Bol tiež chlapcom odvážnym, výmyselníckym, kamarátskym, ale aj citlivým na urážku a krivdu.
Zbojnícku mladosť nenapísal len preto, aby sa s verejnosťou podelil o poklady svojej pamäti. V románe vyspieval aj lásku ku kraju svojho detstva, ospieval jeho prírodu, vyznal sa z vrúcnej oddanosti k svojej biednej, trpiteľskej matke, vyspovedal sa zo žiaľov a úzkostí, ktoré zvierali jeho srdce v časoch biedy, nezamestnanosti, a neistoty na prahu prvej svetovej vojny. A práve preto nie je Zbojnícka mladosť len spomienkou a len svedectvom. Je aj posolstvom k ľuďom, apelom na ich svedomie a cit.
Ľudo Ondrejov sa stotožnil so zmýšľaním a činmi svojho hrdinu. V návrate k primitívnemu životu v horskej prírode aj spisovateľ videl východisko pre tých, čo sa nevedeli zmieriť s poníženeckou službou mocným vtedajšieho sveta.
A hľa ako sa Jergušovi javí mesto, ktoré vie síce vystrojiť honosné parády (slávnosť Božieho Tela, procesia, cvičiaci vojaci), ale ktoré je pritom neradostné, lebo človeka sputnáva: „Špinavé domy, zaprášené obloky klonili sa do ulice. Chodníky vydláždené žulovými kockami, tvrdé a hrboľaté. Zamúčení učni postávali okolo brán, fajčili opalky. Krivé nôžky, poblednuté tváričky."

Príroda je v Zbojníckej mladosti zobrazená vo svojich mnohotvárnych premenách a vo svojej vnútornej bohatosti. Je zaujímavé, ako je zostavený dej románu. Jergušov , príbeh sa začína odvíjať v tuhej zime, pokračuje na jar, v lete, v jeseni a v zime, aby sa symbolicky ukončil na jar, ktorá znamená počiatok nového života hrdinu. Takýmto rozvrhnutím deja si Ondrejov vytvoril možnosť zachytiť prírodu v jej najrozmanitejších stavoch, v zime pod príkrovom snehu, na jar, keď sa rozvíjajú púčky a „obzerajú kvietočky“, v lete na horách pri kosbe sena, keď do tichej noci „rozpráva fujara o zbojníkoch i o milovaní“, v jeseni, keď pod stromami ticho šuchorí opadané lístie, a znovu v zime. Ale príroda sa u Ondrejova nemení len ročnými obdobiami. Mení sa aj striedaním dňa a noci i premenami počasia. Tvorca Zbojníckej mladosti vie vyčariť zvuky, farby a náladu okamihov pred búrkou i za búrky, vie vykúzliť čaro letného večera, vie rozprávkovo spodobiť noc, zdobenú kosáčikom mesiaca, noc za splnu i noc bezmesačnú.

Román Zbojnícka mladosť právom patrí k najhodnotnejším dielam nielen Ľuda Ondrejova, ale aj celej slovenskej medzivojnovej literatúry. .