rozkrútiš a hodíš. - Rozmotal prak, vložil doň veľký kameň, krútil. - Ta pozeraj, do neba!
Jerguš sa zahl'adel do výšky, čakal. Mat'o Kliešt rozkrútil prak, obrátil sa k Jergušovi, udrel ho kameňom. Jerguš spadol, zatmilo sa mu v očiach. Precítil sa, chytil lakeť 1'avej ruky. Bolelo na umretie, vstať nevládal, ležal. Okolo neho poskakoval Nácko, božekal a plakal. Zazrel aj Maťa Kliešta, s jedovatým úsmevom, s pichl'avými očami. Načieral vodu do klobúka, priblížil sa k Jergušovi, nalial mu na tvár. Škeril sa, až škrelo. a jedovalo.
- Povedal som ti, že sa ešte stretneme, - vravel. - So mnou si nezačínaj !
Jerguš mlčal. Mat'o chytil ho pod pazuchami, dvíhal. Nácko prestal plakať, začal pomáhať. Postavili Jerguša na nohy, viedli okrajom lúky, vedl'a záhrady. Nevládal Jerguš, nohy sa mu potriasali v kolenách.
- Ty si možno mocný, - rozprával Maťo Kliešť Horúci uštipačne, - ale ja som zlostnejší. Nič nehl'adím, aj zabijem.
Jerguš mlčal, sprobúval nohy. Prestávali sa triasť, mocneli. Sprobúval ruky - sila sa do nich vracala. Strácala sa aj bolesť v lakti. Blížili sa k vrbinám, kde v zime so Štefanom Fašangom odrážali vodu na lúku. Jerguš sa vytrhol, zlosť v ňom zovrela, chytil Mata Kliešta, zdvihol, hodil do jarčeka. Maťo zaryl sa hlavou do hlineného múľu. Nácko plakal, zabožekal, skákal okolo jarčeka.
Maťo Kliešť vyhodil sa z jarku na lúku. Tvár mal zalepenú hlinou, len pichl'avé oči sa iskrili a biele zuby cvakotali. Ryčal neľudským hlasom. Rútil sa k záhrade, z murovaného plôtika vytiahol ako hlava veľký kameň. Ryk stupňoval, letel na Jerguša, zastavil sa na dva kroky. Prikrčil sa, zahnal kameňom, nehodil. Chcel oklamať Jerguša, aby sa uhol, a trafiť ho.
 
späť späť   3  |  4  |   5  |  6  |  7  |  ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.