Jean Baptiste Poquelin Moliére: Lakomec

Vydavateľstvo: TATRAN
Rok vydania: 1975
Hlavné postavy: Harpagon  Mariana
                           Kleant       Frozina
                           Eliza         Anzel
                           Valér                                                                              

Vedľajšie postavy: Jakub  Pani Klaudia
                               Majster Šimon Policajný  komisár
                               Šidlo
Dej:  Odohráva sa v  Paríži.
Jean Baptiste Poquelin Moliére: (1622- 1673)
Narodil sa v Paríži. Päť rokov študoval na kolégiu, zaujímal sa o filozofiu. Roku 1643 sa vzdal právnického povolania a pod menom Moliére založil spolu so skupinou parížskych hercov Preslávne divadlo (Illustre théatre). To ho dostalo do konfliktu s otcom, s ktorým sa už nikdy nezmieril. Ocitol sa v strašnej biede a časť dlhov si musel odsedieť vo väzení, bez toho, aby otec zasiahol. Nedarilo sa mu spočiatku aj preto, že sa usiloval získať úspech vážnymi hrami- tragédiami. Pomohli mu veselé scénky a frašky: Ľúbostný vzdor, Gros-René žiakom, Lietajúci lekár a úspech Smiešnych preciózok znamenal priaznivý obrat v jeho živote. Oženil sa s mladou herečkou Armandou Béjartovou. Ďalšie sú Škola manželov a veľká komédia v piatich dejstvách Škola žien, ktorá znamenala pre Moliéra veľký zápas. Kritizovali ho, že znevažuje poslanie divadla, nepridržuje sa troch jednôt, ohovárali ho, že si zobral za ženu svoju dcéru. Proti tomuto sa postavil dielami Kritika školy žien, Versailleská improvizácia, v ktorých obhájil svoje komédie. V diele Lakomec sila obrazu lakomstva prevážila komický dojem, čo znamenalo pokles návštevnosti. Úspešné boli Mešťan šľachticom, Scapinove šibalstvá, Učené ženy. Po uvedení Mizantropa, formou svojej najdokonalejšej hry, sa na dva roky odmlčal. Zrušenie zákazu Tartuffa (boj o uvedenie trval štyri roky) mu dodalo nové sily. Mizantrop teda spolu s Tartuffom predstavovalo vyvrcholenie Moliérovho diela. Kým Tartuffe stelesňuje odhaľovanie pokrytectva a neúprimnosti vo všetkých formách, Mizantrop je Moliérovým filozofickým i estetickým krédom. 

Moliére bol nielen dramatický autor, ale aj režisér, herec a riaditeľ súboru v jednej osobe. Nebol šťastný. Manželstvo s Armendou, spočiatku ideálne, sa čoskoro rozbilo a manželia sa opäť zmierili až na sklonku života. Z troch detí mu dve zomreli v skorom veku. Napokon sa od neho odvrátil jeho najmocnejší spojenec, kráľ. Zdravý nemocný sa hrá za kráľovej neprítomnosti. 17.2.1673 dostal Moliére záchvat  a umiera vo svojom byte na chrlenie krvi. 
Charakteristika postáv:
Harpagon- Kleantov Elizin otec, zaľúbený do Mariany. Záporný  hrdina, ktorý stelesňuje negatívne  vlastnosti človeka.   
Kleant- Harpagonov syn, Marianin milý
Eliza- Harpagonova dcéra, Valérova  milá
Valér- Anzelmov syn a Elizin milý
Mariana-Kleantova  milá a Harpagova  vyvolená, postava, kôli ktorej  vznikne spor. Je šťastná napriek  nástrahám. Nachádza svoje životné  šťastie.
Frazena- dvojtvárny typ, tiež  idúci za cieľom, nehľadí  na ľudské city. Stavia sa proti  Harpagonovi, dohadzovačka.
Anzelm- Valérov a Marianin otec
Jakub- Harpagonov  kuchár a kočiš
Majster  Šimon- sprostredkovateľ
Šidlo- Kleantov  sluha
Pani Klaudia- Harpagonova  slúžka

Téma: Lakomec“  je klasicistická dráma – veselohra v piatich  dejstvách odohrávajúca sa v rámci jedného dňa. Ústrednou postavou hry je  Harpagon,  záporný hrdina,  lakomec, pre ktorého jediná hodnota v jeho živote  sú  peniaze. Je kvôli nim ochotný obetovať aj šťastie svojich  detí. Svoje peniaze  ukrýva aj pred nimi, dokonca sa snaží  predstierať svoju nemajetnosť a aby toho  nebolo málo, podozrieva  ich zo zrady a prehnaného rozhadzovania. V hre sa  odohráva sociálny  (medziľudský) konflikt. 

