Putovanie Childa Harolda
- autobiografická poéma s dojmami z jeho ciest po európskych krajinách
- Putovanie začal písať potom, keď precestoval Portugalsko a časť Grécka, dostanúc sa až do Janiny
- je nepochybné, že základný životný pocit je totožný so životným pocitom básnikovým

Childe Harold opúšťa svoje rodné Anglicko a vydáva sa na púť po európskych krajinách. Kade chodí, tam buď objavuje stopy nedávnych bojov (Španielsko), alebo je svedkom príprav na boje (Talavera, Albuera). Kriticky sa stavia k prostrediu, ktoré nachádza hneď v prvej krajine, ktorou je Portugalsko- úplne dopodrobna tam opisuje špinu v akej tam ľudia žijú- je tým úplne až znechutený. Španielsko je už však o niečom inom- obdivuje počin dievčiny, Augustíny, ktorá zaprela slabosť svojho pohlavia a preslávila sa mnohými hrdinstvami pri obrane Zaragózy. V poslednej tretine prvého spevu vzdáva hold Parnasu, obydliu múz. Nenachádza potešenie v býčích zápasoch. Dejiskom druhého spevu je Grécko. Nachádza kus nefalšovaného Orientu. Zamýšľa sa nad relatívnou hodnotou náboženstva- akéhokoľvek. V Aténach obdivuje stopy po barbarskom obdive antického staviteľstva. Cestuje prevažne na lodi a tak objavuje krásy mora.

Medzi prvými dvoma dielmi a pokračovaním uplynuli iba štyri roky, no pre básnika to najbúrlivejšie obdobie. V ďalších dieloch pokračuje so svojím putovaním, svojími úžasnými opismi prírody (ktoré sa mi asi najviac páčili, pretože boli také iné ako tie obvyklé v dielach, ktoré som už čítal). Po formálnej stránke- dielo je rozdelené na : venovanie s názvom Ianthe a na ďalšie štyri spevy. Každý zo spevov je rozdelený na deväťveršové strofy s rýmom a b a b c d c d d.
Je použitých množstvo básnických prostriedkov – epitetony, archaizmi, prirovnania, perzonifikácie, metafory a množstvo ďalších. Je to rozprávanie s jednou dejovou líniou ku ktorej sú popripájané rôzne výpadky do histórie na upresnenie niektorých skutočností, ktoré by sme mohli označiť ako nejaké vedľajšie dejové línie. Jazyk nie je žiadny extrémne ozdobný, normálne umelecký .
Kniha sa mi celkom páčila, taký dobrý bedeker z nejakej cestovnej kancelárie aj so štipkou histórie (tej nie je nikdy dosť) 