Démon
- poéma vytvoréna v ťažkých dobách cárskeho despotizmu
- v diele vyjadruje autor svoje názory na spoločnosť a na život vôbec
- odvíja tu odvekú tému boja dobra proti zlu
- dej je takisto ako pi prvom diele veľmi jednoduchý, stručný, nemá žiadne komplikované zápletky (tvrí ho jedna dejová línia)
- kniha je rozdelená na dve časti po 16 strôf

Dej sa odohráva v Kaukazských horách, presnejšie v Gruzínsku, kam bol démon odsúdený Bohom, na život v samote. Zaujímavé je, že do kontrastu je tu daný Démon, ktorý by mal spravidla stvárňovať zápornú postavu (ako sme na to zvyknutý) s vetou : i omrzelo se mu zla. Ako hlavný hrdina, tento Démon, trpí spleenom (pln smutku).Je opísaný ako veľmi trpiaci tvor, plný pessimizmu a s nádejou na prúd lepšćh dní. Blúdil veľmi dlhú dobu nad horami ( nad zeměkoulí plul ) až jedného dňa zbadal ju – Tamaru – najkrajšiu źenu pod slnkom :
Věř, od těch dob, co pryč jsme z ráje,
že kráska, jakou Tamara je,
pod jižním sluncem nekvetla.

Démon s samozrejme do tejto krásne j devy zamiluváva.
A démon viděl. Vprudkém kmitu
nepochopitelného citu
ho vzrušil nálhy srdce tluk.
Čo je tiež jeden zo zaujímavých faktov pri naprirodzených bytostiach typu démon – city ...??
Dielo netvorí iba jedna dejová línia – démon a Tamara, ale aj ďalšie : Tamara má byť svojim otcom vydatá za vládcu Sinodalu. Ten cetou k nim umiera aj s celou svojou karavánou rukou zbojníkov. Tamara by však tak či tak odmietla tento zväzok a radšej ako by sa mala za niekoho vydať, stane sa mníškou v kláštore. Príbuzný ju tam teda odvedú a stáva sa s nej jedna z mnísok. V kláštore sa jej k zvuku, ktorý už dlhšiu dobu počuje vo svojej hlave začne zjavovať aj obraz – Démon, ktorý jej časom vyznáva lásku a dúfa, že Jeho city budú Tamarou opetované, no tak sa nestane. Démon Tamaru pobozká a tá v dôsledku tejto skutočnosti umiera.Týmto prehráva Démon svoj boj s Bohom a je teda naveky odsúdený ostať sám.
Jak spící pery líbezná,
Tamara ve své rakvy leží.
Nad plátno bělejší a svěží
Všem čela čistý květ se zdá.
Končí sa to odnesením Tamarynej duše anjelom do neba.
Zaujímavé dielo!

V oboch porovnávaných dielach boli dosť výrazné črty romantizmu : epleen hrdinov, túžba po neprítomnom.... Dielo Démon, ako som tak rozmýšľal, by som vedel prirovnať ku kreslenej rozprávk Kráska a zvier- ten istý motív, tá istá tém, len už si nepamätám, ako to v tej rozprávke skončilo....??
Rozhodne, porovnať dielo Démon a Máj nebolo až také ťažké ( teda, ako sa to vezme) po obsahovej stránke mali spoločné znaky lásky, smrť na konci diela,nadprirodzné bytosti, opisy krás krajín ( aj keď v každom z diel zohrávali tieto opisy inú úloh – to už som spomínal na začiatku ). Líšia sa teda hlavne ideových cieľoch : jedno nám chce podať veľmi zaujímavým spracovaním príbehu pradávny boj dobra proti zlu ( paradoxné je to, že Démon je v diele predstavený ako dobro – uvedomujúc si zbytočnosť násilia, krutosti a iných zverstiev a Boh a anjel ako jeho sudcovi, ktorýho odúdili a stále odsudzujú sú tu daný ako záporné postavy konajúce zlo na úkor zvera, ktorému dali za údel ostať na večnosť osamote.

Po formálnej stránke by som podľa mňa tieto dve diela ani neporovnával ( aj keď teda Lermontovov Démon je celoživotným dielom a je vydané v ôsmich verziách, podľa mňa, Karel Hynek Mácha bol naozaj veľmi dobrý básnik ) Skladba rýmu v Máji nie je zložitá, ani v Démonovi nie, no ide mi tu predovšetkým o ten rytmus, zvukomalebnosť dodávajúcu na kráse celému dielu u Máchu, ktorá sa podľa mňa nedá porovnávať s Démonovou, nie ani tak jednoduchosťou, ani obyčajnosťou alebo priemernosťou, ale naopak práve jednotvárnosťou. Mne sa Mách čítal oveľa lepšie a aj a viac zaujal- tož môj vlastný názor.
V obidvoch dietlach bolo samozrejme nespočetné množstvo umeleckých prostriedkov ( ktoré som nevypísal z neviem akého dôvodu.......?? ) Kažopa´dne sú použité už spomínane perzaonifikáci, metafory, metonýmie, rečnícke otázky, inotaje, množstvo citoslovie , epitetá..... V oboch dielach je slovosled inverzný ( to aby to dodalo na kráse.... :-) )