Za úlohu sme dostali porovnať dve romantické diela- dve básne od dvoch rôznych autorov : Karla Hynka Máchu – Máj a Michajla Jurieviča Lermontova- Démon.
Na začiatok by bolo asi povedať niečo o zmienených autoroch a tak teda, pusťme sa do toho :

Michail Jurievič Lermontov
(1814-1841)
-ruský básnik, prozaik a dramatik
-matka mu umrela keď bol ešte malý a tak bol vychovávaný starou mamou na dedine
-vyštudoval právnickú fakultu na univerzite v Moskve
-prelomom v jeho živote bola Puškinova smrť na začiatku 1837 nad ktorou vyjadril svoju ľútosť burcujúcimi veršami Na smerť poeta (1837) , za ktoré ho potrestali vyhnaním na Kaukaz
-na prvé obdobie jeho tvorby vplývali Puškin, Byron a Schiller
-diela : Čerkesy, Kaukazský zajatec, Oleg, Posledný deň slobody, ......

Karel Hynek Mácha
(1810-1836)
-žil a študoval v Prahe
-literárne bol všestranne založený
-ovplyvnený júlovou revolúciou v Paríži (1830) a poľským povstaním (1831)
-diela : Svätý Ivan, Poměnky, Valdice, ....


Básne napísané týmito dvoma autormi – Démon a Máj sú si celkom dosť podobné v tematickom spracovaní, aj keď teda z formálneho a ideologického hľadiska je to už ťažšie porovnateľné. V oboch básniach sa hovorí o láske (akoby nie, keď to bol jeden z hlavných princípov Romantizmu- zobrazovať lásku- a najmä k žene) Ide o rôznu interpretáciu: Zatiaľ čo v Máchovom Máji ide hlavne o prenádherné opisy jarnej prírody a dej je tak trochu po mimo, v Démonovi je to naopak- dej je veľmi podstatný pre celé dielo a opisy naopak nie sú také malebné, nieje ich v básni také množstvo a hlavne sa nedajú porovnať s Máchovou básnickosťou, ktorá sa nachádza v celom jeho diele. Zložitosť Máchovho spracovania jeho básne dodáva na jej kráse. Má premyslenú kompozíciu (štyri spevy a dve intermezzá), v ktorej sa dej rozvíja dramaticky. Krásnymi opismi prírody báseň vyniká- pomocou kontrastu obrazov svetla a tmy dosahuje autor maximálne napätie ( nad dálkou temných hor posldení požár plál ).Veľkú pozornosť venoval Mácha rytmu a rýmu. Rýmujú sa zväčša jednoslabičné slová ( svit- cit, hlas- čas ), čím verš nadobúda na hudobnej výraznosti oproti Démonovej jednotvárnosti a jednoduchosti ako rýmu tak aj rytmu. K hudobnosti verša u Máchu prispieva aj výber slov s určitými samohláskami, napríklad “o“, alebo spájanie slov ( kolo- kul-kostlivec ). Zvýšenie tragiky príbehu dosahuje aj tým, že vedľa seba kladie úvahy o konci života a krásnu májovú prírodu.
„Budoucí čas ?! – Zítrejší den ?! –
Co přes něj dál, pouhý to sen,
či spaní je bez snění?
Snad spaní je i život ten,
jenž žiji teď ; a příští den
jen v jiný sen je změní?“