Narodil sa 11.11.1821 – Moskva a zomrel 9.2.1881 – Petrohrade. Patril k významným ruským realistickým spisovateľom. Vyrastal v rodine, ktorá bola veľmi nábožensky založená. Jeho otec bol lekárom. V dome vládla ťažká atmosféra, ktorá poznačila detstvo budúceho spisovateľa, pretože aj napriek tomu, že vyrastal vo veľmi intelektuálnej a vzdelanej rodine, Dostojevskij neraz trpel biedou. Dostojevskij študoval na súkromnom, jednom z najlepších gymnázií v Moskve a potom spolu so straším bratom Michailom na vysokej vojenskej technickej škole v Petrohrade. V tomto čase jeho život zasiahla ťažká rana, zomrela mu matka a o 2 roky neskôr aj otec, čo veľmi ťažko znášala najmä jeho citlivá duša. Po skončení štúdia, v r.1843, pracoval v projekčnom oddelení ministerstva obrany, avšak inžinierska práca ho neuspokojovala, začal trpieť silnými depresiami a pomaly sa prejavovala jeho silná psychická choroba – epilepsia.

Vo svetovej literatúre sa Dostojevskij stal zakladateľom psychologického románu a mnohí tvrdia, že je v tejto oblasti dodnes neprekonaný. Vo svojich románoch podrobne rozoberá duševný stav človeka, jeho myšlienky a pocity. Ďalším významným prelomom v jeho živote bola dočasná zmena myšlienkovej orientácie. Stal sa vášnivým vyznávačom utopického socializmu. Prehĺbený psychologizmus, analýza rozpoltenosti ľudského vedomia, výnimočnosť charakterov a situácií sú typickými črtami Dostojevského realizmu. Od r.1847 navštevoval krúžok M. V. Petraševského a stal sa tak členom skupiny tzv. „petraševcov“, ktorí boli protirežimovo orientovaní. Idey socializmu a atmosféra sociálno-filozofických dišpút mali veľký vplyv na jeho ďalšiu tvorbu. V r.1849 Dostojevského s ďalšími členmi skupiny zatkli a odsúdili na smrť. Tesne pred popravou mu zmenili trest na 10-ročné väzenie v Omsku na Sibíri. Vo väzení často trpel epileptickými záchvatmi. Od r.1854 slúžil ako vojak v sibírskej posádke. V r.1859 mu vrátili šľachtický titul a dovolili publikovať. Vrátil sa do Tveru a neskôr do Petrohradu. Ani takmer desaťročný pobyt na Sibíri, plný telesného a morálneho utrpenia, nenarušil Dostojevského vieru v človeka. Stal sa vnímavým k ľudskému utrpeniu. Stratil vieru v možnosť socialistického usporiadania spoločnosti. V 60. rokoch spolu s bratom Michailom vydával časopisy Vremja (Čas) a Epochu, v ktorej uverejňoval materiály zamerané proti programu ruskej revolučnej demokracie. Cesta do západnej Európy (1862-63) mu vnukla myšlienku, že buržoázny vývin je pre Rusko neprijateľný. V r.1864 mu umrela žena (oženil sa v r.1859) a potom aj brat Michail. Dostojevskij musel splácať dlhy, v r.1865 odišiel do cudziny. Po návrate sa opäť ocitol vo finančnej tiesni. V r.1867 sa oženil so svojou stenografkou A. G. Snitkinovou a odišiel do cudziny. Dostojevského umelecká tvorba podstatne ovplyvnila vývin svetovej prózy.

Tvorba :
- preklad Balzacovho diela – Eugénia Grandetová
- Bednyje ľudi (Biedni ľudia) – 1. vl. tvorba, dielo naturálnej školy
- Unižonnyje i oskorbľonnyje (Ponížení a urazení)
- Zapiski iz miortvogo doma (Zápisky z mŕtveho domu)
- Prestuplenije i nakazanije (Zločin a trest)
- Idiot
- Besy (Diablom posadnutý)
- Braťja Karamazovy (Bratia Karamazovci)

Zločin a trest
(rozbor diela)
útvar : sociálno-psychologický román naturálnej školy
miesto : Rusko - Petrohrad
čas : začiatok 19. storočia
námet : autor vyvážene spája vykreslenie individualizmu so
zobrazením hl. čŕt spoločenskej situácie vo vtedajšom
Rusku.
dejová línia : tvorí ju duševný pochod hl. hrdinu