Hlavná myšlienka (idea): Poukazuje na jednu s negatívnych  ľudských vlastnosti a to lakomstvo a pokrytectvo. V postave hlavného  hrdinu  Harpagona stelesnil zdegradovanú ľudskosť na najnižšom  stupienku. Táto postava  je postavou smutnou prechádzajúcou v konaní  a vo vzťahu k iným v  komickosť.

Forma: Komédia. 

Obsah diela
Dej (5 dejstiev): 
Valér a Eliza sa tajne ľúbia.  Ich láska vzplanula po tom, čo Valér zachránil Elizu z rozbúrených  vĺn. Valér však  pozná Elizinho otca, Harpagona a je si tiež  vedomí, ako zaobchádza so svojimi  deťmi – Elizou a Kleantom.  Ale aj Kleant má svoju tajnú lásku – chudobné dievča  Marianu,  je si však vedomí, že vzhľadom na otcovu povahu nie je možné,  aby  svojej vyvolenej prejavil lásku. Poprosí teda Elizu, aby  nenápadne zistila, ako  by otec reagoval na Marianu. Svoje deti  ohromí vyhlásením, že je ochotný zobrať  si Marianu za ženu,  ale bojí sa, že nebude mať žiadne veno. Taktiež im oznamuje,  že sa dohodol s istým pánom Anzelmom, že zaňho Elizu vydá. Súrodenci  sa tak  spolu s Harpagonovým sluhom snažia vymyslieť nejaký  spôsob, ako sobášu zabrániť.  Kleant však na to potrebuje  pôžičku, no pri rozhovore so sprostredkovateľom  zisťuje,  že pôžička by išla od Harpagona. Na to sa medzi nimi  strhne  prudká hádka pri ktorej Harpagon posiela svojho syna  preč. Medzitým sa však  usiluje získať Marianu prostredníctvom  Froziny – miestnej dohadzovačky. Tá ho  presviedča, že Mariane  sa určite páčiť bude, keď si však za „dohodenie“ zapýta  peniaze, Harpagon to odmieta. No neubehne veľa času a Harpagon  chystá  slávnostnú večeru. A ako obyčajne, čím lacnejšie,  tým lepšie. Vo svojej snahe  ušetriť každú penny núti sluhov,  aby každý drink riedili vodou. Tomu sa však už  jeden zo sluhov,  Jakub, vzoprie a obviní ho z lakomstva. Harpagona to natoľko  rozčúlilo,  že sluhu zbil. Mariana konečne prichádza k Harpagonovi, no jasne  mu  dáva najavo, že tak skoro medzi nimi žiadna láska nebude.
Čo  však čert  nechcel, Harpagon sa ľsťou dozvedá o láske Kleanta  a Mariany. Na to sa s  Kleantom opäť poháda, aby mu neliezol  do kapusty. Každý však trvá na tom, že  Marianu miluje. Medzitým  však Harpagonov sluha našiel pánov poklad – truhlicu  so všetkými  jeho peniazmi a povedal to synovi. Harpagon sa takmer zblázni  z  toho, že mu chýba poklad a obviňuje z krádeže všetkých  – sluhami počnúc, deťmi  končiac. Poháda sa s Valérom a  pri hádke zreve, že mu ukradol poklad. Valér však  netuší,  že ten poklad je v Harpagonovom ponímaní truhlica plná peňazí.  Myslí si,  že Harpagon hovorí o Elize, a tak sa k láske k nej  prizná. Harpagon sa stavia  proti. Na scéne sa objaví pán  Anzelm. Valér vyhlási, že je synom istého  Thomasa d’Alburcy  a vyrozpráva svoj osud. Ako neskôr vyplinie, Anzelm je Valérov  otec a Mariana jeho dcéra. Pri tejto príležitosti Kleant povie  otcovi o akože  ukradnutom poklade. Harpagon nakoniec so svadbami  súhlasí, avšak ešte poprosí  Anzelma, aby mu na dal ušiť  sako a zaplatil komisárovi, ktorý vyšetroval prípad  krádeže  jeho truhly.

Pekné myšlienky:
* To je hrôza! Povedal som pravdu, ušlo sa mi palicou, a teraz, keď som klamal, chcú ma obesiť.
* Nuž bohyňa, ktorá ospravedlňuje všetko, čo nám káže robiť: láska   
* ,, Nežijeme preto, aby sme jedli, ale  jeme preto, aby  sme žili.“ Valérova replika.
* Láska je často ovocím manželstva.
* A slovo dať je mu tak odporné, že keď sa chce zahroziť, nepovie ja ti dám!, ale ja ti požičiam!
* Peniaze sú mu viac ako dobré meno, česť a cnosť.
* Môžeme ľudí smelo klamať do očí, lebo aj najprešibanejší sadnú lichoteniu zakaždým na lep. A niet takej nemiestnej a smiešnej veci, ktorú  by nepreglgli, ak ju ladíme chválou. Za to, že ich nemožno získať inakšie, nenesú vinu tí, čo lichotia, ale tí, čo chcú, aby sa im lichotilo.