Na druhý deň sa Frank ťažko prebral. Šiel do smútočnej siene a odfotil starenku ako plače nad mŕtvym. Keď sa Galovič postavil na čelo bezpečnostného aparátu, špehovali každého. Galovič mal na to svojho človeka menom Jančuška, ktorý sa neskôr s toho zbláznil. Frank rozpráva ako cestoval v rýchliku spolu so známym dôstojníkom bezpečnostného aparátu, ktorý sa mu vyrozpráva a povie mu, že teraz sledujú jednu učiteľku a o práci, ktorú neznáša.
Mŕtveho prišla pozrieť Judka. Judka milovala štátnika. Hovorí s Frankom o jej zaujímavej práci, ako chová psov. Nechcela si priznať, keď jej Frank povedal, že veľký muž neurobil nič preto, aby ich vytiahol s väzenia potom, čo preň ho urobili jej rodičia Poloncovci, keď sa skrýval. Poloncovcov obvinili pre špionáž. Zobrali im majetok a keď ich uväznili sa muž sa s ňou rozviedol. Frank sa pýta na Fera Cígeľa. Judka hovorí že jej murár. Frank je prekvapený a rozpráva jej o tom ako ho zruinovali „šarže“ keď bol riaditeľom veľkého hotela. Urobili mu manko milión korún a zato ho odsúdili na 17 rokov.
Framk si prezerá fotky so svojho tajného fotoalbumu. Spomína ako veľký muž riadil kraj, získaval postavenie, upevňoval moc a prestíž. Spomína na časy, keď bol veľký muž ešte chlapom a ničoho sa nebál, bleskovo riešil problémy, ktoré sa vyskytli na hoci akom mieste v krajine. Potlačoval náznaky vzbury vysvetľoval, že bez štátu sa nedá žiť. Frank spomína aj na rybačku so švédskou delegáciou.

Frank nevie zaspať a pozerá do tmy, alebo presnejšie do minulosti. Analyzuje a rozmýšľa nad životom toho mŕtveho, jeho lásky, moc, úspech a strach pred Galovičom. Zrady veľkého muža........
Franka preruší vzdych jeho ženy Pavlínky. Uvedomil si, že ho má ešte niekto rád.
„To, čo je viac ako láska, je totiž mlčanie plné porozumenia“.
Frank rozpráva o smútočnom programe, ktorý sa začne o desiatej hodine. Začína rozprávať o Galovičovi, opisuje jeho hranatú tvár, jeho vlastnosti. . . o tom ako vládne a ako ho nikto nemá rád. Veľký muž mal veľkú príležitosť zosadiť ho, ale neurobil to, lebo sa ho bál. Vtedy by mu každý odpustil všetko v čom chybil. Galovič nevie rečniť, ale reční a veľkom mužovi ako hrdinovi, synovi revolúcie, ospevuje ho aj napriek tomu, že ho nemal rád. Galovič vyhral boj o absolútnu moc. Galovič vedel moc používať. „Ešte je mocný! Nikdy nebol taký mocný! A teraz má v rukách všetkú moc a príslušný aparát, ktorý ju stráži a uplatňuje. Ale sám vie , že je koniec jednej éry“.
Frankova práca skončila, cvakať a fotiť už budú jeho kolegovia.

Autor píše o tom ako fungoval socialistický režim v začiatkoch. Kritizuje dobu, štátnikov a moc s ktorou narábajú. Pritom poukazuje skazu osobnosti dôsledkom túžby po čoraz väčšej moci.
Autor píše o láskach štátnikov, o dobrodružstvách, ktoré zažili o problémoch, ktoré narobili svojím vládnutím. Najdôležitejšou postavou je Frank, ktorý sa veľmi často vracia k spomienkam, preto sa pomerne ťažko číta. Chvíľu rozpráva o minulosti a chvíľu súčasnosti.
Kniha je zameraná na politickú situáciu v období po 2.svetovej vojne a o politike akú presadzovali predstavitelia.