Máj
- súdobá literárna kritika Máj odmietla- veľká nespokojnosť sa prejavila s jeho hrdinami ( mravne padlé dievča, otcovrah, zbojník )
- priaznivejšie bol prijatý na Slovenku Kuzmánym
- krásne lyricko- epicko- reflexívna báseň v štyroch spevoch a dvoch intermezzách
- dej je veľmi stručný, povrchný a jednoduchý
- hlboké filozofické úvahy (myšlienková hĺbka) a prekrásne opisy prírody (vysoké umelecké podanie)
Predspev: vyzdvihuje sa sila a jedinečnosť českého národa (národno- buditeľský motív), opis českého národa.
Čechové jsou naŕod dobrý,
A Ty Čechú věrný syn !
Dej: Jarmila čaká svojho milého večer pri jazere. Prichádza neznámy zvodca- zo žiarlivosti ho Vilém zabije ( to však netuší, že zabil vlastného otca, ktorý ho v detstve odvrhol a vďaka ktorému sa stal zbojníkom )Za túto vraždu má a bude Vilém popravený, čo jeho milá samozrejme nevydrží a utopí sa . V noci Vilém premýšľa nad Jarmilkinou smrťou
„Ach – ona, ona! Anjel muj !
Proč klesla dřív, než sem ji znal?
Ale takisto aj nad otcovou smrťou
„Proč otec muj?- Proč svudce tvuj?
Má kletba –“

Prichádza prvé intermezzo a s ním zbor duchov na cintoríne zhovárajúci sa o príchode Viléma- strašného pána lesov do ich radov- na druhjý sveta (aby sa potom jeho duša mohla stať strážcom posvätného cintorína) , ako jedného z nich. Chystajú mu „prírodný pohreb“, kde každý pridá ruku k dielu.
„Připraven jestiť jeho stán.
Až zítra pulnoc nastane,
vichr naś opět přivane.
Pak mu buď slavný pohřeb dán.“
Pozn.: Podľa mňa v tejto časti vyjadruje autor svoj vzťah prírode- ukazuje čitateľovi, čo si o nej v skutočnosti myslí- čo všetko príroda dokáže, čoho je schopná a akú má moc.
Noc
„Já černá roucha doručím.“
Padajíci květ
„Já k tomu věnce uviji.“

Táto časť (toto prvé intemezzo) je podané dosť abstraktne- rozhovory prírody s duchmi. Samozrejme najhamatatelnejším prvkom tejto časti je perzonifikácia.
Spolu s tretím spevom prichádza aj nový deň, no pre Viléma už posledný. Začínajúc túto časť znovu s jedným z tých nádherných opisov prírody,
Nad temné hory rúžný den
Vystav májový budí dol,
Nad lesy ještě kol a kol-
Lehká co mlha- bloudí sen.

dostáva sa čitateľ k aktu popravy. Všetci ľudia z okolia chcú túto udalosť vidieť. Zbiehajú sa, pozorujú a keď Viléma nakoniec privedú, najskôr kričia : To je on, to je on !, no na druhej strane : Umlknul vešken hluk, nehnutý stojí lid,
a srdce každého zajímá vážný cit.
V soucitu s nešťastným v hlubokém smutku plál
slzící lidu zrak obrácen v hory výš,
kde nyní zločinec, v přírody patře říš,
před bohem pokořen v modlitbě tiché stál.
Potom dochádza k samotnému aktu :
Obnažil vězeň krk, obnažil ňadra bílé,
poklekl k zemi, kat odstoupí, strašné chvíle –
pak blyskne meč, kat rychltý stoupne krok,
vkolo tne meč, zlčinci blyskne v týle,
upadla hlava – skok i – ješte jeden skok –
i tělo ostatní ku zemi teď se skloní.

Touto časťou sa dej akoby zastavil. V druho intermezze, ktoré práve nasleduje je opäť zobrazovaná krása kajiny (ako v každej čast básne). Takisto je tam vyobrazený naŕek Vilémových druhov, ktorý stratili svojho vodcu.
„Vudce zhynul! – vudece zhynul!“ –
Nastáva rýchly posun v čase- ubehne sedem rokov a autor ako pozorovateľ (skôr pútnik- ako symbol volnosti) sa opäť vracia na miesta Vilémovho života a zamýšľa sa nad trgickým ľudským osudom.
Báseň končí tragicky, smrťou všetkých hlavných postáv. To nad čím sa pútnik v poslednom speve zamýšľa by podľa mňa mohla byť aj hlavná myšlienka tohto diela a teda, tragické osudy ľudí (zovšeobecnene).
Báseň bola príjemná a veľmi dobre sa mi čítala z dôvodu zvukomalebnosti- bolo to niečo iné ako som bol doteraz zvyknutý čítavať, preto sa mi to páčilo.

Ďalším spoločným prvkom týchto dvoch diel je prítomnosť nadprirodzených bytostí : v Máji to boli duchovia – strážci cintoína, v Démonovi, ako už samotný názov napovedá, bude hlavná postava nadpozemská.Takisto je v obidvoch dielach veľmi často spomínaný Boh : keď sa v cele k nemu Vilém modlí a Démon, ktorý ním bol ovrhnutý na večnú samotu.