Ladislav Mňačko: Ako chutí moc

Dej sa začína pohrebom významného štátnika ,veľkého muža ,ktoré ho pri katafalku pozoruje fotoreportér Frank. Sleduje ho rozmýšľa nad významom truhly , nad významom štátnika ,ktorý zomrel .Obdivuje vyznamenania ,plakety ,medaily... Frank sa venuje foteniu už od detstva .Fotoreportérov nemá medzi štátnikmi nikto rád ,ale je to nutné zlo ,ktoré zveční každý moment .Keď má v ruke fotoaparát ,každý by sa chcel odfotiť ,ale keď ho nemá nikto si nevšíma. Najčastejšie bol po boku toho mŕtveho štátnika ,ale aj ďalších štátnikov ktorých fotil v pózach ,ktoré chceli oni ,ale Frank fotil aj veľmi škandalózne pózy, ale o tých vedel iba Frank. Štátnik sa mu zdôveroval , pýtal si rady... Štátnik mal slabosť na pekné dievčatá. Zaľúbil sa do Margity. Raz v noci sa u nej zastavil, nech niečo zapíše, lebo do rána zabudne. On ju mal rád už dlho, ale ona až potom ako ju odniesol na posteľ. Aj sa s ňou oženil. Narodil sa im syn Martin. V tom čase s komplikovala život jedna plavovláska. Vďaka nej sa rozviedol s Margitou. Týmto sa začala rútiť jeho kariéra a moc. Frank spomína na časy povstania, keď bol štátnik revolucionár, veliteľ partizánskeho oddielu na Kľaku, ako ich Nemci skoro zabili ako v zime v kríkoch „pretiahol“ Judku, ako ich Rusi zatkli a ako velili Rusom. Frank veľmi často spomína minulosť a prítomnosť. Spomína a znovu sa vracia do súčasnosti. Do smútočnej siene vstúpil chlapec. Každý spozornel. Bol to Martin. Frank opisuje mŕtveho ako robil chyby za ktoré pykali ostatní. Vyskúšal si vládnuť, ale vzdal to. Sústreďoval čoraz väčšiu moc, ovládal delegáciu, ľudí. Za škody, straty, chyby spôsobené ním zatýkali a uväznili iných ľudí. Frank rozpráva o časoch, keď bol na tom štátnik veľmi zle. Štátnik si chcel vtedy s Frankom vypiť, ale Frank nechcel. Nakoniec ho presvedčila Margita. Spolu šli do vily. Štátnik pil, pil a pil. Vypil dva litre alkoholu.

Takto sa zbavila Margita manžela, aby mohla začať zvádzať Franka. Ale bolo už neskoro a Frank sa pobral domov. Toto dosiahla plavovláska. Po smrti sa Frank v Espresse stretol s akademickým maliarom, ktorý ho udrel dosť silno po zátylku. Franka oslovil vetou: „Zomrel ti priateľ...“? Franka to tak vytočilo, že mu vynadal do „lajniakov“, že bez mŕtveho by nikdy nemal titul .... Maliar sa rýchlo stratil. Frank spomína ako sa chodili on, mŕtvy a Margita kúpavať do rieky. Margita bola Frankovo dievča, pokým mu ju neprebral budúci štátnik. V ten deň sa strašne pobili a obidvaja skončili v nemocnici. Keď sa Frank vrátil zo siene odovzdal negatívy v redakcií(to nikdy nerobí) a šiel domov. Neskôr pochopil, že ho má kto čakať, že ho má niekto rád.
Štátnik zomrel na urémiu. Traja významní lekári podpísali jeho úmrtný protokol, ale na Galovičov príkaz ho museli s falšovať. Veď štátnik nemôže zomrieť na urémiu(choroba ktorá vzniká zlyhaním oblíčiek). Sfalšovali to na leukémiu na boli s toho nešťastný a pobúrený. Keď Frank pozrel ku katafalku stál tam v čestnej šestici Muklík vlastným menom Miklík. Začal ho fotiť zo všetkých strán v rôznych pózach. Frank spomína ako sa so štátnikom smiali na jeho životopise. Štátnik chcel vtedy sa prednostu Franka. Frank takú prácu nevedel robiť. Myslel si, že si ho chce kúpiť. Keď šiel raz Frank fotiť stretnutie vedenia a tlače za vrch stolom vedľa štátnika uvidel Muklíka. Vzal ho, aby mu mal kto písať prejavy.

