Hľadel mu do očú strašne dravo.
Jerguš, trochu poblednutý, díval sa na kameň. Nehýbal sa. Uhne sa len vtedy, ked' kameň vyletí. . . V poslednej chvíli. Skôr nie, bola by to chyba.
Mafo Kliešť zareval najmocnejšie, hlasom chrapľavým. Prikrčil sa, skočil dopredu, hodil.
Jerguš zazrel veľký kameň pred samými očami, mihom si 1'ahol na tvár. Kameň netrafil, Maťo Kliešť dal sa na útek. Jerguš vyšvihol sa ako strela, skočil, chytil Maťa za plecia.
- Zabijem ťa! - kričal Maťo prerývaným hlasom.
- Nie! - povedal Jerguš pokojne. - Nezabiješ! - Chvíľu mlčal a doložil: - Neublížim ti, macochu máš! - Pustil Kliešta, vrátil sa k Náckovi.
Mato Kliešt' zastal, zvesil hlavu, zahľadel sa do zeme. Prudko sa rozplakal, pobral sa cez Katrenu. Skučal. Zbočil k potoku, umýval sa. Potom zatíchol. Chvíľu sedel na kameni, vrátil sa k vŕbam s vážnou, meravou tvárou.
Jerguš a Nácko umývali si nohy v jarčeku.
- Buďme kamaráti, - priblížil sa Mat'o Kliešt' k Jergušovi. Zlostný úsmev už nemal na tvári. Podával Jergušovi ruku.
- Už ti neverím, - povedal Jerguš ticho. - Udieraš od chrbta. - Zaprisahám sa, že nie! - presviedčal Mat'o. - Budeme dobrí kamaráti, nebudeme sa báť nikoho. . .
Jerguš ruku prijal.
Vyčerilo sa. Súmrak líhal na mokrú trávu. Bojovníci sa odprevádzali. Pohvizdovali a smiali sa, ako smiešne sa poklbčili. Už sa to nikdy nestane...

Na sviatok Božieho Tela mal Jerguš možnosť ísť do mesta spolu s Rudkom a Maťom. Boli sa pozrieť na vojenskú prehliadku a pochod sprievodu mestom, to sa im veľmi páčilo. Ale
Jerguš chodil aj v lete ku Budáčovcom robiť a niekedy sa ani domov nevracal. Rezal sečku, staral sa o kone, motal sa okolo jej synov a pritom sa často stretával s Paľom. Jerguš sa skúšal voziť na koňovi Pejovi, ale najskôr ho musel skrotiť. Podarilo sa mu to a bol na seba hrdý. Raz Jerguša s Paľom bača pozval k sebe na večeru. Tam sa naraz z noci vynoril zbojník Turoň, s ktorým bol radšej každý zadobre. Vravelo sa, že vidí aj v noci. Turoň sa najedol a odišiel. Keď sa Jerguš s Paľom vracali tak našli Turoňa spať v tráve. Chlapci mu vzali nožík a píšťalu a urobili fúzy z trávy. No po chvíli im Turoň skočil do cesty a zobral im svoje spať so slovami :“Budú z vás zbojníci“. Jergušovi to dlho nedalo pokoja. Jergušova sestra Anka si našla priateľku Zuzku Košaľkuľu. Tá sa aj Jergušovi páčila.
V lete sa chlapci chodili kúpať za mlyn. Potápali sa a skúšali, kto vydrží dlhšie pod vodou. Vtedy si Jerguš všimol, že Červenák má zodraté, krvavé plecia. To musel každý deň nosiť macoche drevo. Bol chudý, lebo mu macocha nechcela dávať jesť.