referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Želmíra
Štvrtok, 23. mája 2024
Emile Zola: Zabiják
Dátum pridania: 24.05.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: boogiematko
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 805
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 3.1
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 5m 10s
Pomalé čítanie: 7m 45s
 
*2.4.1840 - +29.9.1902 Bol synom talianskeho staviteľa železníc. Detstvo prežil Aix - en - Province. Po smrti otca 1847 žila rodina v ustavičnej finančnej tiesni. Chcel dokončiť štúdia v Paríži, ale na skúškach neuspel, a tak začal pracovať v nakladateľstve Hachette, v ktorom vyšli jeho prvé prózy.
Jeho život bol plný a dynamický – obrana Dreyfusa a slávny list adresovaný prezidentovi J’accuse (Obviňujem). Odsúdili ho, no ušiel do Anlgicka. Po návrate r.1899 začal opäť písať. Zomrel na otravu plynom.

Tvorba, zvedečtenie románu a naturalizmus
Pojem „Naturalizmus“, spájaný zvyčajne s menom Emila Zolu, máva často vo vedomí menej zasväteného čitateľa nádych čohosi kalného, bahnitého, surovo obnaženého. Treba však povedať, že tento moment sa k pojmu „naturalizmus“ pripojil až neskôr, v dôsledku toho, že Zola – kritik svojej doby – sa uchýlil k metóde „kontrastu“, vytvárajúc pochmúrne obrazy, plné mravného i sociálneho rozkladu, ktoré „samy v sebe mali niesť morálku“, ako vyhlásil na obranu románu Zabijak . Základom naturalistickej metódy bolo úsilie vytvárať románové svety presne v dimenziách existujúcej skutočnosti a človeka do nich zakomponovať v jeho prirodzenej (naturálnej) neštylizovanej podobe.Pod vplyvom Tainovej teórie prostredia a determinizmu, náuky dr. Lucasa o dedičnosti a Úvodu do experimentálnej medicíny Clauda Bernarda vypracoval románovú teóriu, ktorú predniesol 1870 na vedeckom kongrese a vydal pod názvom Le roman expérimental (Experimentálny román, 1880). Podľa Zolu musí byť román postavený na vedeckej báze a určujúcimi faktormi pre vývin postáv majú byť dedičnosť a prostredie. Spisovateľ má byť iba nestranným pozorovateľom a registrátorom faktov.

Svoju teóriu aplikoval vo veľkom románovom cykle Les Rougons – Macquart, kt. dal podtitul „prírodovedný a sociálny jednej rodiny za 2. cisárstva“.
Vopred nakreslil „arbe généalogique“ (rodokmeň) početnej rodiny R. a M. Aby účinky vplyvu dedičnosti boli dostatočne výrazné, za predkov rodiny vybral nervovo chorú A. Fouqueovú, jej zdravého manžela Rougona a milenca – alkoholika Macquarta. Na manželských i nemanželských potomkoch sa z generácie na generáciu prejavovali vplyvy týchto defektov. Druhú dominantu svojej teórie – vplyv prostredia – uplatňoval tak, že svoje postavy programovo rozmiestnil do najrozličnejších prostredí (svet finančníkov, politikov, obchodníkov, vojakov, umelcov, kňazov, robotníkov, roľníkov, nízkej i vysokej buržoázie.
V románe Germinal Zola prvý raz v histórii fr. Literatúry predstavil proletariát a zobrazil jeho boj s kapitalizmom.
Z jeho tvorby sú to ďalej: Nana (1880), La bete humaine (1890), L’oeuvre (1886), Le docteur Pascal (1893), L’argent (1891), La Curee (1871), Le Ventre de Paris (1873) a netreba zabudnúť ani na L’Assomoir (1877)
 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.