Frank spomína koľkí sa už chceli zvečniť. Stretli ho mladomanželia, či by ich neodfotil pri súloži. Odmietol to. Potom za ním prišiel muž, ktorý chcel najväčšiu zväčšeninu fotky na ktorej drží ten mŕtvy jeho syna. Čoraz viac sa začal ku koncu života štátnika objavovať Galovič.
Po smrti štátnika Frank navštívil Margitu, kde stretol aj jej syna Martina a mladou ženou. Martin bol asfaltér. Rozprávali sa o všetkom, len nie o tom načo každý myslel. Spomínajú na mŕtveho ako začínal kariéru ako veliteľ revolučných milícií. Bol s tých, ktorý objavili nepriateľa v strane. Tam kde mal byť poriadok tam ho poslali. Bol tvrdý, odvážny. . .. Vo dverách Frankovi Margita povedala, že neľutuje nič vo svojom živote a že je rada že ju opustil. Vyšiel do mrazivej noci a navštívil vináreň Dukla, ktorá sa v minulosti volala Manhatan bar. Frank opisuje budovu, starý obraz a Licku, ktorá tam bola už dlho. S Lickou mal predtým románik. Za pultom sedel Fonda dekan právnickej fakulty. Licka bola voľakedy ženatá, ale neskôr sa dali rozviesť. Jej muž sa volal Stadlater. Raz urazila aj Franka a potom sa prestali vídať. Potom sa zaľúbila aj do štátnika, ktorý ju vytiahol z väzenia a zabezpečil jej túto prácu. Fonda bol syn bohatého právnika, ktorému nikto neveril.Za mlada založil spolok marxistických študentov. Členov potom zatkla fašistická garda, jeho prepustila. Keď ukázal Frankovi protézu na nohe Frank zmeravel. Fonda hovorí o svojej práci. Fondu vždy štátnik šlapal do zeme.
Na druhý deň sa Frank ťažko prebral. Šiel do smútočnej siene a odfotil starenku ako plače nad mŕtvym. Keď sa Galovič postavil na čelo bezpečnostného aparátu, špehovali každého. Galovič mal na to svojho človeka menom Jančuška, ktorý sa neskôr s toho zbláznil. Frank rozpráva ako cestoval v rýchliku spolu so známym dôstojníkom bezpečnostného aparátu, ktorý sa mu vyrozpráva a povie mu, že teraz sledujú jednu učiteľku a o práci, ktorú neznáša.
Mŕtveho prišla pozrieť Judka. Judka milovala štátnika. Hovorí s Frankom o jej zaujímavej práci, ako chová psov. Nechcela si priznať, keď jej Frank povedal, že veľký muž neurobil nič preto, aby ich vytiahol s väzenia potom, čo preň ho urobili jej rodičia Poloncovci, keď sa skrýval. Poloncovcov obvinili pre špionáž. Zobrali im majetok a keď ich uväznili sa muž sa s ňou rozviedol. Frank sa pýta na Fera Cígeľa. Judka hovorí že jej murár. Frank je prekvapený a rozpráva jej o tom ako ho zruinovali „šarže“ keď bol riaditeľom veľkého hotela. Urobili mu manko milión korún a zato ho odsúdili na 17 rokov.
Framk si prezerá fotky so svojho tajného fotoalbumu. Spomína ako veľký muž riadil kraj, získaval postavenie, upevňoval moc a prestíž. Spomína na časy, keď bol veľký muž ešte chlapom a ničoho sa nebál, bleskovo riešil problémy, ktoré sa vyskytli na hoci akom mieste v krajine. Potlačoval náznaky vzbury vysvetľoval, že bez štátu sa nedá žiť. Frank spomína aj na rybačku so švédskou delegáciou.

Frank nevie zaspať a pozerá do tmy, alebo presnejšie do minulosti. Analyzuje a rozmýšľa nad životom toho mŕtveho, jeho lásky, moc, úspech a strach pred Galovičom. Zrady veľkého muža........
Franka preruší vzdych jeho ženy Pavlínky. Uvedomil si, že ho má ešte niekto rád.
„To, čo je viac ako láska, je totiž mlčanie plné porozumenia“.
Frank rozpráva o smútočnom programe, ktorý sa začne o desiatej hodine. Začína rozprávať o Galovičovi, opisuje jeho hranatú tvár, jeho vlastnosti. . . o tom ako vládne a ako ho nikto nemá rád. Veľký muž mal veľkú príležitosť zosadiť ho, ale neurobil to, lebo sa ho bál. Vtedy by mu každý odpustil všetko v čom chybil. Galovič nevie rečniť, ale reční a veľkom mužovi ako hrdinovi, synovi revolúcie, ospevuje ho aj napriek tomu, že ho nemal rád. Galovič vyhral boj o absolútnu moc. Galovič vedel moc používať. „Ešte je mocný! Nikdy nebol taký mocný! A teraz má v rukách všetkú moc a príslušný aparát, ktorý ju stráži a uplatňuje. Ale sám vie , že je koniec jednej éry“.
Frankova práca skončila, cvakať a fotiť už budú jeho kolegovia.

Autor píše o tom ako fungoval socialistický režim v začiatkoch. Kritizuje dobu, štátnikov a moc s ktorou narábajú. Pritom poukazuje skazu osobnosti dôsledkom túžby po čoraz väčšej moci.
Autor píše o láskach štátnikov, o dobrodružstvách, ktoré zažili o problémoch, ktoré narobili svojím vládnutím. Najdôležitejšou postavou je Frank, ktorý sa veľmi často vracia k spomienkam, preto sa pomerne ťažko číta. Chvíľu rozpráva o minulosti a chvíľu súčasnosti.
Kniha je zameraná na politickú situáciu v období po 2.svetovej vojne a o politike akú presadzovali predstavitelia.