Dej sa začína pohrebom významného štátnika ,veľkého muža ,ktoré ho pri katafalku pozoruje fotoreportér Frank. Sleduje ho rozmýšľa nad významom truhly , nad významom štátnika ,ktorý zomrel .Obdivuje vyznamenania ,plakety ,medaily... Frank sa venuje foteniu už od detstva .Fotoreportérov nemá medzi štátnikmi nikto rád ,ale je to nutné zlo ,ktoré zveční každý moment .Keď má v ruke fotoaparát ,každý by sa chcel odfotiť ,ale keď ho nemá nikto si nevšíma. Najčastejšie bol po boku toho mŕtveho štátnika ,ale aj ďalších štátnikov ktorých fotil v pózach ,ktoré chceli oni ,ale Frank fotil aj veľmi škandalózne pózy, ale o tých vedel iba Frank. Štátnik sa mu zdôveroval , pýtal si rady... Štátnik mal slabosť na pekné dievčatá. Zaľúbil sa do Margity. Raz v noci sa u nej zastavil, nech niečo zapíše, lebo do rána zabudne. On ju mal rád už dlho, ale ona až potom ako ju odniesol na posteľ. Aj sa s ňou oženil. Narodil sa im syn Martin. V tom čase s komplikovala život jedna plavovláska. Vďaka nej sa rozviedol s Margitou. Týmto sa začala rútiť jeho kariéra a moc. Frank spomína na časy povstania, keď bol štátnik revolucionár, veliteľ partizánskeho oddielu na Kľaku, ako ich Nemci skoro zabili ako v zime v kríkoch „pretiahol“ Judku, ako ich Rusi zatkli a ako velili Rusom. Frank veľmi často spomína minulosť a prítomnosť. Spomína a znovu sa vracia do súčasnosti. Do smútočnej siene vstúpil chlapec. Každý spozornel. Bol to Martin. Frank opisuje mŕtveho ako robil chyby za ktoré pykali ostatní. Vyskúšal si vládnuť, ale vzdal to. Sústreďoval čoraz väčšiu moc, ovládal delegáciu, ľudí. Za škody, straty, chyby spôsobené ním zatýkali a uväznili iných ľudí. Frank rozpráva o časoch, keď bol na tom štátnik veľmi zle. Štátnik si chcel vtedy s Frankom vypiť, ale Frank nechcel. Nakoniec ho presvedčila Margita. Spolu šli do vily. Štátnik pil, pil a pil. Vypil dva litre alkoholu.

Takto sa zbavila Margita manžela, aby mohla začať zvádzať Franka. Ale bolo už neskoro a Frank sa pobral domov. Toto dosiahla plavovláska. Po smrti sa Frank v Espresse stretol s akademickým maliarom, ktorý ho udrel dosť silno po zátylku. Franka oslovil vetou: „Zomrel ti priateľ...“? Franka to tak vytočilo, že mu vynadal do „lajniakov“, že bez mŕtveho by nikdy nemal titul .... Maliar sa rýchlo stratil. Frank spomína ako sa chodili on, mŕtvy a Margita kúpavať do rieky. Margita bola Frankovo dievča, pokým mu ju neprebral budúci štátnik. V ten deň sa strašne pobili a obidvaja skončili v nemocnici. Keď sa Frank vrátil zo siene odovzdal negatívy v redakcií(to nikdy nerobí) a šiel domov. Neskôr pochopil, že ho má kto čakať, že ho má niekto rád.
Štátnik zomrel na urémiu. Traja významní lekári podpísali jeho úmrtný protokol, ale na Galovičov príkaz ho museli s falšovať. Veď štátnik nemôže zomrieť na urémiu(choroba ktorá vzniká zlyhaním oblíčiek). Sfalšovali to na leukémiu na boli s toho nešťastný a pobúrený. Keď Frank pozrel ku katafalku stál tam v čestnej šestici Muklík vlastným menom Miklík. Začal ho fotiť zo všetkých strán v rôznych pózach. Frank spomína ako sa so štátnikom smiali na jeho životopise. Štátnik chcel vtedy sa prednostu Franka. Frank takú prácu nevedel robiť. Myslel si, že si ho chce kúpiť. Keď šiel raz Frank fotiť stretnutie vedenia a tlače za vrch stolom vedľa štátnika uvidel Muklíka. Vzal ho, aby mu mal kto písať prejavy.

Frank spomína koľkí sa už chceli zvečniť. Stretli ho mladomanželia, či by ich neodfotil pri súloži. Odmietol to. Potom za ním prišiel muž, ktorý chcel najväčšiu zväčšeninu fotky na ktorej drží ten mŕtvy jeho syna. Čoraz viac sa začal ku koncu života štátnika objavovať Galovič.
Po smrti štátnika Frank navštívil Margitu, kde stretol aj jej syna Martina a mladou ženou. Martin bol asfaltér. Rozprávali sa o všetkom, len nie o tom načo každý myslel. Spomínajú na mŕtveho ako začínal kariéru ako veliteľ revolučných milícií. Bol s tých, ktorý objavili nepriateľa v strane. Tam kde mal byť poriadok tam ho poslali. Bol tvrdý, odvážny. . .. Vo dverách Frankovi Margita povedala, že neľutuje nič vo svojom živote a že je rada že ju opustil. Vyšiel do mrazivej noci a navštívil vináreň Dukla, ktorá sa v minulosti volala Manhatan bar. Frank opisuje budovu, starý obraz a Licku, ktorá tam bola už dlho. S Lickou mal predtým románik. Za pultom sedel Fonda dekan právnickej fakulty. Licka bola voľakedy ženatá, ale neskôr sa dali rozviesť. Jej muž sa volal Stadlater. Raz urazila aj Franka a potom sa prestali vídať. Potom sa zaľúbila aj do štátnika, ktorý ju vytiahol z väzenia a zabezpečil jej túto prácu. Fonda bol syn bohatého právnika, ktorému nikto neveril.Za mlada založil spolok marxistických študentov. Členov potom zatkla fašistická garda, jeho prepustila. Keď ukázal Frankovi protézu na nohe Frank zmeravel. Fonda hovorí o svojej práci. Fondu vždy štátnik šlapal do zeme.